Šampiňóny v kari kokosovej omáčke

Ahoj, moji drahí, ani neviem, kedy som naposledy pridávala nový príspevok. Hanba mi, ale bohužiaľ, okolnosti to tak chceli a život sa riadi podľa vlastných pravidiel. Ktoré takmer nikdy nie sú v súlade s vašimi víziami a plánmi. Podstatou je, že som opäť tu, aj keď iba na skok a bez dlhých rečí. Dokonca vás ani nebudem obťažovať niečím extrémne komplikovaným. Čo možno oceníte, pretože komu sa chce v parných letných mesiacoch tráviť veky za sporákom. Vydržte, spočítam tie ruky hore.
A tak tu mám rýchly a jednoduchý recept na šampiňóny s omáčkou, skvelá príloha k mäsu alebo len tak k čerstvej či grilovanej zelenine. Kokos nás prenesie do tropického raja a to je presne to, čo potrebujeme, no nie?

• 5-6 veľkých šampiňónov
• hrudku kokosového oleja
• pol plechovky kokosového mlieka
• 1 ČL mletého kari korenia
• štipku dubákového korenia
• štipku čili vločiek
• soľ, korenie podľa chuti 
• tri veľké hrste čerstvej bazalky

Šampiňóny očistíme a nakrájame na plátky. Na oleji ich opečieme do zlatista a počkáme kým pustia tekutinu. Pridáme koreniny a zalejeme kokosovým mliekom. Dobre premiešame a varíme, kým sa objem zmesi nezredukuje tak o tretinu. Odstavíme zo sporáka a vmiešame dnu posekanú bazalku. Znovu zamiešame a podávame. Dĺžku varenia regulujeme podľa potreby - podľa toho, akú hustú chceme omáčku. Dobrú chuť!

Ja som si na týchto super krémových šampiňónoch nesmierne pochutnala, skvelý doplnok do zeleninovej misy hlavne v lete, kedy človek prahne po ľahších pokrmoch. Ako to máte vy? Tiež siahate skôr po čerstvých surovinách? Alebo ste ten typ, čo si dá zmrzlinu na obed? Píšte! A zatiaľ sa majte nádherne. 

Bezlaktózová kakaová torta s datľovým krémom

Narodeninová torta. Bez laktózy. S kakaovou piškótou. Datľovým krémom. Čokoládovou polevou. Nejakou tou ozdobou. Treba písať viac?
Ak áno, smola, viac aj tak nestíham.
Dobre, jednu vec prezradím. Cesto ma prekvapilo. Nie je klasické piškótové, skôr sa podobá na nejaké chlebíkové a bolo parádne lepkavé a nepoddajné. Bojovali sme spolu, kým som ho vtesnala do formy. Ale upieklo sa nádherne. Bolo mäkučké, trochu pórovité, ale vláčne.
Ak potrebujete prekvapiť niekoho s intoleranciou na laktózu, tak ako ja moju spolubývajúcu, siahnite po tomto recepte.

Cesto:

• 2 ½ hrnčeka múky
• ¼ hrnčeka holandského kakaa
• 1 ČL kuchynskej sódy
• ½ ČL soli
• 2 veľké vajcia (alebo ľanové vajcia - ja som dávala na pol)
• ¼ hrnčeka javorového sirupu
• ½ hrnčeka cukru
• ⅓ hrnčeka mlieka

Plnka:

• 250 g rastlinného masla
• 20 sušených datlí + vriacu vodu
• 2 ČL javorového sirupu

Poleva:

• 100 g horkej čokolády
• trochu kokosového oleja

Múku preosejeme spolu s kakaom, sódou a soľou do veľkej misy. Premiešame. 

Do druhej misy rozklepneme vajcia, prilejeme sirup, mlieko a prisypeme cukor. Pomocou mixéra vyšľaháme na svetlú nadýchanú tekutinu. K nej po častiach pridáme sypké suroviny a priebežne zľahka premiešame, ale opatrne, aby sme nestratili objem. Cesto roztrieme do tortovej formy s papierom na pečenie.

Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C takých 30-40 minút, podľa potreby, kým sa neoddeľuje od stien a aj v strede je hotové.

Piškótu necháme na podložke vychladnúť a potom ju prerežeme na dva korpusy (prípadnú vypuklinu navrchu zrežeme do rovna a odrezky môžeme použiť na vyplnenie vzduchových bublín, ak sa objavia). 

Sušené datle dopredu namočíme do vriacej vody a necháme minimálne hodinu napučať (ideálne pár hodín). Scedíme ich a pomixujeme na hladkú pastu. Plnku vyhotovíme zmixovaním masla a datľovej pasty so sirupom. Mixujeme kým plnka nie je ľahká a nadýchaná. Rozdelíme ju na dve časti a prvú vrstvu natrieme na spodný korpus. Priklopíme vrchnou piškótou a natrieme zvyšnou časťou krému. 

Na polevu nad parou spolu s kokosovým olejom rozpustíme horkú čokoládu. 

Čokoládu rozlejeme na povrch torty a lyžicou uhladíme. 

Zdobíme podľa fantázie krémom, cukrovými ozdobami, pokojne i čerstvým ovocím. Dobrú chuť!

Ospravedlňujem sa za stručnosť a strohosť, nedostatok fotiek a kvalitu tých, ktoré sa mi podarilo vyhotoviť. Vedzte, že hoci na to táto torta nevypadá, je výborná (bola som pochválená, tak snáď to nebolo len zo slušnosti), príjemne kakaová, datľový krém jej dodáva punc nevšednosti a ak sa k tomu pridá čokoládový obal, nemôžete ju neoceniť.

Mrkvové rezance v kokosovej omáčke s tuniakom a artičokami (paleo)

Nedá si pokoj s tými mrkvovými rezancami a nedá! Som otravná? Možno. Vadí mi to? Ani náhodou. Na to som si ich príliš zamilovala a to, čo mi diktuje žalúdok a jazyk je silnejšie, než akékoľvek hlasy okolia. Takže sa budete musieť zmieriť s tým, že na blogu proste budú a v milión a šiestich verziách.
Naviac, táto s kokosovou omáčkou je extra lahodná, priam až nehorázne dobrá a ak ju neochutnáte, môžete banovať do konca života. Bez zveličenia, veď môže byť niečo na hutnej, krémovej a bohatej omáčke niečo zlé? Obalí každý milimeter chrumkavého mrkvového vlákna a keď k tomu prirátame bielkovinami a omega-3 mastnými kyselinami nadupaného tuniaka, poďakuje sa nám aj zvyšok organizmu.
Dobre, nebavme sa o tom, že som použila drteného tuniaka z konzervy, nie každý deň je posvietenie, niekedy stačí aj dobrý úmysel, no nie?
Možno ste okrem iného postrehli aj to, že som si navykla moje rezance kombinovať s narinovanými artičokami (dôkazy predovšetkým na >>Instagrame<<) a ani táto miska nie je výnimkou. Dodajú nielen zaujímavú, obsiahlejšiu a rozmernejšiu chuť pokrmu, ale tak isto i štruktúru, čo vždy ocením. Jednotlivé vrstvy sa dokonale premiešajú s omáčkou a tak sa nám na jazyku rozvinie dokonalá symfónia chutí.
Mierne sladkastá chuť kokosu je v kontraste s korenistejšími dochucovadlami, ale jedná sa práve o žiadanú rovnováhu zložiek, žiadne ako sa hovorí 'nemastné-neslané' jedlo nehrozí. Až mi tečú slzy radosti, keď to porovnám s nevýraznými chodmi, ktoré nám servírovali v ubytovni počas >>firemného výjazdu<<. Ostatne, ako výraznú omáčku si pripravíte je len a len vo vašej verzii. Radi by ste extrémne pikantné? No tak pridajte priehrštie čili! Chýba vám trochu umami? Črpnite tam hoci i sójovú omáčku. Ale hlavne koštujte. Nech na záver nie ste nepríjemne prekvapení. Hoci, s mierou: nech vám z tej omáčky aj niečo ostane k rezancom. Toto je dobre mienené varovanie, pretože skutočne hrozí, že sa do nej pustíte len tak naberačkou lyžičkou a zbadáte sa, až keď rajnica ostane prázdna..

