Vegan Carrot Cake Cupcakes = mrkvové muffiny s (citrónovým) Lemon Curd krémom

Ahoj, všetci moji milí, ktorí ste mi ostali verní či náhodní okoloidúci.
V práci mám toho teraz nejak na zbláznenie, neviem, ktorý je deň a pomaly už ani to, ako sa volám. Preto dnes (a v najbližšom období) budem stručná a frekvencia príspevkov menej početná. Síce ma to mrzí, pretože mám toľko receptov, s ktorými sa chcem s vami podeliť a toľko by som vám o nich chcela napísať, ale musím si určiť priority.

Blog a varenie stále nie je tým, čo ma živí, takže záľuba musí ísť bokom. Dúfam, že to chápete a i napriek tomu na tieto stránky nezanevriete.
Čo sa týchto roztomilých tortičiek týka, vedzte dve veci: Sú famózne! A bolo náročné vytvoriť ich v kompletne bezlaktózovej verzii. Zhodou okolností, ak si odpustíme jednu lyžicu medu, budú dokonca vegánske! Potešia určite každého milovníka sladkého, ktorý trpí buď rôznymi alergiami alebo jednoducho preferuje istý životný štýl.
Sú vláčne a hebké, šťavnaté vďaka prepašovanej mrkve, sladko kyslé, pretože zaujímavý citrónový krém im pridáva nesmierne osvieženie a ľahkosť, hoci sa jedná o plnku na maslovej báze.
Viem, že idem neskoro, po sviatkoch, no kto povedal, že podobné mini tortičky si nemožno pripraviť len tak na víkend, ako odmenu po dobre vykonanej práci v celom týždni?!
A ak by ste sa chystali na nejakú oslavu, tým lepšie, hanbu nimi neurobíte, ba práve naopak, myslím si, že budete musieť rozbehnúť autogramiádu a rozdávať recept na počkanie. Tak neleňte a varešku a zdobiace vrecúško do ruky!

Cesto:

• 2 šálky hladkej múky
• 1 ČL kypriaceho prášku
• 0.5 ČL sódy bikarbóny
• 1 ČL škorice
• 1 šálku slnečnicového oleja
• 0.5 šálky rastlinného mlieka + 1 ČL citrónovej šťavy
• 2 ľanové vajcia = 2 PL mletého ľanu + 5 PL studenej vody (alebo 2 slepačie)
• ¾ šálky kryštálového cukru
• ⅓ šálky trstinového cukru (alebo 1 kopcovitú PL medu)
• vanilkový extrakt alebo citrónovú arómu
• 1 hrnček jemne strúhanej mrkvy (zhruba 1 veľká)

Krém:

• 250 g rastlinného masla
• 250 g Lemon curd:
• ¼ šálky vody
• 0.5 šálky cukru
• 3 PL vanilkového pudingu v prášku (alebo kukuričného škrobu - to je prakticky to isté bez príchute)
• ¼ šálky citrónovej šťavy
• 1 šálku práškového cukru
• vanilkový extrakt

Na ozdobu: ovocné cukríky

Mleté ľanové semienka zmiešame s vodou a necháme aspoň 15 minút odležať, kým nevytvoria gél podobný vaječnému bielku.
Vo veľkej mise zmiešame sypké suroviny - preosiatu múku s kypriacim práškom, sódou a škoricou. Do inej nádoby nalejeme olej, mlieko s citrónom, vajcia, pridáme cukry a vanilku či arómu. Mixérom vyšľaháme do nadýchanejšej peny. Vmiešame nastrúhanú mrkvu a cesto dobre prepracujeme. Do hmoty v dvoch dávkach pridáme sypké suroviny a zľahka skombinujeme. Cesto vlejeme do pripravených formičiek na muffiny a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15-20 minút, kým nenapuchnú a v strede sa cesto nelepí na špajdľu. Z uvedenej dávky vyjde 15-18 kusov.

Lemon curd pripravíme nasledovne: Do rajnice nalejeme vodu, pridáme cukor, pudingový prášok/škrob a čerstvú citrónovú šťavu. Na miernom plameni privedieme k varu a neustále miešame. Akonáhle zmes začne bublať a dosiahne požadovanú hustotu, odstavíme zo sporáka a necháme vychladnúť. Lemon curd priebežne miešame, nech nestuhne do jednoliatej masy.

