Jarné chrumkavé batáty s Chai arašidovou omáčkou

Krásny deň všetkým prajem, dnes ešte ostaneme pri batátoch. Nakoľko včerajší príspevok bol tak trochu schizofrénny v tom, že sa nedalo presne určiť či sa >>pomarančový šalát<< hodí do zimného alebo jarného obdobia, tento pokrm je asi bez debaty kategorizovateľný.
Oprášila som jeden zo svojich starších receptov na >>grilované batáty s arašidovou Chimichurri omáčkou<< a odela ho do modernejšieho a sviežejšieho hávu. Myslím si, že je ako stvorený na servírovanie počas nadchádzajúcich veľkonočných sviatkov. Takže ak už teraz špekulujete nad jedálničkom a pripravujete bohaté menu, odporúčam zaradiť do repertoáru.
Keďže sa nechcem opakovať a len stroho recyklovať staré recepty, aj tento musel prejsť modifikáciou. Jednak som zvolila iný postup prípravy sladkých zemiakov a v druhom rade vylepšila (už tak dokonalú) arašidovú omáčku. Nápoveda: čaj v hlavnej úlohe!
Ale pekne postupne. Stávalo sa mi, že keď som batáty nakrájala na kolieska a vložila do rúry, nepodarilo sa mi docieliť, aby boli príjemne chrumkavé. Tak som ich, beťárov, musela naučiť móresom. Opiekla som ich v toastovači! Šibnuté? Možno, ale zafungovalo to. Preto ak obľubujete svoje zemiačky pripečené na okraji, šup s nimi do spotrebiča a o dokonalý zážitok máte postarané.
Ďalšou fintou je prevalcovať vaše zmysly netradičnou kombináciou aróm v omáčke. Možno ste postrehli, že som si zamilovala varenie či pečenie s čajom. Je to neobvyklá ingrediencia, no stačí malý príspevok do pokrmu a budete prekvapení, aké veľké kúzlo vykoná. Záleží od daného jedla, pre ktorý sa rozhodnúť. Čierny, zelený, biely, oolong, pu-erh, jazmínové, ovocné či kvetinové, korenisté alebo neutrálne - druhov je nespočetné množstvo a môžeme sa tak s nimi vyhrať do sýtosti.
Nemusím hádam ani zdôrazňovať, ako veľmi milujem tento šalát omáčku nevynímajúc. Už len to, že sa k nemu pravidelne vraciam svedčí o tom, že je lahodný, delikátny, návykový a spája v sebe netradičnú iskru a komfortnú klasiku (ak zvolíme staré známe obyčajné zemiaky - i to je možnosť).
Keďže do neho neodmysliteľne patria vajíčka a hrášok, určite rozumiete, prečo si myslím, že je náramne vhodný podávať ho namiesto klasického majonézového šalátu na vašom sviatočnom stole. Okrem toho, grandiózne vypadá, pretože je veselý, farebný, plný tvarov a sála z neho energia a sviežosť. Ale dosť už chválospevov, zrejme by ste už radi videli ten recept.

• 1-2 batáty (množstvo podľa počtu stravníkov)
• trochu oleja
• pol hrnčeka hrášku (čerstvého, mrazeného)
• 2-4 vajcia (natvrdo či do polomäkka)
• niekoľko hrstí čerstvého listového šalátu (odporúčam polníček = valeriánu poľnú)
• na omáčku:
• 1-2 kopcovité PL chrumkavého arašidového masla
• 2-3 PL silného zeleného čaju (objavila som Zen Chai od Teekane - je výborný! Hodí sa aj mätový/pepermintový čaj.)
• hrsť čerstvej mäty
• štipku paprikových vločiek
• 2 ČL mlieka
• štipku/dve korenia Chai Spice (mám namiešanú vlastnú zmes, ale dá sa kúpiť)
• pár kvapiek citrónovej šťavy - voliteľne

Batáty poriadne umyjeme, očistíme, ale nešúpeme. Po celom obvode ich poprepichujeme vidličkou a vložíme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme olejom a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 45-60 minút, kým nie sú aj v strede mäkké a z otvorov nevyteká skaramelizovaný sirup. Nakrájame ich na kolieska, pre hravosť môžeme nožom vytvoriť na povrchu mriežku a vidličkou ich trochu spučíme. V dávkach vložíme do toastovača a na vysokom výkone opekáme, kým okraje nie sú chrumkavé (možno bude treba dva cykly). 