• 1 gigantickú mrkvu
• hrsť kučeravého petržlenu - vňate
• 1 konzervu tuniaka vo vlastnej šťave
• 6-8 kúskov artičokov marinovaných v oleji
• trochu kokosového oleja
• 1 bielu cibuľu
• tuhý krém z plechovky kokosového mlieka (vodu si odložte napríklad na smoothie či zeleninové krémy/polievky/pyré)
• 1 ČL korenia na grilovanú zeleninu
• 2 strúčiky cesnaku
• štipku soli
• štipku paprikových vločiek
• 1 ČL mletej údenej papriky

Mrkvu očistíme a nastrúhame na rezance (ručne škrabkou, pomocou špiralizéra..) a na hrudke masla ich v panvici s posekaným petržlenom opečieme, kým nie sú jemne zlatisté a chrumkavé. 

V inej panvici na kokosovom oleji speníme cibuľu posekanú na malé kúsky. Pridáme prelisovaný cesnak, korenie, soľ, papriku a čili vločky. Dobre premiešame a vmiešame dnu tuhú časť kokosového krému z plechovky. Na miernom plameni necháme prevrieť a varíme, kým omáčka trochu nezhustne. Prípadne môžeme jej konzistenciu regulovať pridaním ďalšieho množstva kokosovej vody z konzervy. 

Máme dve možnosti: buď rezance, tuniaka a artičoky pridáme rovno do omáčky tesne pred odstavením zo sporáka alebo ich naservírujeme až na záver, podľa požadovaného množstva. Ja som tuniaka zapracovala dnu už rovno, nech trochu prejde teplom, ale zvyšok až potom. 

Podávame ešte teplé! (Pre plánovačov: možno uložiť do nádoby a na druhý deň ohriať, treba však počítať s istou separáciou tuku v omáčke). 

Ak skutočne mrkvové rezance nie sú podľa vášho gusta, dobre, tak siahnite po klasických špagetách, či iných cestovinách, ale prosím, dajte im možnosť. Čo však priam rozkazujem je, aby ste si uvarili túto kokosovú omáčku a preliali ju v podstate na hocičo, pretože je neskutočne dobrá a flexibilná, hodí sa k čomukoľvek. Mäsu, zelenine, hoci i do ryže na spôsob rizota či kari. Je pôsobivá a návyková. Alebo viete čo? Kašlite na to a pošlite ju mne, budem nadmieru vďačná!

Trikrát čokoládové brownies (paleo)