Po vychladnutí muffinov i citrónovej 'želatíny' vymiešame plnku z masla, lemon curdu, cukru a vanilkového extraktu pomocou metličkového mixéra na hladký jemný krém. Naplníme ho do zdobiaceho vrecúška a pomocou ľubovoľnej špičky ním zdobíme povrch mrkvových košíčkov. Dekorujeme podľa fantázie a ľubovôle, napríklad ovocnými cukríkmi.

Hľadáte nejaký 'zákerný' spôsob ako do vašich deciek dostať aspoň trochu zeleniny? Čo tak vo forme týchto roztomilých mini tortičiek? Viem, nie je to práve zdravá alternatíva, ale aj úmysel sa ráta. 

Spojenie mrkvy a citrónu je dokonalá, krém nie je príliš kyslý, muffiny sú vláčne, hebké a šťavnaté, žiadne sucháre! Všetko spojené hriešnym a možno trochu netradičným krémom, ale určite stojí za to ich vyskúšať. 

Jogurtová miska s minipizzami, šunkou a vajcom

Príjemný deň všetkým, drahí moji, dúfam, že sa máte báječne. A ak náhodou nie, zlepšite si náladu aspoň dobrým jedlom (či prostým pohľadom naň).
Ak by som niekedy mala byť zhmotnená a charakterizovaná formou pokrmu, veľmi pravdepodobne by som skončila ako tanier, či skôr plech baklažánových minipizzí (bože, ako toto vyskloňovať..). S domácim kečupom ako základ, hráškom a bohatou posýpkou syra. So štipkou oregana, pretože pizza!
Obvykle si vystačím práve s jednou dávkou tejto delikátnej záležitosti, len tak samotnou, ale keďže údelom niekoho posadnutého receptami a vymýšľaním nových je kombinovať a skúšať neuveriteľné, vymyslela som ďalšiu zo slaných jogurtových misiek.
Predošlé nájdete tu: >>1<<, >>2<<!
Ale späť k tejto konkrétnej. Neviem ako sa prihodilo, ale v chladničke sa mi rozmnožila nadúroda vajec a šunky. Nejaký tajný veľkonočný zajačik, čo mi doprial nádielku v predstihu? To asi ťažko, okolnosti nerozoberajme, proste sa stalo. Lenže som musela vymyslieť, čo s nimi. A tak okrem toho, že ich po kuse pchám všade, kam sa len dá (i nedá - dôkaz na >>Instagrame<<), bolo len otázkou času, kedy mi skrsne v niektorom z mozgových závitov kombinovať ich s mojím najobľúbenejším obedom. Určite si hovoríte, prečo som ich nepridala na povrch baklažánu ako obloženie? Lebo ja som ja a som divná! Môj hrášok so syrom musel byť za každú cenu.
Okrem toho, jogurtom ako dressingom človek nikdy nemôže nič pokaziť, no nie? Jedine v príprade, že by ten jogurt sám o sebe bol pokazený. Áno, otvorila som kelímok nejakého bieleho bifido čohosi a bol skysnutý (ešte v záruke, podotýkam!). Tragédia sa nekonala, jogurtov mám v chladničke vždy ako celý závod na ich výrobu, len ma to prekvapilo. Pretože obvykle dávno prešvihnem odporučený dátum spotreby (aj o niekoľko týždňov, hanba mi) a produkt je bez závady. Asi za to môžu práve tie aktívne kultúry.
S podstatou tohto príspevku bola predchádzajúca informácia úplne bezpredmetná, ale viete, keď sa raz rozbehnem, ťažko ma zastaviť a musíte tak pretrpieť moje nesúrodé bľabotanie. Len som sa chcela podeliť s mojou príhodou, veď viete #reallifesucks. Ešte by ste mali vedieť, že keď už nám akože odštartovala tá jar, snažím sa aj do jedálnička vpašovať čo najviac zelenej. V akcii a pomätení zmyslov som do košíka prihodila niekoľko druhov šalátu (6, ak už musíte vedieť presné číslo), takže sa teraz tlačím trávou od rána do večera. Nieže by mi to vadilo. Veď obsahuje kopec vitamínov a minerálov (a to nehovorím, čo to spraví s vašim tráviacim traktom..).
Dobre, dobre, už budem ticho, aj tak som vám prezradila kopec vecí, ktoré som si radšej mohla nechať pre seba.