Medzitým pripravíme omáčku. Uvaríme silný zelený čaj (tj. necháme lúhovať dlhšie) a prilejeme ho k arašidovému maslu ešte kým je horúci, aby sa roztopilo. Pridáme aj trochu mlieka, ochutíme paprikovými vločkami, Chai korením a vmiešame nadrobno posekanú mätu. Omáčka by mala byť redšia, stakať z lyžičky, takže tekutinu dolievame podľa potreby. 

Opečené batáty uložíme do taniera spolu s polníčkom, rovnomerne rozsypeme hrášok, umiestnime prekrojené uvarené vajcia a štedro prelejeme omáčkou. 

Po ochutnaní tohto šalátu už nikdy nebudete chcieť iný. Ani ten rezeň vám nebude chýbať. Rovno sa vrhnete na omáčku a budete zvádzať prudký boj so spolu sediacim. Preto nebude na škodu nachystať dvojitú, či rovno trojitú dávku. Viete aká je fenomenálna? Och, mimochodom, dá sa párovať k čomukoľvek. Pokojne k hranolkám namiesto tatarky. Omáčka k údenému mäsu (meeeeh, načo chren..), nátierka na chlieb (vtedy ju treba urobiť trochu hustejšiu), preliv na cestoviny. Ak ste milovníci orechových masiel, toto je váš najtajnejší sen pretavený do skutočnosti. 

Keto extra čokoládový cheesecake s arašidovou krustou

Nie bezdôvodne sa tento blog volá Nemehlo v kuchyni. Mám pocit, že kedykoľvek sa pustím do niečoho náročnejšieho, než je hodiť na plech zeleninu (a sem-tam sa stane, že popri robení milióna iných vecí ju spálim), nevyjde to podľa mojich predstáv. Tento týždeň sa mi to po >>kokosových sušienkach<< stalo zase (i keď tie napokon dopadli lepšie, ako sa na prvý pohľad zdalo, chvalabohu). Neviem, možno je niečo vo vzduchu alebo si proste musím prestať namýšľať, že zo mňa niekedy bude dobrá kuchárka. Človek by očakával, že po ôsmich rokoch intenzívneho samoučenia si bude v kuchyni už aspoň trochu istý. Ale nie, tuuudle.
Musím to uviesť na pravú mieru. Extra čokoládový cheesecake, ktorý vám prezentujem dnes je výborný, lahodný, dokonalý a smelo sa pustite do jeho prípravy. Chyba nie je v recepte. Tá je, bohužiaľ, medzi klávesnicou a stoličkou. Tak po poriadku:

• nemám žiadny odhad. Čo je na bývalú študentku (astro)fyziky dosť hanba. Myslela som si, že cesta na krustu je nejako málo a tak som sa ho snažila napchať do malej zapekacej misky. NIE! Je ho viac než dosť, preto zvoľte bez obáv klasickú tortovú formu.
• arašidová múka (aspoň tá, ktorú mám ja), je extrémne tuková a preto sa oplatí k nej pridať tak o tretinu menej masla, ako káže recept. Aby ste ho potom nemuseli odsávať takým množstvom servítok, že by vystačili na obalenie múmií celej faraónskej rodiny. 
• nie, vybrať cheesecake priamo z mrazničky von 30 minút pred plánovaným podávaním naozaj nestačí na to, aby stihol rozmrznúť. Nachystajte si sekáčik. Alebo použite rozum a skladujte ho radšej v chladničke. 

Ak by som sa vyvarovala všetkých vyššie zmienených bodov, odmenou by mi bol dokonalý, bezchybný syrový koláč, ktorý snáď okrem mňa pripravovali už všetci na svete. Takto mu k ideálu chýbajú iba estetické fotky, pretože stuhnutý na kosť sa fakt zle krája a tenučká krusta, ktorá by slúžila len ako obal na udržanie formy. Moja bola preto hrubšia, na druhej strane, možno to nebolo na škodu, aspoň ju bolo v cheesecaku poznať a nepotláčala ju výrazne horká vrstva plnky. Keď už sme pri nej, ja som nepoužila gram cukru či iného sladidla. Preto je krém horký tak prudko, že by to niekomu nemuselo vyhovovať. Mne áno. Čokoláda musí mať nad 70% inak, sa mi to neráta. Čím viac, tým lepšie, táto mala 81. Ale taká 99% Lindt, kedy už v podstate jete surové kakaové bôby, to by bola haluz. Preto v recepte uvediem množstvo sladidla tak, ako ho ponúkal originál, nič vám však nebráni v tom niečo ubrať (alebo pridať, záleží na preferencii). 