Moji drahí, milovaní, prvý marcový príspevok až piateho dňa v mesiaci? Nuž, okolnosti to tak chceli.
V prvom rade, minulý štvrtok a piatok sme s kolegami boli na firemnom výjazde. Zhodnotiť predošlý rok, prebrať osobne pálčivé témy, utužovať vzťahy, zašportovať, nech nesedíme stále len za počítačom, trochu zvoľniť tempo. To znamenalo, že po stránke jedla bolo o mňa na chvíľu postarané. Medzi nami - nič, z čoho by som skákala blahom. Všetky chody prudko neochutené, i na mňa, čo ma prekvapilo, pretože nesolím vôbec, z pikantných vecí ma vždy páli záha, ale chýbali tomu akékoľvek bylinky, čokoľvek.. "Hospodská" strava.
Toľko k mojej absencii, mám potrebu vás informovať, čo sa deje v pozadí, i keď by som vôbec nemusela. Ani prezrádzať, čo bolo podnetom k pečeniu týchto úžasných čokoládových brownies. Ale ja to vyklopím: konečne sme sa s kamarátom dohodli, že sa po dlhej dobe stretneme a naviac, pred dvomi týždňami oslavoval narodeniny, preto som ho chcela potešiť niečím lahodným.
Dúfam, že sa podarilo, pretože tento koláč je extrémne čokoládový, hriešny, mäkučký, kvalitný, čo sa surovín týka, nabitý orieškami.. Bez debaty ho musíte vyskúšať!
Nehovorím, že je to tá najzdravšia vec pod slnkom. Ale keď si dáte dva kúsky na raňajky ako bonus, či sladkú bodku k popoludňajšiemu čaju, svet sa nezrúti, vaše chúťky budú uspokojené a okrem toho, mentálne zdravie je nemenej dôležité, ako to fyzické, preto ak vás to povzbudí na mysli, netreba váhať.
Ono tieto kompaktné, hutné, uspokojivé jedlá stále lákajú, keďže zima nás ešte neopustila a drží sa zubami nechtami. Na zahriatie potrebujeme dostatok energie, nuž je asi len ospravedlniteľné, ak ruka automaticky hľadá kúsok na tanieri.
Dobrá rada na záver: brownies obsahujú kokosový olej, ktorý v chlade prirodzene tuhne. Takže ak sa rozhodnete skladovať ich v chladničke, pred servírovaním ich určite vyberte von zavčas, aby stihli zmäknúť, prípadne ich šupnite na pár sekúnd do mikrovlnky. Tuk tak povolí, naviac, kúsky čokolády sa rozpustia tiež a koláč bude o to lahodnejší!

Na 15 kúskov:

• ½ hrnčeka kokosového oleja - rozpusteného
• ½ hrnčeka medu - tekutého
• 2 veľké vajcia
• ½ hrnčeka kokosovej múky (ale ak už ináč nebude, tak aj obyčajnej hladkej)
• ¼ hrnčeka + 1 PL holandského kakaa 
• štipku soli
• ½ hrnčeka vlašských orechov
• 100 g 75 a viac % čokolády
• 2 kopcovité PL domácej lieskoorieškovej čokoládovej pomazánky (ale môže byť aj nutella)

Kokosový olej rozpustíme a do teplého pridáme med, čo pomôže aby bol dobre tekutý a ľahšie sa miešal, ak taký náhodou nie je (vravím z vlastnej skúsenosti - scukornatel mi). Do veľkej misy preosejeme múku, kakao a soľ. K sypkým surovinám prilejeme tekuté a vyklepneme vajcia. Poriadne premiešame na jednoliate cesto. Čokoládu i orechy nasekáme na malé kúsky a spolu s čokoládovou pomazánkou vmiešame do hmoty. Niekoľko celých orechov si môžeme nechať na ozdobenie. 

Cesto vlejeme do formy na pečenie vyloženej papierom alebo maslom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 25-35 minút, ale snažíme sa brownies neprepiecť. Mali by byť skôr vlhké, takže test špajdľou je tu zbytočný. 

Po vybratí necháme na chvíľu vychladnúť a potom krájame na kúsky. 

K brownies by určite pasovali aj lieskovce či iné oriešky, takže voľte podľa dostupnosti a preferencií. Ale čokoládu použite čo najkvalitnejšiu. Minimálne tých 75%, no čím väčšie číslo, tým lepšie. Potom čo sa kokosovej múky týka: výsledok bude závisieť od toho, ako jemne "mletú" zoženiete. Čím jemnejšia, tým hutnejšie, "žuvačkovitejšie" bude cesto, čo je pre brownies práve charakteristické. Tie správne by mali byť akoby nedopečené, tekuté, určite nie drobivé a dusiace. 