Súčiastky:

• baklažán + domáci kečup + mrazený alebo čerstvý hrášok + tvrdý syr na strúhanie + oregano
• niekoľko ružičiek upečeného kelu
• 2-3 plátky šunky
• vajce uvarené podľa vlastných preferencií 
• téglik bieleho jogurtu
• listový šalát (tu konkrétne Lollo Rosso)
• obľúbené korenie (u mňa domáci mix 'everything but the bagel' - hľadajte, je na blogu)

Upečieme si baklažánové pizze (aj na tie je tu milión a jeden príspevkov), uložíme ich do misy spolu so šalátom, jogurtom, vajcom, šunkou, kelom a posypeme korením. Podávame!

Snáď tento netradičný tip na obed nikoho neurazil, možno nie je práve prevratný, ale určite je nevšedný, svieži a zdá sa mi celkom vhodný do súčasného (pred)sviatočného obdobia. Nájde sa v ňom z každého rožka troška a pre mňa je delikatesou, ktorej by som nikdy nepovedala nie. Veď viete, ako je to s mojou láskou k baklažánu. Ak aj vy ste podobne trafení, hor sa do kuchtenia!

Jarné chrumkavé batáty s Chai arašidovou omáčkou

Krásny deň všetkým prajem, dnes ešte ostaneme pri batátoch. Nakoľko včerajší príspevok bol tak trochu schizofrénny v tom, že sa nedalo presne určiť či sa >>pomarančový šalát<< hodí do zimného alebo jarného obdobia, tento pokrm je asi bez debaty kategorizovateľný.
Oprášila som jeden zo svojich starších receptov na >>grilované batáty s arašidovou Chimichurri omáčkou<< a odela ho do modernejšieho a sviežejšieho hávu. Myslím si, že je ako stvorený na servírovanie počas nadchádzajúcich veľkonočných sviatkov. Takže ak už teraz špekulujete nad jedálničkom a pripravujete bohaté menu, odporúčam zaradiť do repertoáru.
Keďže sa nechcem opakovať a len stroho recyklovať staré recepty, aj tento musel prejsť modifikáciou. Jednak som zvolila iný postup prípravy sladkých zemiakov a v druhom rade vylepšila (už tak dokonalú) arašidovú omáčku. Nápoveda: čaj v hlavnej úlohe!
Ale pekne postupne. Stávalo sa mi, že keď som batáty nakrájala na kolieska a vložila do rúry, nepodarilo sa mi docieliť, aby boli príjemne chrumkavé. Tak som ich, beťárov, musela naučiť móresom. Opiekla som ich v toastovači! Šibnuté? Možno, ale zafungovalo to. Preto ak obľubujete svoje zemiačky pripečené na okraji, šup s nimi do spotrebiča a o dokonalý zážitok máte postarané.
Ďalšou fintou je prevalcovať vaše zmysly netradičnou kombináciou aróm v omáčke. Možno ste postrehli, že som si zamilovala varenie či pečenie s čajom. Je to neobvyklá ingrediencia, no stačí malý príspevok do pokrmu a budete prekvapení, aké veľké kúzlo vykoná. Záleží od daného jedla, pre ktorý sa rozhodnúť. Čierny, zelený, biely, oolong, pu-erh, jazmínové, ovocné či kvetinové, korenisté alebo neutrálne - druhov je nespočetné množstvo a môžeme sa tak s nimi vyhrať do sýtosti.
Nemusím hádam ani zdôrazňovať, ako veľmi milujem tento šalát omáčku nevynímajúc. Už len to, že sa k nemu pravidelne vraciam svedčí o tom, že je lahodný, delikátny, návykový a spája v sebe netradičnú iskru a komfortnú klasiku (ak zvolíme staré známe obyčajné zemiaky - i to je možnosť).
Keďže do neho neodmysliteľne patria vajíčka a hrášok, určite rozumiete, prečo si myslím, že je náramne vhodný podávať ho namiesto klasického majonézového šalátu na vašom sviatočnom stole. Okrem toho, grandiózne vypadá, pretože je veselý, farebný, plný tvarov a sála z neho energia a sviežosť. Ale dosť už chválospevov, zrejme by ste už radi videli ten recept.