A ak by vás zaujímalo, prečo som sa do cheesecakeu pustila až teraz, po tom, čo tento fenomén letel na blogoch pred sto rokmi, vedzte, že mi vždy prišiel príliš luxusný. Na to, aby som ho robila len kvôli sebe a aj na to, aby som ho potom niekomu rozdala. Syry, mascarpone, tvarohy, ricotta, to nie je práve lacná záležitosť. Avšak, vynašla som sa, syr ako syr (áno, som barbar), namiesto mascarpone či cream cheeseu som použila cottage a tvaroh, ktoré sú lacnejšie. Navyše, keď si tak predstavím kalorickú hodnotu jedného kúska, padám do mdlôb a zaprisahávam sa, že nasledujúci mesiac už musím byť iba na hlávkovom šaláte. Ak vás podobné myšlienky neprenasledujú, spokojne si ukrojte polovicu koláča, pretože pri jednom kúsku nebudete chcieť ostať. Pahltné zlé ja na ľavom pleci bude chcieť viac a viac. 

Krusta:

• 60 g arašidovej múky (kto nemá, nahradí mandľovou, tá je bežne dostupná v každom väčšom reťazci)
• ½ ČL bezfosfátového prášku do pečiva - ale príde mi zbytočné, nepotrebujeme, aby krusta nafúkla. Nabudúce urobím bez toho. 
• 1 vajce
• 113 g masla (ale dala by som menej, záleží od múky)
• {58 g sladidla - medu, javorového sirupu, agáve, datlového..}
• 3 PL jemného tvarohu (z 250 g vaničky)
• štipku soli

Cheesecake náplň:

• 2×200 g kelímky cottage syra, zbavené srvátky + zvyšok jemného tvarohu (takže dohromady okolo 450 g)
• 250 ml smotany na šľahanie
• 21 g holandského kakaa
• {58 g sladidla - medu, javorového sirupu, agáve, datlového..}
• 125 g čokolády - 81% (pokojne viac)

Rúru predhrejeme na 180 °C. Tortovú formu vymažeme olejom a vystelieme papierom na pečenie. Pomocou mixéra spracujeme v mise maslo so sladidlom do svetlej nadýchanej hmoty. Pridáme 3 lyžice tvarohu, vajce a opäť zmixujeme. Nasypeme arašidovú múku (s práškom do pečiva) so soľou a varechou premiešame do kompaktného cesta. Pozor, môže byť lepivé, preto pri vtláčaní do tortovej formy použijeme navlhčenú lyžičku pre uľahčenie práce. Korpus vložíme do rúry a pečieme 20-25 minút, kým nie je zlatistý (dĺžka závisí od hrúbky cesta). Formu vyberieme a necháme vychladnúť, potom ho preložíme do chladničky, kde bude odpočívať aspoň hodinu. 

Medzitým si pripravíme krém. Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu a príležitostne k nej pridáme sladidlo. Dobre premiešame, aby sa rozpustilo a odložíme bokom. V mise vyšľaháme šľahačku, kým nie je tuhá. V ďalšej mise skombinujeme cottage syr, ktorý sme zbavili prebytočnej tekutiny a ponorným mixérom rozmixovali na hladkú hmotu s kakaom. Následne pridáme tekutú čokoládu a poriadne premiešame. Opatrne zapracujeme aj šľahačku, zľahka, aby sme nestratili objem. Plnku nanesieme na vychladnutú krustu, uhladíme povrch a znovu vložíme do chladničky, aspoň na 4 hodiny, aby cheesecake dostatočne stuhol. Proces môžeme urýchliť aj pomocou mrazničky, ale pamätajte na moje varovanie na začiatku článku. Keď je koláč pripravený na podávanie, ozdobíme ho napríklad bobuľami hrozna a na záver môžeme posypať kakaom. 

