Vegan šošovicovo tekvicové kari s kokosovou vodou

Som nepoučiteľná a nepolepšiteľná. Mali by mi zakázať vstup do obchodov s potravinami, prípadne aspoň odobrať všetky platobné karty a dať minimálnu hotovosť na základné suroviny. Inak budem svoj balkón, komoru a chladničku zásobovať, až kým skutočne neprasknú. Ale nerobím to len kvôli sebe, niečo z toho kvapne aj vám! Ako? Občas do toho košíka prihodím nejakú novú potravinu, surovinu, položku, o ktorej si myslím, že by stála za vyskúšanie a následne mohla zaujať i vás tu na blogu.
Natrafila som na mladý kokos v akcii a keďže môj vzťah ku všetkému kokosovému sa za posledné roky diametrálne zmenil, bolo jasné, že nemám takú pevnú vôľu a reťazce na mne zase slušne zarobia. Ale neľutujem! Teda.. až na pár sprostých slov, ale k tomu sa dostaneme.
Primárne som ho kúpila kvôli dužine, čerstvému kokosovému obalu, ktoré pokrýva vnútro škrupiny. Do mojich raňajkových misiek ako spestrenie k ostatnému ovociu - báječné! Samozrejme, spolu s týmto orechom dostaneme i kokosovú vodu, ktorú predsa nevylejeme len tak, to by bolo bláznovstvo. Väčšina ľudí naviac baží práve po nej, keď už si toto exotické čudo zabezpečia. Do kaší, smoothies, alebo len tak samotnú. Mne sa zdalo použiť ju takýmto spôsobom príliš nudné, preto som chvíľu hútala, ako jej dopriať dostatočnej slávy. Prvý z nápadov máte možnosť vidieť práve teraz: kokosové kari so šošovicou a muškátovou tekvicou!
V chladných mesiacoch je moje telo prirodzene nastavené na hrejivé a výživné pokrmy, často sa pristihnem, že priam snívam o strukovinách, hustých polievkach, dusených pokrmoch a podobne. Naviac, ak do nich pridáme správne množstvo korenín, takýto chod zohreje hneď dvakrát. Trochu pikantnosti nakopne náš organizmus a hneď tak získame energiu potrebnú na bežnú činnosť a zvládanie nástrah spojených s počasím.
Šošovica, tekvica a kari je spojenie, ktoré funguje viac než dobre, je spoľahlivé ako švajčiarske hodinky a nie je nič neobvyklé pripravovať ho spolu s kokosovým mliekom. Už viete, kam tým smerujem? Namiesto mlieka som využila kokosovú vodu a varila kari v nej. Celý pokrm tak nasiakol potrebnou chuťou, pri redukcii tekutiny sa príjemne zvýraznila prirodzená sladkosť a dokonale podčiarkovala štipľavo slané tóny ostatných zložiek. Vzhľadom ku skutočnosti, že kari tohto typu je skutočne neoddeliteľnou súčasťou mnohých indických domácností a je rozšírené aj v iných častiach sveta, tento recept ani nepotrebuje označenie #Šialených tekvicových receptov.

• ⅓ hrnčeka šošovice, v suchom stave
• 1 malú cibuľu
• hrudku kokosového tuku
• časť z muškátovej tekvice (voľte podľa požadovanej veľkosti porcie)
• 1 - 2 hrnčeka kokosovej vody, podľa potreby
• 1 ČL kurkumy alebo mletého kari prášku
• 1 ČL údenej papriky
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• štipku škorice
• štipku korenia
• 1 ČL pikantnej omáčky (alebo viac či menej, podľa chuti)
• niekoľko listov čerstvého šalátu
• výhonky/zeleninové klíčky na ozdobu