• 1-2 batáty (množstvo podľa počtu stravníkov)
• trochu oleja
• pol hrnčeka hrášku (čerstvého, mrazeného)
• 2-4 vajcia (natvrdo či do polomäkka)
• niekoľko hrstí čerstvého listového šalátu (odporúčam polníček = valeriánu poľnú)
• na omáčku:
• 1-2 kopcovité PL chrumkavého arašidového masla
• 2-3 PL silného zeleného čaju (objavila som Zen Chai od Teekane - je výborný! Hodí sa aj mätový/pepermintový čaj.)
• hrsť čerstvej mäty
• štipku paprikových vločiek
• 2 ČL mlieka
• štipku/dve korenia Chai Spice (mám namiešanú vlastnú zmes, ale dá sa kúpiť)
• pár kvapiek citrónovej šťavy - voliteľne

Batáty poriadne umyjeme, očistíme, ale nešúpeme. Po celom obvode ich poprepichujeme vidličkou a vložíme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme olejom a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 45-60 minút, kým nie sú aj v strede mäkké a z otvorov nevyteká skaramelizovaný sirup. Nakrájame ich na kolieska, pre hravosť môžeme nožom vytvoriť na povrchu mriežku a vidličkou ich trochu spučíme. V dávkach vložíme do toastovača a na vysokom výkone opekáme, kým okraje nie sú chrumkavé (možno bude treba dva cykly). 

Medzitým pripravíme omáčku. Uvaríme silný zelený čaj (tj. necháme lúhovať dlhšie) a prilejeme ho k arašidovému maslu ešte kým je horúci, aby sa roztopilo. Pridáme aj trochu mlieka, ochutíme paprikovými vločkami, Chai korením a vmiešame nadrobno posekanú mätu. Omáčka by mala byť redšia, stakať z lyžičky, takže tekutinu dolievame podľa potreby. 

Opečené batáty uložíme do taniera spolu s polníčkom, rovnomerne rozsypeme hrášok, umiestnime prekrojené uvarené vajcia a štedro prelejeme omáčkou. 

Po ochutnaní tohto šalátu už nikdy nebudete chcieť iný. Ani ten rezeň vám nebude chýbať. Rovno sa vrhnete na omáčku a budete zvádzať prudký boj so spolu sediacim. Preto nebude na škodu nachystať dvojitú, či rovno trojitú dávku. Viete aká je fenomenálna? Och, mimochodom, dá sa párovať k čomukoľvek. Pokojne k hranolkám namiesto tatarky. Omáčka k údenému mäsu (meeeeh, načo chren..), nátierka na chlieb (vtedy ju treba urobiť trochu hustejšiu), preliv na cestoviny. Ak ste milovníci orechových masiel, toto je váš najtajnejší sen pretavený do skutočnosti. 

Nut Wellington = orechová šampiňónovo-cícerová plnka obalená baklažánom s mätovým dresingom (vegan)

Možno ste sa už stretli s receptom na stejk Wellington alebo sviečkovú Wellington. Ak nie, nebudem zachádzať do detailov, vygooglite si potrebné informácie, jedná sa však o typicky hovädzie mäso - sviečkovú - obalenú paštétou (niekedy slaninou) a lístkovým cestom. Dodnes nie je celkom jasný pôvod tohto pokrmu, v každom prípade, s ohľadom na obľubu kombinácie zapečeného mäsa do cesta je bežný v Británii a odtiaľ sa rozšíril do všetkých kútov sveta, ktoré boli vtedy ich kolóniami.
Je stabilnou súčasťou reštaurácií a pôsobí možno trochu honosnejším dojmom, pretože pravá sviečková, ktorá je často základom, nie je lacným špásom. Ale nie je povinná, dá sa nahradiť dostupnejšou alternatívou.
V každom prípade, servíruje sa skôr v období sviatkov (Vianoc, Vďakyvzdania) a keďže má tak trochu nostalgický a emotívny charakter, chcú si ho dopriať aj skupiny ľudí, ktorí sú zásadne proti konzumácii mäsa. Ako inak, hovorím o vegetariánoch, či priamo vegánoch. Nechcú si odoprieť v tieto výnimočné dni pochúťky z detstva a tak je len prirodzené, že prišli so svojou verziou.
A tak sa dlhou okľukou dostávam k podstate. Natrafila som pri blúdení internetom (YouTube-om v tomto prípade) na recept, ktorý s tým pôvodným už nemá asi nič spoločné, ale použité suroviny a nápaditosť ma podnietili k tomu, aby som si túto vegan-friendly alternatívu pripravila.
Haló, obsahuje baklažán a orechy! Je jasné, čím si ma pokrm získal.
Náplň je zmesou šampiňónov, cíceru, mrkvy (ktorú som totálne zabudla použiť..) a orechov.
Obalom zase namiesto cesta na tenké plátky nakrájaný baklažán, ktorý ju pevne ovinie a dokonale spĺňa svoj účel. Nemusíme sa ani baviť o tom, že je to "zdravšia" a ľahšia forma, čo určite oceníme v momentoch, kedy sa stoly prehýbajú inými delikatesami a naše bruchá puchnú do prasknutia.
Nie je to zaujímavý tip, ako spestriť jedálniček blížiacich sa Veľkonočných sviatkov? Tam je to tiež hlavne o obžerstve, nespočetných chodoch, chuťovkách a maškrtách, takže ak by ste sa chceli vyhnúť žlčníkovému záchvatu, možno budete vďační za jedlo jednoduchšie na spracovanie. Nemusíte sa všk báť, že by ste po ňom trpeli hladom!
Je nutrične hodnotné a výdatné, nehovorím o tom, že lahodné, pretože obsahuje kopec aróm a chutí. Kam sa hrabe vyprážaný rezeň v porovnaní s delikátnym spojeným hríbikov, orieškov, cíceru? A jemný baklažánový obal je o toľko lepší, než strúhanka, verte mi!