Keďže ja som trúbka a vzala som si malú formu, zvýšil mi kopec plnky, preto som ju napchala do samostatných formičiek. Koniec koncov, je tak výborná, že sa dá jesť ako puding, respektíve, v podstate sa jedná o niečo ako domáci termix! A to teda chcete, všakže?

Keď tak nad tým uvažujem, ešte takmer tri štvrtiny cheesecakeu mi ostali, čo mi otvára pár možností vyrobiť lepšie fotky. Ak by sa mi to náhodou podarilo, hodím ich sem. Zatiaľ tu budú musieť strašiť tieto, no nech vás to neodrádza. Ak ste ako ja a syrový koláč ste ešte nikdy nepripravovali, lebo je finančne náročnejší, vidíte, že to ide i "ľudovejšie". Cottage v akcii hádam nikoho nezruinuje. Ak je zase varovným signálom kalorická hodnota, beriem, mňa to tiež vystrašilo, ale v prípade, že zredukujete cukor na minimum a použijete kvalitnú horkú čokoládu to nebude také bolestivé. Navyše, táto verzia je v súlade s Keto princípmi výživy, čo ma konečne presvedčilo o tom, že aj takto sa dá plnohodnotne maškrtiť. Len to chce pevnú vôľu a nezošrotovať celú formu na jedno posedenie.

EDIT: doplnené o fotky (25.4.2017) - ozdobené kokosovými čipsmi. Veľká zmena to nie je, ale snaha bola. 

Cottage muffiny z arašidovej múky plnené šampiňómni a fazuľou

Vždy, keď máme pred sebou celodennú návštevu u zákazníka, snažím sa naplánovať svoj obed a čo vziať so sebou, pretože po jednej zlej skúsenosti v miestnej kantíne som sa rozhodla, že to nebudem riskovať a spoľahnem sa na vlastné zdroje. Preto je dôležité sa zamyslieť nad tým, čo vlastne zabaliť do prenosnej misky. Osvedčili sa mi práve muffiny, ktoré po objave a testovaní arašidovej múky patria medzi mojich top favoritov. Najemno pomleté arašidy nádherne voňajú a dodávajú každému jedlu charakteristickú chuť. Naviac, ako som už zdôrazňovala v inom, predošlom príspevku na >>tekvicové muffiny<<, cesto nie je také hutné, ako v prípade strukovinových múk, napriek tomu je celistvé a kompaktné, čo býva niekedy problém pri múčke kokosovej. Takže ideálna kombinácia. Tie dnešné nie sú síce až tak načechrané, pretože pre nedostatok času neskoro večer som pri ich príprave cesto neodľahčila snehom, ale ak tak učiníme, zaručujem rovnaký výsledok. Navyše, zámerne som ich nechala v rúre o 5 minút dlhšie, aby boli skutočne pevné a prežili náročné podmienky v poskakujúcej kabelke. Snáď nemusím nikoho presviedčať, že muffiny sú dokonalým cestovným jedlom: netreba ich ohrievať ani, naopak, chladiť, pohodlne ich zabalíte, pri konzumácii sa nemusíte báť, že by ste sa zamazali (a tú jednu dve omrvinky na stole/tričku im odpustíme) a nepotrebujeme k nim mať pribalené príbory, pokojne ich zhltneme rukami. Výborné by boli samé o sebe práve vďaka exkluzívnej arašidovej múke, ale viem, že to nie je úplne bežne dostupný sortiment, nahraďte ju preto mandľovou múčkou, ktorú v reťazcoch dnes už dostať bežne. Geniálnym vylepšením sú však rôzne príchute (opäť odkazujem na tekvicu so škoricou) a najmä náplne. V rámci likvidácie chladničkových zásob som do vnútra zabalila opekané balzamikové šampiňóny a pre oživenie i trochu fazule. No dobrota! Odvďačia sa vám nielen jazykové receptory, ale i organizmus samotný, pretože takto v malej koncentrovanej dávke dostanete do tela potrebné živiny. Zabudla som vymenovať druhú hlavnú prísadu a totiž cottage syr. Spolu s vajcom tvorí vlhkú zložku a základ cesta, preto neprídeme o svoj prídel bielkovín A to nehovorím o zdravých tukoch z orechov. Čo nám chýba? Jedine zhrnutie, takže smelo do toho!