Šošovicu na noc namočíme do vody a necháme napučať. Na druhý deň ju zlejeme. Do hrnca vložíme kokosový tuk a sprudka na ňom opečieme posekanú cibuľu. Pridáme šošovicu, tekvicu nakrájanú na kocky a zo všetkých strán dozlatista osmažíme. Ochutíme kurkumou/kari, paprikou, cesnakom, škoricou, mletým korením a čili omáčkou. Poriadne premiešame, nech sa zložky rovnomerne rozložia a podlejeme kokosovou vodou. Počas varenia ju opatrne pridávame, podľa toho, ako rýchlo sa varí šošovica a tekvica. Výsledkom by mala byť hustejšia zmes, niečo na štýl guláša 😊 Keď je všetko mäkké, kari preložíme do misky so šalátom, ozdobíme klíčkami a podávame!

Zo zákulisia: mladý kokos, dostanete ho aj s "užitočným" návodom, ako ho spracovať. Krok číslo jedna: odrežte špičku. Aha, dobre.. ale ako?! Dávam do pozornosti obrázok číslo dva v koláži, kde je jednak vidieť náčinie, ktoré som použila (niekoľko nožov, tĺčik na mäso - nenašla som kladivo..) a po druhé bordel, ktorý pri tom vznikol. 

Našťastie, boj bol úspešný, odmenou mi bolo celkom slušné množstvo kokosovej dužiny (tá sa už dala veľmi jednoducho vydlabať/zlúpnuť zo škrupiny) a i vody, čo som nečakala. Z kokosu som vycedila určite tak trištvrte litra! Kto by to bol povedal..

Okrem toho, keď už som si s tým dala takú námahu, orech som si ponechala. Dôkladne ho vyumývala, vysušila, odstránila nadbytočné chlpy a vonkajší biely obal a mohla som si v ňom zmieňované kari rovno servírovať! 

Čo povedať na záver? Stojí za to podstúpiť tú tortúru rozbíjania orechu kvôli takému množstvu kokosovej vody a dužiny? Záleží na tom, aký veľký milovník kokosu ste, ako hlboko máte do vrecka a ako ochotne sa púšťate do orientálnych pokrmov. Vidieť, že ja som dostatočne strelená a spĺňam všetky požiadavky. A čo vy?

Och, mimochodom, nebol to primárny zámer, ale stalo sa, že celé jedlo je prirodzene vegan. Tak dúfam, že poteším aj túto kategóriu čitateľov a pustia sa do prípravy tohto lahodného jesenného kari!

Halloweenske inšpirácie #2: Syrové fondue v tekvicovom kotlíku

Čarodejný lektvar! V muškátovej tekvici 🎃. Toto som si pripravila na dnešný Halloween. Ako som už písala >>včera<<, viem, že tento americký sviatok sa u nás neoslavuje a ani ho nehodlám propagovať, ale pod vplyvom všetkých tých internetov som sa rozhodla trochu sa pohrať v kuchyni a vytvoriť niečo vtipné, kreatívne a odlišné. Nuž, ani teraz sa nejedná o revolúciu, tekvicovú misku som už predtým použila v recepte na >>polievku<< a >>zapečený camembert<<. Aké výhodné, nie? Odpadá nám umývanie riadov a nádobku s veľkou chuťou môžeme skonzumovať. Nielenže môžeme, ale musíme! Pretože je výborná!
Naviac, naplnená tekutým syrom na spôsob fondue, obohatená pridaním sušených (domácich) paradajok, to je predsa jedna báseň! Odkrajujeme si postupne z tekvice, namáčame do omáčky a slastne mľaskáme. Okrem toho, bokom si môžeme pripraviť iné suroviny, ktoré ponoríme do krémového vnútra: kúsky surovej či pečenej zeleniny, mäso - kuracie jednohubky napichnuté na špajdli by boli úžasné, olivy a čo ja viem čo ešte, verím, že vám zíde na um kopec iných nápadov.
Túto inšpiráciu možno využiť v akúkoľvek ročnú dobu, nie len na Halloween. Všetko je to o prezentácii. Ale určite sa bude nádherne vynímať na sviatočnejšie prestretom stole, kde každý účastník pred seba dostane miniatúrny kotlík a bude si ho môcť celý vychutnať.
Ja som to teda poňala v "strašidelnom" duchu. Dovtípili ste sa? Olivy majú reprezentovať oči plávajúce v elixíre, kúsky paradajok sú rôzne nechutné suroviny patriace do čarodejného odvaru a biele plátno na syr, podobne ako včera, chcelo pôsobiť ako pavučina zosnovaná navôkol.
Ako inak, všetky fotky sú ponuré, rozostrené, nedokonalé - bez toho by už moje príspevky ani nemohli byť, ale tento raz mi to až tak neprekáža. Myslím si, že to vystihuje celkovú atmosféru a skľúčenosť scény. Aspoň v tomto duchu to bolo mienené, keď už máme tie dušičky..