Nenechajte si ich ujsť a upečte! Trojitá nálož hnedého aztéckeho zlata: čokoláda, kakao, pomazánka; zaručí dokonalý pôžitok všetkým zmyslom a garantujem, že neostanete pri jednom kúsku. 

Tekvicový krém s kokosovou vodou | Vegan

Viete čo sme tu dlhšie nemali? Príspevok s označením #Šialené tekvicové recepty! Dúfam, že vás neobťažujú, pretože ja si ich náramne užívam. Veď: tekvica? Netradične? Experimenty? Úspešný výsledok? Áno, všetkými desiatimi!
Zároveň je to druhý tip ako využiť kokosovú vodu z čerstvého kokosu. Epizódu s ním a boj spojený s otváraním orechu si pozrite >>TU<<, možno sa pobavíte a keď už nič iné, aspoň vám to prinesie nový recept na šošovicové kari.
Ale vráťme sa k tekvici. Respektíve k lahodnému exotickému krému z nej.Ťažko ho pomenovať inak, pretože ja som ja a všetky moje "polievky" musia spĺňať jedno podstatné kritérium: extra husté! Takže sa jedná už skôr o prívarok, kašu alebo zeleninové smoothie, ak sa už mám držať toho čo je dnes strašne "trendy" a "in". Ak máte radšej redšie, naozajstné polievky, upravte si pomery tekutiny k zvyšku podľa vlastných predstáv, aj tak zrejme nebudem schopná poskytnúť úplne exaktné údaje, skôr odhadované čísla.
Tekvica spojená s kokosom nie je ničím neobvyklým, aj o tom som už písala v príspevku, na ktorý som vám vyššie uviedla odkaz. Je to charakteristické jedlo z oblasti Indie či Thajska. Typicky sa však používa kokosové mlieko alebo tuhý krém, neviem, aká frekventovaná je čerstvá voda. Prieskumy som nerobila, ale to mi nebránilo ísť vlastnou cestou a zase sa hrať na experimentátora. Úprimne, žiadnu katastrofu som nečakala, veď ja ako pravý tekvicofil a nedávno konvertovaný kokosomaniak nemôžem iné, ako toto zlúčenie milovať. Predpoklad sa potvrdil na plnej čiare, opäť som sa rozplývala blahom a nemohla sa nabažiť tých sviežich a tropických tónov zapracovaných do hutnej jesennej chuti zvýraznenej škoricou, perníkovým korením, klinčekmi a badiánom. Tieto prísady mi prídu typicky sezónne, oranžovú čí žltú krásavicu si bez nich už ani neviem predstaviť a bezvýhradne znásobujú atmosféru novembrových dní, ktoré je lepšie prečkať pri kozube so šálkou čaju v jednej ruke a miskou (kotlom) vriacej polievky v druhej. A kokosová aróma nás aspoň v mysli prenesie na príjemnejšie miesta do iných kútov sveta so slnečníkmi a pieskovými plážami..

• časť maslovej tekvice - množstvo podľa požadovaného počtu porcií
• hrudku kokosového tuku
• 1 ČL škorice
• štipku perníkového korenia
• štipku mletých klinčekov
• štipku muškátového orieška
• štipku mletého badiánu
• podľa chuti kurkumu alebo kari prášok
• pikantnú omáčku ak chceme ostrejšie tóny
• pár vetvičiek čerstvého oregana pre chuť
• ¾ hrnčeka kokosovej vody - na hustý krém, pre riedku polievku odporúčam 1.5 hrnčeka a viac
• hrsť tekvicových jadierok a kokosových čipsov na ozdobu

Ponúkajú sa nám dve možnosti ako postupovať:

1. Tekvicu na kokosovom tuku v hrnci orestujeme do chrumkava. Prilejeme kokosovú vodu, ochutíme škoricou, perníkovým korením, klinčekmi, muškátovým orieškom, badiánom, kurkumou/kari, čili omáčkou a oreganom a uvaríme do mäkka. Časť tekvice odložíme bokom a zvyšok pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladký krém.
2. Tekvicu rozhodíme na plech s papierom na pečenie, obložíme tukom a ochutíme koreninami. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme do mäkka. Malú časť hotovej tekvice odložíme bokom a zvyšok vo vysokej nádobe spolu s kokosovou vodou rozmixujeme na hladký krém. Ten prelejeme do rajnice alebo hrnca a na sporáku privedieme k varu, pretože od upečenia zmiešaním s vodou stihol vychladnúť. 