Na 6 muffinových košíčkov:

• 70 g arašidovej múky
• ½ ČL (bezfosfátového) kypriaceho prášku 
• 30 g rozpusteného masla
• 150 g kelímok syra cottage - bez srvátky
• 1 vajce
• 10 malých šampiňónov
• 1 - 2 PL balzamikového octu
• trochu korenia na grilovanú zeleninu (moje nové potešenie)
• 1 - 2 PL sterilizovanej fazule

Šampiňóny zbavíme vrchnej šupky, nakrájame nahrubo a na troche masla opečieme na panvici. Posypeme korením a podlejeme balzamikovým octom. Premiešame a restujeme na zlatisto. Necháme odstáť bokom, aby zmes vychladla. 

Cottage cez sitko zbavíme vodnatej časti a vložíme ho do vysokej nádoby. Vyklepneme celé vajce (ale možno ho i rozdeliť - bielko oddeliť bokom a vyšľahať sneh na zjemnenie cesta) a ochutíme korením na zeleninu. Pomocou tyčového mixéra zmixujeme na hladkú hmotu.

V mise zmiešame múku s kypriacim práškom, pridáme roztopené maslo a vlejeme dnu aj syrovo-vaječnú tekutinu. Poriadne premiešame, aby v ceste neboli hrudky (a teraz je čas jemne zapracovať aj sneh, ak používame) a prihodíme šampiňóny spolu s fazuľou. Dva-trikrát zamiešame, aby sa zmes rovnomerne rozdistribuovala a cesto potom plníme do silikónových muffinových košíčkov. Formičky vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 25-30 minút (v mojom prípade 35), kým povrch nie je zlatohnedý a cesto nie je viac lepkavé. Necháme vychladnúť a muffiny potom vyklopíme z košíčkov.

Ak nemáte k dispozícii orechové múky, netrhajte si vlasy! Nahraďte ich trebárs celozrnnou, špaldovou. V takom prípade však lobujem za to, aby ste do cesta pridali lyžicu arašidového masla. Hmmm, to by bola paráda! Dobre, ak nemáte ani to, tak aspoň hrsť vlašských orechov. Ozaj, veď bez obáv pomeľte vlašáky a hneď máte inú alternatívu orechovej múky. Problém vyriešený, smelo rozžeravte rúru a ide sa na vec. 

Tekvicové muffiny z arašidovej múky

Vážení a milí, teraz sa pohodlne usaďte, záviďte a slintajte, pretože čo vám predstavím dnes, vás dostane do kolien. Vykúzlila som dokonalé vláčne, mäkučké, lahodné a bezkonkurenčné muffiny. A to s použitím arašidovej múky. Tú som ospevovala už v inom príspevku, takže sa podívajte >>SEM<<. Akonáhle sa niekde objaví tekvica, som prvá v rade a vidličkou odháňam všetkých ostatných, aby mi nebodaj niečo nezožrali. Takže bolo nad slnko jasnejšie, že tieto utešené košíčky sú presne na moju nôtu. Inak, bez škorice by sa to takisto nezaobišlo, to ste hádam predpokladali. No, tak teda, ešte raz, ak by som to náhodou málo zdôraznila, muffiny sú jemnučké, radosť do nich zahryznúť, ale vlastne hrýzť ani netreba, pretože sa samé rozplývajú na jazyku. Na rozdiel od takej cícerovej či šošovicovej múky, arašidová do seba nevstrebe všetku dostupnú tekutinu, preto výsledná štruktúra nepripomína betón ani náhodou (nechápte to zle, výtvory zo strukovinových múk zbožňujem úplne rovnako a práve tá kompaktná forma mi je sympatická - viete, že poriadne zasýti. Navyše taká chrumkavá socca, to je teda niečo!). Neodbočujme od témy, dajme sa konečne do práce a upečme si chuťovo výrazné a jedinečné spojenie voňavých arašidov s tekvicou v týchto muffinoch..