• 1 menšiu muškátovú tekvicu
• 1 PL olivového oleja
• štipku granulovaného cesnaku a oregana
• 100 g krémového syra
• 2-3 PL mlieka
• štipku muškátového orieška
• korenie a soľ podľa chuti
• 5-6 sušených paradajok
• olivy

Z tekvice zrežeme vrchnú časť so stopkou a odložíme bokom. Vnútro zbavíme semienok a vydlabeme priehlbinu. Všetko dôkladne vymažeme olejom zmiešaným s cesnakom, oreganom a koreninami. Celú tekvicu aj s vrchnákom uložíme na plech s papierom na pečenie a vo vyhriatej rúre pečieme 20 minút, kým nie je takmer mäkká. 

Do rajnice nalejeme mlieko a pridáme krémový syr. Necháme ho rozpustiť a ochutíme muškátovým orieškom, cesnakom, oreganom a koreninami. Dobre premiešame, nech v zmesi nie sú hrudky. Pridáme posekané sušené paradajky. Omáčku nalejeme do predpečenej tekvice a ešte na 10 minút vrátime do rúry, aby bol povrch chrumkavý, zlatistý a vnútro poriadne tekuté. 

Servírujeme okamžite ozdobené napríklad kolieskami olív. Tie možno pridať už do samotnej omáčky.

Ak sa nám žiada, ako prílohu pripravíme surovú či tepelne spracovanú zeleninu alebo kúsky mäsa na namáčanie do fondue. Nezabudneme priklopiť pokrievkou, aby nám lektvar hneď nevychladol! 😆

Pripúšťam, tento recept príliš strašidelný nie je, naopak, môže pôsobiť práve rozpačito (až trápne), ale verím, že poteší. Je to spôsob ako obmeniť zaužívaný spôsob prestierania a dúfam, že stravníkov aspoň trochu osloví. Viete ako sa to hovorí, že keď je niečo extrémne chutné, že by ste zjedli aj tanier? No tak túto misku možno zhltnúť úplne celú! Dobre, okrem stopky. Niekto by mohol ohŕňať nos nad šupkou, ale ona sa upečie do mäkka a nepredstavuje to najmenší problém. Nezabudnite však tekvicu pred prípravou poriadne umyť! Nalaďte sa na jesennú nôtu a neváhajte si vyčarovať jeden horúci odvar blaženosti! Sladkasté tóny tekvice zmiešané s krémovým syrom, ktorému dodávajú šmrnc naopak slané paradajky, sú skvelou a vyváženou zmesou chutí. Budete ľutovať, že ste si neupiekli tekvicu s priemerom jedného metra 😆