Hotovú "polievku" naservírujeme do taniera, navrch uložíme kôpku odložených kúskov tekvice, ozdobíme tekvicovými jadierkami a kokosovými čipsami a podávame ešte horúce! 

Ja som svoju tekvicu piekla v rúre, pretože podľa môjho názoru tak nadobudne lepšiu, intenzívnejšiu chuť, než obyčajným varením alebo opekaním. Je to síce o niečo prácnejšie (a zašpiníme možno o jednu nádobu naviac), ale v tomto prípade som ochotná robiť ústupky a volím ťažšiu cestu. Hoci, to by malo byť jedno z mojich stredných mien - komplikovaná. Hneď po Tekvica Škorica. To by sa matrikári čudovali! 🤣🤣 Aj keď.. na svete existuje už toľko bizarností.. Ak sa niekto môže volať Jablko alebo Modrý Brečtan.. V každom prípade, nenechajte si ujsť tento recept a pusťte do svojej kuchyne okrem jesenných vplyvov aj nádych exotiky!

Vegan šošovicovo tekvicové kari s kokosovou vodou

Som nepoučiteľná a nepolepšiteľná. Mali by mi zakázať vstup do obchodov s potravinami, prípadne aspoň odobrať všetky platobné karty a dať minimálnu hotovosť na základné suroviny. Inak budem svoj balkón, komoru a chladničku zásobovať, až kým skutočne neprasknú. Ale nerobím to len kvôli sebe, niečo z toho kvapne aj vám! Ako? Občas do toho košíka prihodím nejakú novú potravinu, surovinu, položku, o ktorej si myslím, že by stála za vyskúšanie a následne mohla zaujať i vás tu na blogu.
Natrafila som na mladý kokos v akcii a keďže môj vzťah ku všetkému kokosovému sa za posledné roky diametrálne zmenil, bolo jasné, že nemám takú pevnú vôľu a reťazce na mne zase slušne zarobia. Ale neľutujem! Teda.. až na pár sprostých slov, ale k tomu sa dostaneme.
Primárne som ho kúpila kvôli dužine, čerstvému kokosovému obalu, ktoré pokrýva vnútro škrupiny. Do mojich raňajkových misiek ako spestrenie k ostatnému ovociu - báječné! Samozrejme, spolu s týmto orechom dostaneme i kokosovú vodu, ktorú predsa nevylejeme len tak, to by bolo bláznovstvo. Väčšina ľudí naviac baží práve po nej, keď už si toto exotické čudo zabezpečia. Do kaší, smoothies, alebo len tak samotnú. Mne sa zdalo použiť ju takýmto spôsobom príliš nudné, preto som chvíľu hútala, ako jej dopriať dostatočnej slávy. Prvý z nápadov máte možnosť vidieť práve teraz: kokosové kari so šošovicou a muškátovou tekvicou!
V chladných mesiacoch je moje telo prirodzene nastavené na hrejivé a výživné pokrmy, často sa pristihnem, že priam snívam o strukovinách, hustých polievkach, dusených pokrmoch a podobne. Naviac, ak do nich pridáme správne množstvo korenín, takýto chod zohreje hneď dvakrát. Trochu pikantnosti nakopne náš organizmus a hneď tak získame energiu potrebnú na bežnú činnosť a zvládanie nástrah spojených s počasím.
Šošovica, tekvica a kari je spojenie, ktoré funguje viac než dobre, je spoľahlivé ako švajčiarske hodinky a nie je nič neobvyklé pripravovať ho spolu s kokosovým mliekom. Už viete, kam tým smerujem? Namiesto mlieka som využila kokosovú vodu a varila kari v nej. Celý pokrm tak nasiakol potrebnou chuťou, pri redukcii tekutiny sa príjemne zvýraznila prirodzená sladkosť a dokonale podčiarkovala štipľavo slané tóny ostatných zložiek. Vzhľadom ku skutočnosti, že kari tohto typu je skutočne neoddeliteľnou súčasťou mnohých indických domácností a je rozšírené aj v iných častiach sveta, tento recept ani nepotrebuje označenie #Šialených tekvicových receptov.