Na 8 kúskov:

• 1.5 hrnčeka arašidovej múky 
• 1 vajce
• 2 PL kokosového oleja
• ⅔ hrnčeka mlieka
• 1 ČL škorice
• ½ ČL (bezfosfátového) prášku do pečiva
• 3 kopcovité PL tekvicového pyré (upiecť tekvicu ochutenú škoricou a cesnakom, rozmixovať s mliekom)

Do misy nasypeme múku, škoricu, prášok do pečiva a premiešame. Pridáme roztopený kokosový olej, vajce a mlieko. Hmotu premiešame a doplníme tekvicovým pyré. Cesto prepracujeme a nalievame do silikónových košíčkov. Formičky vložíme do vyhriatej rúry a pri 180 °C pečieme asi 30 minút, kým povrch nevystúpi a nie je zlatistý. Muffiny necháme chvíľu vychladnúť a potom vyklopíme. Podávame s hrnčekom mlieka!

Ak by ste chceli malý tip, ako tieto už tak dosť dokonalé muffiny vylepšiť, pridajte do cesta či navrch ako posýpku tekvicové jadierka alebo arašidy. Nebudete sa chcieť od nich odtrhnúť, preto odporúčam rovno upiecť dvojnásobok, ba čo vlastne, trojnásobok dávky! Skutočne za to stoja, tak sa presvedčte na vlastnej koži. 

Arašidové cuketové Pad Thai

Pad Thai; čo na to hovorí teta Wiki?

Pokrm pozostávajúci zo smažených sklených rezancov obvykle servírovaný ako "pouličné jedlo" a objavuje sa v miestnych thajských reštauráciách. Pripravuje sa z instantných sklených rezancov, namočených a potom upražených s vajciami, tvrdým tofu a ochutených tamarindom, rybacou omáčkou, sušenými krevetami, cesnakom alebo šalotkou, čili a palmovým cukrom. Servíruje sa s limetkou a častokrát aj sekanými praženými arašidmi. Navyše toto jedlo môže obsahovať aj rôzne druhy zeleniny ako klíčky, pažítku, čerstvý koriander, nakladané reďkovky alebo kvaku či repu a surové banánové kvety. Nie je neobvyklé, že sa do neho pridávajú aj čerstvé krevety, mäso z kraba, chobotnice, kurčaťa, prípadne iné formy proteínov. Pre vegetariánsku verziu stačí nahradiť rybaciu omáčku sójovou a vynechať morské potvory. [voľnejší preklad] 

Ja som sa, ako inak, nevybrala úplne klasickou cestou a uskutočnila niekoľko úprav k obrazu svojmu - rezance som si vyrobila z cukety, odstránila príliš exotické pochutiny, ktoré proste vo svojej špajzi nemám (ehm, tamarind, krevety a iné morské obludy, banánové kvety?! nie, ďakujem..), naopak, rozšupla sa s navýšením obsahu arašidov v podobe chrumkavého masla. Veľmi dlho som váhala, či pridať kúsok kuracieho mäsa, alebo nie, napokon som ale usúdila, že bielkoviny sú už predsa vo vajciach a nechcela som to prekombinovať s už aj tak rozmanitými chuťami. Tu je teda moja verzia:

• 1 veľká cuketa
• kokosový olej
• 2 vajcia
• 1 cibuľa
• 1 PL jablčného octu
• 1 PL sójovej omáčky
• 1-2 ČL sladkej čili omáčky
• trochu bylinkovej soli
• 1 GIGANTICKÁ PL arašidového masla - chrumkavého!
• hrsť naturálnych arašidov

Cuketu pomocou škrabky nakrájame na rezance. V hlbokej panvici roztopíme kokosový olej a pridáme na tenké polmesiace nakrájanú cibuľu. Vlejeme vajcia a pripravíme, zatiaľ, veľmi tekutú praženicu. Pracujeme rýchlo: ochutíme ju octom, soľou, sójovou a čili omáčkou, dobre premiešame a okamžite doložíme cuketové rezance. Na miernom plameni dusíme, kým cuketa nepustí šťavu a nezmäkne. Až k záveru vmiešame arašidové maslo a necháme ho kompletne rozpustiť a obaliť rezance. Pad Thai servírujeme s arašidmi a keďže ja v poslednej dobe žeriem všetko ako kyselina, do ďalšej misky som si pripravila hlávkový šalát s klasickou zálievkou - zeleniny nikdy nie je dosť!

 Viete, čo na tom celom bolo najlepšie? Áno, asi ma už poznáte: jednoznačne arašidové maslo! Jedlu dodalo nezameniteľnú chuť, navyše ak použijete to s kúskami arašidov, sem a tam narazíte na chrumkavý element, ktorý celú štruktúru krásne oživí. Jasné, myslím si, verzia Pad Thai bez neho by bola viac ako fantastická, ale s arašidovým maslom je hneď všetko o triedu vyššie!

Thajské pikantné kuracie kúsky s mrkvovými rezancami

Sú dni, kedy je moje spisovateľské črevo nielen slepé, ale aj nemé a hluché. Riadky zo mňa lezú ťažko, neviem ako začať, jediné čím som si istá je to, že tak dlho otáľať s publikovaním tohto príspevku je až trestuhodné. Ako by som vás mohla ukrátiť o tak výborný pokrm?! A tak si odpustím ódy na šťavnaté, štipľavé, chuťovo bohaté kúsky z kuracích stehien, takisto aj siahodlhé rozpravy nad tým o čo lepšie sú chrumkavé rezance z mrkvy v porovnaní s tými "normálnymi", nebudem zdôrazňovať ani to, že neradno vynechať dokonalú bodku na záver v podobe arašidov primiešaných do tohto jedla a už vôbec nebudem slastne spomínať na fantastické domáce nakladané dubáky mojej maminy. Bolo by to všetko zbytočné, pretože je lepšie raz vidieť, v tomto prípade ochutnať, ako stokrát čítať. Neostáva nič iné, iba to zhrnúť systematicky a prehľadne:

• 400 g vykostených kuracích stehien
• trochu kokosového oleja
• 1 menšiu cibuľu
• 1 PL jablčného octu
• 1 PL sójovej omáčky
• 2 ČL worchestrovej omáčky
• šťavu z 1/2 limety
• 1-2 ČL sladkej thajskej čili omáčky
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1 ČL mletého koriandra
• 3 veľké mrkvy
• 1 pohár sterilizovaných dubákov
• 4-5 listov čerstvej bazalky
• hrsť arašidov

Stehná umyjeme a nakrájame na kúsky s veľkosťou sústa. Cibuľu posekáme nadrobno a na oleji speníme do sklovita. Mäso v miske ochutíme octom, sójovou, worchestrovou a čili omáčkou, limetovou šťavou, koriandrom a cesnakom. Kúsky pridáme do panvice a sprudka ich zo všetkých strán opečieme. Plameň následne zmiernime a vyčkáme, kým mäso nepustí trochu šťavy.

Medzitým mrkvu pomocou škrabky nakrájame na rezance a zľahka pokvapkáme šťavou z limety. Pridáme ju do panvice spolu so sterilizovanými dubákmi a poriadne premiešame. Pomaly restujeme, kým mrkva trochu nezmäkne, ale aby bola ešte stále chrumkavá. Na záver vmiešame posekanú bazalku a arašidy. 

Zákerný ťah odo mňa takto na večer narobiť chuť, všakže? Ospravedlňujem sa, ale musela som vám nasadiť aspoň chrobáka do hlavy. Aby ste si to v nej cez noc nechali pekne uležať a ráno sa zobudiť s myšlienkou, že toto bezpodmienečne musíte vyskúšať.

Hustý krém z pečenej kvaky/tuřínu

Ešte v sobotu, pred oficiálnym začiatkom jari, som dala patričné zbohom pani zime a poslala ju do hája zeleného s malou dušičkou dúfala, že sa zákerne nevráti a ja nebudem musieť zahrievať organizmus ako zvonka tak i zvnútra. Čo je na jednej strane škoda, pretože sa mi bude cnieť za bohatými hustými polievkami. Vzápätí si však pripomeniem, že pomaly sa blíži obdobie ľahkých šalátov, plných zelene a vitamínov a smútok je tu tam. No ale pre prípad núdze, keby náhodou ešte udrel na psa mráz, nie je na škodu zaznamenať si tento recept na vynikajúci jednoduchý krém z kvaky. Ak sa nezíde túto sezónu, na jeseň akoby ste našli. Čo teda?

• 1/2 veľkej gebule buľvy kvaky/bielej repy/tuřínu
• plát masla
• malú cibuľu
• bylinkovú soľ
• trochu Raráškovho korenia
• 1-2 hrnčeky mlieka 
• 1 hrnček vývaru
• 1 ČL jablčného octu
• hrsť arašidov a tekvicových jadierok

Kvaku ošúpeme a nakrájame na malé kocky. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie a doplníme nahrubo nakrájanou cibuľou. Obložíme maslom a ochutíme soľou a korením. Dáme do vyhriatej rúry piecť na 15-20 minút, kým repa nie je mäkká. Hotovú preložíme do hrnca, dolejeme mliekom,vriacim vývarom a lyžičkou octu a ponorným mixérom rozmixujeme na hladký krém - za hrsť kvaky si ale necháme na ozdobu. Podľa potreby ešte dochutíme soľou, prípadne korením a vlejeme do misky. Posypeme arašidmi a tekvicovými semienkami a podávame!

Samozrejme, mám pre vás ešte jeden recept, z nedeľnej prípravy do práce, ale pri mojej vyťaženosti lenivosti neviem, kedy budem schopná ho sem zavesiť. Majte preto, prosím, so mnou trochu strpenia a medzitým si upečte túto polievku. Áno, upečte!

Thajské arašidové kuracie kari s kokosovým mliekom

"Tak aké to bolo na konferencii? Užil si si Kostariku?"
"Ani veľmi nie, nebol čas. Keď sme prišli do hotela, bolo už neskoro, tak som si rovno ľahol spať. Nasledujúce tri dni sme mali iba prednášky, v prestávkach sme sa zoznamovali s ľuďmi, baštili chlebíčky a nalievali sa kávou. Posledné dva dni sme síce mali voľno, lenže mňa skolila nejaká viróza, neviem, či za to mohla miestna strava, ale bol som rád, že som sa vôbec dokázal pobaliť. A šli sme zase domov."

Podobný priebeh zahraničnej cesty som počula už aj od iných ľudí. Síce lietajú hore-dole po svete, ale nič z neho v konečnom dôsledku okrem hotela nevidia, pretože buď nemajú čas, alebo ich organizmus zlyhá vplyvom počasia či miestnej špeciality.

Ja tiež cestujem, ale inak. Prstom po mape. A dnes sa môj ukazovák zabodol do Thajska.

Na zhruba 3 porcie budeme potrebovať:

• 2 kuracie prsia
• 1 PL arašidového oleja
• 2 strúčiky cesnaku
• hrsť sušených dubákov
• 1/2 - 1 ČL kari korenia
• 1 ČL údenej papriky
• 1 plechovku (400 ml) kokosového mlieka
• 2 ČL sójovej omáčky
• 1 PL arašidového masla
• ideálne čerstvý koriander na ozdobu
• trochu arašidov na ozdobu

Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a necháme odležať. Kuracie prsia umyjeme a nakrájame na kúsky. Orestujeme ich na ohriatom arašidovom oleji dobiela a poprášime kari korením a údenou paprikou. Pridáme scedené dubáky, cesnak nasekaný nadrobno a sójovú omáčku. Dobre premiešame, aby sa chuť rovnomerne rozprestrela po celej panvici. K mäsu pridáme lyžicu arašidového masla (odporúčam s kúskami arašidov, dodajú jedlu skvelú textúru) a necháme ho celkom rozpustiť.

Do panvice vlejeme celú konzervu kokosového mlieka (tekutú aj pevnú časť) a dobre rozmiešame.

Použila som kokosové mlieko z Lidla z ázijského týždňa

Na miernom ohni dusíme, kým sa mlieko trochu nezredukuje a nezhustne a kým mäso nie je mäkké. Podávame s čerstvým koriandrom (ja som mala len oregano) a posypané arašidmi (ktoré som, bohužiaľ, nemala).

Tip #1: do kari môžete pridať aj trochu nastrúhaného zázvoru pre pikantnejšiu chuť (ja ho nemám rada)

Tip #2: ak nemáte sušené dubáky, pokojne siahnite po šampiňónoch, tie ale pridávame panvice neskôr

Tip #3: odporúčam ešte pridať šťavu z limetky, chýbal mi tam nejaký jemný kyslastý podtón, no bála som sa, že by to úplne prehlušilo arašidové maslo. Už kokos sám o sebe je dosť výrazný. 

A čo vy a cestovanie? Nemáte problém zbaliť si obrovský ruksak a šliapať cestou necestou? Alebo ak už dovolenka, tak all inclusive s vírivkou a švédskymi stolmi?