Na plnku (množstvo prispôsobte podľa veľkosti pekáča, ja som v skutočnosti všetko z uvedeného zredukovala na polovicu):

• 1 hrnček vareného cíceru (alebo i šošovice)
• 1 cibuľu
• hrudku masla
• 2-3 strúčiky cesnaku
• 200 g šampiňónov
• 1 veľkú mrkvu
• sušený tymián, rozmarín a šalviu
• hrsť či dve zmesi orechov (arašidov, mandlí, kešu a para)

Naviac:

• 2 baklažány
• trochu masla/oleja
• bylinkovú soľ

Mätový dresing:

• viazaničku mäty - možno nakombinovať s petržlenovou vňaťou
• 1 strúčik cesnaku
• 2-3 PL jablčného octu
• soľ podľa potreby
• vriacu vodu podľa potreby

Deň vopred si uvaríme cícer (alebo použijeme konzervovaný).

Baklažán nakrájame na pozdĺžne plátky, posypeme soľou a necháme odležať, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a plátky uložíme na plech s papierom na pečenie. Obložíme maslom a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Nemusí byť úplne mäkký, len pružný, aby sa dal dobre tvarovať. 

Cibuľu nasekáme a na masle opražíme. Pridáme na plátky nakrájanú mrkvu a cesnak, ochutíme sušenými bylinkami a po čase pridáme aj plátky šampiňónov. Opekáme, kým hríby nepustia tekutinu a zmes nie je mäkká. Celý obsah panvice umiestnime do kuchynského robota, spolu s cícerom a orieškami. Pomocou niekoľkých pulzov náplň zmixujeme, posekáme na drobnejšie kúsky, ale výsledkom by nemala byť jednoliata zmes.Chceme zachovať štruktúru. 

Pekáč vyložíme plátkami baklažánu a to priečne. To znamená, že časti budú vytŕčať von a vystelú steny nádoby. Do vnútra natlačíme plnku, povrch zarovnáme a prevísajúce časti baklažánu preložíme, čím ju uzavrieme. 

Opäť dáme do rúry a pečieme pri rovnakej teplote asi 15 minút, kým povrch nie je zlatistý a celá roláda kompaktná. 

Podávame s mätovým dressingom. Do vysokej nádoby vložíme čerstvú mätu a petržlen, zalejeme octom, pridáme cesnak a soľ a podlejeme trochou vriacej vody. Tá pomôže zmenšiť objem bylín. Rozmixujeme tyčovým mixérom (či robotom na to určeným) na hladkú tekutú omáčku. Konzistenciu regulujeme pridávaním väčšieho množstva vody. Koštujeme a ochutíme podľa ľubovôle. 

Orechový Wellington necháme mierne vychladnúť a až potom krájame. Prelejeme dresingom a podávame ako hlavný chod spolu s ostatnou pečenou zeleninou (odporúčam rozmarínové batáty, tymianovú mrkvu a cesnakový ružičkový kel).

Mám pár technických poznámok na záver, ktoré si nemôžem len tak nechať pre seba. Aby ste vedeli, že sa to tu nevolá Nemehlo v kuchyni náhodou.

V prvom rade, ako som už spomenula, nedopatrením som zabudla na mrkvu. Konečne som vložila pekáč do rúry, začala robiť poriadok na linke a potom som zočila sáčok. Fakt som pri ostatných trampotách na túto zeleninu zabudla. