Mrkvové rezance v kokosovej omáčke s tuniakom a artičokami (paleo)

Nedá si pokoj s tými mrkvovými rezancami a nedá! Som otravná? Možno. Vadí mi to? Ani náhodou. Na to som si ich príliš zamilovala a to, čo mi diktuje žalúdok a jazyk je silnejšie, než akékoľvek hlasy okolia. Takže sa budete musieť zmieriť s tým, že na blogu proste budú a v milión a šiestich verziách.
Naviac, táto s kokosovou omáčkou je extra lahodná, priam až nehorázne dobrá a ak ju neochutnáte, môžete banovať do konca života. Bez zveličenia, veď môže byť niečo na hutnej, krémovej a bohatej omáčke niečo zlé? Obalí každý milimeter chrumkavého mrkvového vlákna a keď k tomu prirátame bielkovinami a omega-3 mastnými kyselinami nadupaného tuniaka, poďakuje sa nám aj zvyšok organizmu.
Dobre, nebavme sa o tom, že som použila drteného tuniaka z konzervy, nie každý deň je posvietenie, niekedy stačí aj dobrý úmysel, no nie?
Možno ste okrem iného postrehli aj to, že som si navykla moje rezance kombinovať s narinovanými artičokami (dôkazy predovšetkým na >>Instagrame<<) a ani táto miska nie je výnimkou. Dodajú nielen zaujímavú, obsiahlejšiu a rozmernejšiu chuť pokrmu, ale tak isto i štruktúru, čo vždy ocením. Jednotlivé vrstvy sa dokonale premiešajú s omáčkou a tak sa nám na jazyku rozvinie dokonalá symfónia chutí.
Mierne sladkastá chuť kokosu je v kontraste s korenistejšími dochucovadlami, ale jedná sa práve o žiadanú rovnováhu zložiek, žiadne ako sa hovorí 'nemastné-neslané' jedlo nehrozí. Až mi tečú slzy radosti, keď to porovnám s nevýraznými chodmi, ktoré nám servírovali v ubytovni počas >>firemného výjazdu<<. Ostatne, ako výraznú omáčku si pripravíte je len a len vo vašej verzii. Radi by ste extrémne pikantné? No tak pridajte priehrštie čili! Chýba vám trochu umami? Črpnite tam hoci i sójovú omáčku. Ale hlavne koštujte. Nech na záver nie ste nepríjemne prekvapení. Hoci, s mierou: nech vám z tej omáčky aj niečo ostane k rezancom. Toto je dobre mienené varovanie, pretože skutočne hrozí, že sa do nej pustíte len tak naberačkou lyžičkou a zbadáte sa, až keď rajnica ostane prázdna..

• 1 gigantickú mrkvu
• hrsť kučeravého petržlenu - vňate
• 1 konzervu tuniaka vo vlastnej šťave
• 6-8 kúskov artičokov marinovaných v oleji
• trochu kokosového oleja
• 1 bielu cibuľu
• tuhý krém z plechovky kokosového mlieka (vodu si odložte napríklad na smoothie či zeleninové krémy/polievky/pyré)
• 1 ČL korenia na grilovanú zeleninu
• 2 strúčiky cesnaku
• štipku soli
• štipku paprikových vločiek
• 1 ČL mletej údenej papriky

Mrkvu očistíme a nastrúhame na rezance (ručne škrabkou, pomocou špiralizéra..) a na hrudke masla ich v panvici s posekaným petržlenom opečieme, kým nie sú jemne zlatisté a chrumkavé. 

V inej panvici na kokosovom oleji speníme cibuľu posekanú na malé kúsky. Pridáme prelisovaný cesnak, korenie, soľ, papriku a čili vločky. Dobre premiešame a vmiešame dnu tuhú časť kokosového krému z plechovky. Na miernom plameni necháme prevrieť a varíme, kým omáčka trochu nezhustne. Prípadne môžeme jej konzistenciu regulovať pridaním ďalšieho množstva kokosovej vody z konzervy. 

Máme dve možnosti: buď rezance, tuniaka a artičoky pridáme rovno do omáčky tesne pred odstavením zo sporáka alebo ich naservírujeme až na záver, podľa požadovaného množstva. Ja som tuniaka zapracovala dnu už rovno, nech trochu prejde teplom, ale zvyšok až potom. 

Podávame ešte teplé! (Pre plánovačov: možno uložiť do nádoby a na druhý deň ohriať, treba však počítať s istou separáciou tuku v omáčke). 

Ak skutočne mrkvové rezance nie sú podľa vášho gusta, dobre, tak siahnite po klasických špagetách, či iných cestovinách, ale prosím, dajte im možnosť. Čo však priam rozkazujem je, aby ste si uvarili túto kokosovú omáčku a preliali ju v podstate na hocičo, pretože je neskutočne dobrá a flexibilná, hodí sa k čomukoľvek. Mäsu, zelenine, hoci i do ryže na spôsob rizota či kari. Je pôsobivá a návyková. Alebo viete čo? Kašlite na to a pošlite ju mne, budem nadmieru vďačná!

Kokosový chia puding s kaki

Do tretice všetko dobré, po dvoch receptoch na to, ako využiť čerstvú kokosovú vodu >>v tekvicovom kréme<< a >>vegan šošovicovom kari<< dnes minisériu uzatváram týmto sviežim pohárom plným chia pudingu!
Okolo chia semienok je dnes veľký boom, ľudia po celom svete objavili ich zázračné vlastnosti (ktoré im nadiktovali takzvaní výživoví poradcovia a odborníci), pchajú ich všade, kam je to len možné. Ťažko povedať, nakoľko je to len marketingový ťah a koľko prospechu môžu inkriminované semienka priniesť organizmu, pravda bude zrejme niekde v strede. Nepopieram, že pozitívny účinok majú, sú neoceniteľným zdrojom rôznych látok blahodárne pôsobiacich na ľudské telo, vyhľadajte si to na internete, článkov je nespočetné množstvo. Na druhej strane, keď sa už do nich pustíte, zistíte, že sa vás snažia presvedčiť o tom, že už len jedna lyžička vás spraví takmer nesmrteľným, choroby sa od vás budú odrážať ako reflektory od diskogule, chromí sa postavia na nohy, slepí znovu uvidia. Takže do hry vstupuje placebo efekt a je len na nás, aký veľký priestor mu povolíme zabrať v hlave. Takže ak zázrak, očakávajte ho skôr chuťový, než liečivý.
Pretože, prečo nie? Občas nie je na škodu dopriať si malý dezert, prehodiť výhybku na známej koľaji a siahnuť po menej tradičných veciach. Chia puding nie je stabilným prvkom mojej kuchyne, vlnou nadšenia som sa nechala strhnúť až toto leto, kedy som ho pripravila prvýkrát. Dobre, rozumiem prečo mohol u niektorých ľudí spustiť hotové šialenstvo, stačí ho správne ochutiť, skombinovať s prísadami, ktoré obľubujete a o delikatesu je postarané. Niekomu by však mohla prekážať čudná textúra, gélovité semienka niekomu pripadajú odporné. Takže každému podľa jeho gusta. Ak ale patríte medzi fanúšikov a hľadáte nejakú ďalšiu verziu, do ktorej by ste sa mohli pustiť, čo tak sa inšpirovať týmto kokosovým pohárom spestreným o sezónne kaki?
Základný recept je nechať chia semienka najlepšie cez noc nabobtnať v tekutine. používa sa mlieko, či už kravské alebo milión iných rastlinných alternatív, tí čo sú na chudnúcej vlne siahajú po obyčajnej vode, ale to už nie je také chutné. A práve teraz prichádza na scénu kokosová voda. Nie je nič jednoduchšie ako zmiešať ju s chia, pridať napríklad jogurt pre pevnejšiu konzistenciu, počkať do druhého dňa a vychutnať si toto veľdielo na raňajky spolu s bohatou dávkou ovocia. Ale ak máte tú trpezlivosť, odložte si pohár trebárs na neskôr, ako dezert po obede. No neviem, je možné mať takú pevnú vôľu?

• 75 ml čerstvej kokosovej vody
• 75 g bieleho jogurtu (čím hustejší, tým lepší)
• 40 g chia semienok
• 1 celé kaki
• hrsť lieskových orieškov (alebo iných)
• kokosové čipsy - vítaný bonus
• tip: extra bomba navyše - kokosový krém 

Kokosovú vodu zmiešame s jogurtom, pridáme chia semienka a poriadne skombinujeme. Ak chceme byť ešte maškrtnejší, je správny okamih pridať aj kokosový krém. Nádobu uložíme do chladničky a necháme niekoľko minút odstáť, ale ideálne pár hodín, dokonca celú noc. Vítané je aspoň raz puding premiešať, aby v ňom neboli veľké hrudky.
Na druhý deň konzumujeme spolu s ľubovoľným ovocím: pre efekt odporúčam puding na striedačku vrstviť do vysokého pohára s kaki, ktoré sa mi v tejto kombinácii skvelo osvedčilo. Medzi jednotlivé poschodia pridáme oriešky - posekané či v celku a posypeme nimi aj povrch pohára. Výborné sú tiež kokosové čipsy, pre ešte výraznejšiu tropickú chuť.

Prekvapilo ma, ako dobre k sebe pasujú kokos a kaki. Síce sú to obe tropické plodiny, ale ja mám oranžové ovocie spojené vždy s jesennými a zimnými mesiacmi, kedy ho u nás dostať na pultoch obchodov. Naproti tomu, kokos je vyslovene akoby letná záležitosť, hoci, keď sa tak nad tým zamyslím, aj ten u nás vídať skôr v dekoračných misách na Vianoce. Ešteže dnes už nie je problém dovážať k nám plodiny aj z ďalekých zemí. 

Puding je vďaka jogurtu výrazne hustý a pevný, čo mne osobne sa páči, dôležité je odhadnúť pomer chia k tekutine, pretože inak by ste mohli dopadnúť tak, že vôbec nenabobtnajú a dostanete iba plávajúce zrniečka v troche vody. A to nechceme. 

Dajte mi vedieť, či ste sa rovnako nechali uniesť vlnou nadšenia pod vplyvom internetu a pripravujete si chia tak často, ako je to len možné. Máte tipy aj na iný spôsob ako ich využiť? Trebárs taká posýpka do šalátu tiež nie je na zahodenie, či zapracovať ich do domáceho müsli - prečo nie?

Tuniakovo kokosová omáčka s opekanými strukmi

Ja viem, recept na fazuľové struky sme tu mali už vera, ale je treba likvidovať produkciu záhradky a zásoby, ktoré sa ku mne zložitými cestami dostali až zo Slovenska. Dúfam, že vám to neprekáža a naopak, oceníte sezónne recepty. Pretože ak máte políčko, ktoré musíte obhospodarovať, určite vám bude ľúto, ak jeho výsledok necháte vyjsť na zmar.
Základ by sme mali, zeleninová (respektíve strukovinová) zložka je tým pádom vybavená. A čo ďalej? Za stranu bielkovín som po včerajšom >>syre<< zvolila tentokrát tuniaka. Čím častejšie sa na našom tanieri objavuje ryba, tým lepšie pre organizmus, pretože okrem bielkovín poskytne aj kvalitné tuky, omega mastné kyseliny, minerály a ostatné blahodárne zložky. Vedela som však, že tuniakovi chcem dať trochu inú podobu, než ho len prostoducho vyklopiť z konzervy. V chladničke na mňa totiž ešte stále smutne pozerá načatý kartón mlieka a ja si už niekoľko dní lámem hlavu nad tým, ako mu urobiť bezbolestný koniec. Jedným zo spôsobov je zapracovať ho do omáčky.

Konzistenciou bude skôr pripomínať poriadne hustú kašu s veľkými kúskami mäsa, ale o to mi šlo. Bola by škoda rybu nasilu mixovať, pretože je radosť zahryznúť sa do poctivého filé. Snáď zdieľate rovnaký názor. Ak nie, nevadí, v tom prípade omáčku skutočne preložte do mixéra a vyrobte jednoliatu hmotu.
Čo ale tomuto pokrmu dodáva výnimočný šmrnc je moja "tajná" ingrediencia: kokosový krém! Ja mám tento:

.. ale použiť môžete aj tuhú časť z kokosového mlieka v plechovke či priamo konzervovaný kokosový krém. Bežne ho majú v Tescu a určite sa nájde aj v iných reťazcoch. Ak by ste mali skutočne problém k tejto surovine sa dostať, použite rovno kokosové mlieko, to je stávka na istotu. 

Napriek tomu, že krému som k pomeru ostatných ingrediencií použila málo, v omáčke sa vôbec nestratil a dodáva jej dokonalý exotický nádych. Preto by bola škoda kokos v nej vynechať. Priznávam, že to nie je bežná ingrediencia slovenských (či českých) domácností, ale ak ste častejším návštevníkom tohto blogu, viete, že s podobnými prísadami koketujem bežne. A určite to nie je najšialenejšia kombinácia, do ktorej som sa už pustila.
Budeme teda potrebovať:

• 150 g fazuľových strukov
• 1 veľkú konzervu tuniaka v oleji plus olej z neho
• 1 hrnček mlieka
• 1 kopcovitú PL (alebo 2 menšie) kokosového krému
• trochu citrónovej šťavy
• korenie na grilovanú zeleninu

Struky očistíme a zbavíme "fúzov". Vo woku ich na oleji z tuniakovej konzervy opečieme, kým nenadobudnú farbu. Potom ich podlejeme trochou vody a podusíme do zmäknutia. Vyberieme ich bokom a do woku nalejeme mlieko a pridáme kokosový krém. Necháme ho rozpustiť, pridáme tuniaka a zmes ochutíme citrónom a korením. Varíme, kým sa mlieko trochu nevyparí a omáčka nezhustne.
Hotovo, opečené struky preložíme na tanier a servírujeme preliate tuniakovou zmesou.

Kokos a citrón pokrmu zaručia vítanú sviežosť a ľahkosť ako stvorenú do týchto parných dní, preto neváhajte a bežte si ju pripraviť. Viem si ju predstaviť ako prílohu k milión iným receptom, koniec koncov, druhú porciu som využila dna ďalší deň ako náplň do arašidových palaciniek a, drahí moji, poviem vám, to bola lahôdka! Vareniu v tropických podmienkach zdar a všetkým príjemné prežitie leta!

Ohnivé Sečuánske sklené rezance v arašidovej omáčke

Po mäsových orgiách u nás doma si moje telo dnes žiadalo prestávku, preto som sa rozhodovala medzi pečenou zeleninou alebo nejakými strukovinami, no napokon to vypálilo úplne inak. Povedala som si, že uľavím tráviacemu traktu od nafukujúcich elementov a siahla som po sklených rezancoch, ktoré som už dávno nemala. A keďže vonku to vypadá tak nevábne, chcelo to niečo bohaté, hrejivé a výdatné. Čoraz častejšie zakomponúvam do jedál arašidové maslo, akémukoľvek pokrmu to dodá šmrnc a v kombinácii s kokosovým mliekom je to hotové gurmánske umelecké dielo. Okej, beriem, žalúdočným enzýmom sa také množstvo arašidového masla nemusí celkom páčiť, ale čo tam po nich, však oni si už nejako poradia.

Obrovská miska obsahuje:

• 45 g sklených rezancov
• 2 mrkvy
• 1 cibuľu
• trochu masla
• bylinkovú soľ

Omáčku:

• 1 poriadne kopcovitú lyžicu jemného arašidového masla
• 1 veľkú ČL dijónskej horčice
• 1 ČL sójovej omáčky
• 1 PL citrónovej šťavy
• 1-2 ČL čili omáčky
• kúsok čili papričky
• 1/2 malej plechovky kokosového mlieka (respektíve všetku tekutú časť a 2 ČL tuhého krému)
• hrsť čerstvých bazalkových listov

Mrkvu očistíme a nakrájame na hranolčeky, cibuľu na osminy. Na masle sprudka orestujeme cibuľu a pridáme mrkvu, ktorú opekáme, kým nechytí trochu farby. Potom podlejeme vodou a dusíme na skus. 

Medzitým sklené rezance zalejeme vriacou vodou a necháme ich 5 minút odstáť, potom ich scedíme. 

Na omáčku zmiešame arašidové maslo, horčicu, sójovú a čili omáčku, citrónovú šťavu, posekanú čili papričku a bazalku a postupne pridávame kokosové mlieko, aby sme dostali masu, ktorá veľmi pomaly odkvapkáva z lyžičky. Nebojíme sa, že by omáčka bola príliš hustá, arašidové maslo sa rozpustí, keď ho zmiešame s horúcimi rezancami a mrkvou. 