Hustý krém z muškátovej tekvice s karamelizovanou cibuľou v tekvicovej miske

Takže po špagetovej, Hokkaido a maslovej tekvici tu máme ďalšiu, muškátovú. Kupovala som ju po prvý raz a mala som od nej veľké očakávania ☺. Nesklamala! Ako som sa vyhrážala, prinášam vám ďalší recept na túto typicky jesennú plodinu, ktorý bezpodmienečne musíte vyskúšať! Po prvé, hustý krém, v ktorom takmer stojí lyžica je mimoriadne vhodný do sychravého počasia. Hlavne ak mu dodáme jemne ostrý ráz prostredníctvom čili omáčky. Po druhé, mierne sladká cibuľa ako posýpka navrch určite nie je krokom vedľa. Po tretie, hrsť tekvicových a slnečnicových jadierok, aby nám to pod zubami trochu chrumkalo je vítaný bonus. No a po štvrté, použiť tekvicu ako servírovaciu misku, ktorú možno zjesť?! Čože?! To musí ohúriť každého stravníka, nehovoriac o tom, ako efektne to vypadá! Takže sčítané a podčiarknuté, neopovážte sa tento recept ignorovať!

Tekvicový krém:

• 1/2 muškátovej tekvice
• olivový olej
• 1 malú červenú cibuľu
• 1-2 strúčiky cesnaku
• bylinkovú soľ, mleté čierne korenie podľa chuti
• 1 ČL údenej papriky
• trochu nastrúhaného muškátového orieška
• 1/2 ČL čili omáčky
• 2 šálky vody/vývaru
• 1/3 šálky mlieka

Karamelizovaná cibuľa:

• 2 malé červené cibule
• 1 PL balzamikového octu
• 1 ČL medu
• trochu soli

Tekvicová miska:

• 1/2 muškátovej tekvice
• bylinkovú soľ, mleté čierne korenie, údenú papriku podľa chuti
• trochu olivového oleja
• hrsť tekvicových a slnečnicových jadierok

Muškátovú tekvicu prerežeme napoly vodorovným rezom. Z oboch polovíc odstránime jadierka. Vrchnú časť môžeme ošúpať a nakrájame na malé kocky. Zo spodnej časti vydlabeme ešte trochu dužiny a tiež ju nakrájame na menšie kusy. Misku potrieme olejom, ochutíme soľou, korením a paprikou a dáme piecť do vyhriatej rúry. 

Cibuľu nakrájame nadrobno, cesnak nastrúhame. Na olivovom oleji orestujeme tekvicu, kým nechytí farbu, potom pridáme cibuľu a cesnak a ešte chvíľu opekáme. Zalejeme vodou alebo vývarom, pridáme soľ, korenie, papriku, čili omáčku, muškátový orech a varíme domäkka. Keď je tekvica hotová, trochu vody prelejeme bokom a rozmixujeme ju tyčovým mixérom. Pridáme mlieko a vrátime na sporák. Ak je krém príliš hustý, môžeme ho zriediť odloženým vývarom. Konzistenciu regulujeme podľa vlastných preferencií. 

Medzitým pripravíme cibuľu: nakrájame ju na osminy a na oleji (alebo ešte lepšie na masle) ju speníme do sklovita a pridáme ocot a med. Dusíme, kým cibuľa nezačne karamelizovať, trvá to niekoľko minút, chce to trpezlivosť a častejšie miešanie, aby sa nepripálila. 

Keď krém po pridaní mlieka zovrel, vyberieme tekvicovú misku a naplníme ju (možno nám trochu krému ostane, necháme si ho na ďalší deň ☺). Vrátime späť do rúry a necháme dopiecť. 

Na záver servírujeme posypané karamelizovanou cibuľou a jadierkami. 

Chrumkavé jadierka, sladká cibuľa, pikantný krém, dohromady delikatesa!

Miska, ktorú netreba umývať, no nie je to skvelé?

Hotovo, dojedené!

Dobre, príprava je trochu prácnejšia ako inokedy (veď viete, že mám najradšej jedlá, ktoré možno expresným spôsobom nahádzať na tanier), ale stojí za to sa jej venovať, výsledok je ohromný. Chutné jedlo, ktoré navyše fantasticky vyzerá, uznajte, tá oranžová je pútavá!

Škoda len, že je pod mrakom a fotky sú dosť tmavé, úplne presne nevystihujú skutočnosť, ale v tom prípade je na vás, aby ste sa presvedčili, že netrepem a vyskúšali!