• ⅓ hrnčeka šošovice, v suchom stave
• 1 malú cibuľu
• hrudku kokosového tuku
• časť z muškátovej tekvice (voľte podľa požadovanej veľkosti porcie)
• 1 - 2 hrnčeka kokosovej vody, podľa potreby
• 1 ČL kurkumy alebo mletého kari prášku
• 1 ČL údenej papriky
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• štipku škorice
• štipku korenia
• 1 ČL pikantnej omáčky (alebo viac či menej, podľa chuti)
• niekoľko listov čerstvého šalátu
• výhonky/zeleninové klíčky na ozdobu

Šošovicu na noc namočíme do vody a necháme napučať. Na druhý deň ju zlejeme. Do hrnca vložíme kokosový tuk a sprudka na ňom opečieme posekanú cibuľu. Pridáme šošovicu, tekvicu nakrájanú na kocky a zo všetkých strán dozlatista osmažíme. Ochutíme kurkumou/kari, paprikou, cesnakom, škoricou, mletým korením a čili omáčkou. Poriadne premiešame, nech sa zložky rovnomerne rozložia a podlejeme kokosovou vodou. Počas varenia ju opatrne pridávame, podľa toho, ako rýchlo sa varí šošovica a tekvica. Výsledkom by mala byť hustejšia zmes, niečo na štýl guláša 😊 Keď je všetko mäkké, kari preložíme do misky so šalátom, ozdobíme klíčkami a podávame!

Zo zákulisia: mladý kokos, dostanete ho aj s "užitočným" návodom, ako ho spracovať. Krok číslo jedna: odrežte špičku. Aha, dobre.. ale ako?! Dávam do pozornosti obrázok číslo dva v koláži, kde je jednak vidieť náčinie, ktoré som použila (niekoľko nožov, tĺčik na mäso - nenašla som kladivo..) a po druhé bordel, ktorý pri tom vznikol. 

Našťastie, boj bol úspešný, odmenou mi bolo celkom slušné množstvo kokosovej dužiny (tá sa už dala veľmi jednoducho vydlabať/zlúpnuť zo škrupiny) a i vody, čo som nečakala. Z kokosu som vycedila určite tak trištvrte litra! Kto by to bol povedal..

Okrem toho, keď už som si s tým dala takú námahu, orech som si ponechala. Dôkladne ho vyumývala, vysušila, odstránila nadbytočné chlpy a vonkajší biely obal a mohla som si v ňom zmieňované kari rovno servírovať! 

Čo povedať na záver? Stojí za to podstúpiť tú tortúru rozbíjania orechu kvôli takému množstvu kokosovej vody a dužiny? Záleží na tom, aký veľký milovník kokosu ste, ako hlboko máte do vrecka a ako ochotne sa púšťate do orientálnych pokrmov. Vidieť, že ja som dostatočne strelená a spĺňam všetky požiadavky. A čo vy?

Och, mimochodom, nebol to primárny zámer, ale stalo sa, že celé jedlo je prirodzene vegan. Tak dúfam, že poteším aj túto kategóriu čitateľov a pustia sa do prípravy tohto lahodného jesenného kari!