Sme takmer hotoví, rezance preložíme do misky, navrstvíme kopou mrkvovo-cibuľovej zmesi a polejeme omáčkou. Alebo budeme barbari, ako ja, nemažeme ďalšie riady navyše a rezance i mrkvu prisypeme do nádoby, v ktorej sme pripravovali omáčku.

Čo vy a arašidové maslo? Patríte do skupiny milovníkov alebo odporcov?

Ozaj, ako ste strávili minulý víkend? Dajte mi vedieť!

Thajské arašidové kuracie kari s kokosovým mliekom

"Tak aké to bolo na konferencii? Užil si si Kostariku?"
"Ani veľmi nie, nebol čas. Keď sme prišli do hotela, bolo už neskoro, tak som si rovno ľahol spať. Nasledujúce tri dni sme mali iba prednášky, v prestávkach sme sa zoznamovali s ľuďmi, baštili chlebíčky a nalievali sa kávou. Posledné dva dni sme síce mali voľno, lenže mňa skolila nejaká viróza, neviem, či za to mohla miestna strava, ale bol som rád, že som sa vôbec dokázal pobaliť. A šli sme zase domov."

Podobný priebeh zahraničnej cesty som počula už aj od iných ľudí. Síce lietajú hore-dole po svete, ale nič z neho v konečnom dôsledku okrem hotela nevidia, pretože buď nemajú čas, alebo ich organizmus zlyhá vplyvom počasia či miestnej špeciality.

Ja tiež cestujem, ale inak. Prstom po mape. A dnes sa môj ukazovák zabodol do Thajska.

Na zhruba 3 porcie budeme potrebovať:

• 2 kuracie prsia
• 1 PL arašidového oleja
• 2 strúčiky cesnaku
• hrsť sušených dubákov
• 1/2 - 1 ČL kari korenia
• 1 ČL údenej papriky
• 1 plechovku (400 ml) kokosového mlieka
• 2 ČL sójovej omáčky
• 1 PL arašidového masla
• ideálne čerstvý koriander na ozdobu
• trochu arašidov na ozdobu

Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a necháme odležať. Kuracie prsia umyjeme a nakrájame na kúsky. Orestujeme ich na ohriatom arašidovom oleji dobiela a poprášime kari korením a údenou paprikou. Pridáme scedené dubáky, cesnak nasekaný nadrobno a sójovú omáčku. Dobre premiešame, aby sa chuť rovnomerne rozprestrela po celej panvici. K mäsu pridáme lyžicu arašidového masla (odporúčam s kúskami arašidov, dodajú jedlu skvelú textúru) a necháme ho celkom rozpustiť.

Do panvice vlejeme celú konzervu kokosového mlieka (tekutú aj pevnú časť) a dobre rozmiešame.

Použila som kokosové mlieko z Lidla z ázijského týždňa

Na miernom ohni dusíme, kým sa mlieko trochu nezredukuje a nezhustne a kým mäso nie je mäkké. Podávame s čerstvým koriandrom (ja som mala len oregano) a posypané arašidmi (ktoré som, bohužiaľ, nemala).

Tip #1: do kari môžete pridať aj trochu nastrúhaného zázvoru pre pikantnejšiu chuť (ja ho nemám rada)

Tip #2: ak nemáte sušené dubáky, pokojne siahnite po šampiňónoch, tie ale pridávame panvice neskôr

Tip #3: odporúčam ešte pridať šťavu z limetky, chýbal mi tam nejaký jemný kyslastý podtón, no bála som sa, že by to úplne prehlušilo arašidové maslo. Už kokos sám o sebe je dosť výrazný. 

A čo vy a cestovanie? Nemáte problém zbaliť si obrovský ruksak a šliapať cestou necestou? Alebo ak už dovolenka, tak all inclusive s vírivkou a švédskymi stolmi?

Kuracie karí s tekvicou Hokkaido

Myslíte si, že tekvica a kokosové mlieko nejdú dokopy? Omyl! Možno sa vám táto kombinácia bude zdať podivná a príliš exotická, ale verte mi, naozaj funguje. Keďže variácií na prípravu kuracieho mäsa nikdy nie je dosť a nechcete robiť dookola to isté, inšpirujte sa týmto ázijsky šmrncnutým jedlom a nahliadnite do mojej panvice.

Budeme potrebovať:

• vykostené kuracie stehná, nakrájané na kocky alebo rezance
• 1 malú cibuľu
• 1 strúčik cesnaku
• trochu čili omáčky
• 160 ml kokosového krému
• karí korenie, mleté čierne korenie, soľ podľa chuti
• trochu sójovej omáčky
• olivový olej (v mojom prípade olej zo sušených paradajok, dodá tomu trochu inú chuť)
• 1/2 malej tekvice Hokkaido, nakrájanej na kocky

Na oleji orestujeme nadrobno pokrájanú cibuľu, pridáme roztlačený cesnak a necháme rozvoňať. Prihodíme kuracie mäso a opečieme, kým sa nezatiahne. Ochutíme karí korením, mletým čiernym korením, sójovou a čili omáčkou, soľou. Tekvicu umyjeme a nakrájame, nie je potrebné ju ošúpať a vložíme do panvice. Necháme ju chvíľku opiecť, vmiešame kokosový krém (tuhú aj tekutú časť, čo sa zvykne usadiť na dne konzervy) a zmiernime plameň. Dusíme, kým mäso i tekvica nie sú mäkké. V prípade potreby dochutíme koreninami a podávame. 

Vyskúšajte túto neobvyklú kombináciu, neobanujete! 

Mäsové guľky v kokosovo - hubovej omáčke / Meatballs in coconut & mushroom sauce

Dnes prichádzam s jedným z tých serióznejších receptov. Síce opäť na mleté hovädzie, no teraz vo forme roztomilých guliek. Nemusíte sa však vôbec obávať, príprava nie je zložitá, veď viete, že by sa mi s tým nechcelo priveľmi babrať. Koniec koncov, hlas žalúdka sa musí uprednostniť pred čímkoľvek ostatným, najmä estetickosťou pokrmu a tak nebudete ušetrení od ďalších nevzhľadných fotiek. Čo už, foodstylista zo mňa zrejme nikdy nebude.

Tak teda potrebujeme:

• 125g mletého hovädzieho mäsa
• (arašidový) olej
• soľ, mleté čierne korenie, sladkú mletú papriku
• petržlen (najlepšia by bola čerstvá vňať, ale kedže bylinka za mojej dlhej neprítomnosti v Brne umrela, musel nastúpiť sušený)
• 160 ml kokosový krém alebo kokosové mlieko 
• (sušené huby) .. sú nepovinné, ale ja ich mám strašne rada a preto som ich prihodila

Mleté mäso zmiešame so soľou, korením, paprikou a petržlenovou vňaťou. Kto má rád, môže vylepšiť o cibuľku, mne sa nechcelo krájať, haha. Následne rukami formujeme malé guľôčky a na kvapke rozpáleného oleja sprudka osmažíme. Môžeme to pokojne robiť na suchej panvici, ale ja som chcela, aby mäso dostalo z arašidového oleja trochu tej exotiky..

Guľky pootáčame zo všetkých strán a keď dostanú farbu, zalejeme ich kokosovým krémom. Použila som krém z Tesca, kúpený ako inak, pri jednej z akcií a až teraz sa mu konečne dostalo cti naplniť obsah mojej panvice.

Potom pridáme za hrsť sušených dubákov, ktoré sme predtým zaliali vriacou vodou.

Znížime plameň a dusíme, kým mäso nie je mäkké. Omáčku treba priebežne kontrolovať, ak by sa príliš odparila, ešte zriedime krémom/mliekom, prípadne len trochou vody. Zredukujeme ju na preferovanú hustotu a potom už len podávame.

Malým podnetom k vytvoreniu týchto guliek mi boli známe švédske mäsové guľky, ktoré bežne dostanete kúpiť v Ikey. Akurát som tak dumala, čím nahradiť smotanu, pretože po tej mi býva niekedy ťažko od žalúdka. Kokosový krém sa mi zdal dobrou myšlienkou, nuž som vyskúšala a nebol to krok vedľa, takže odporúčam.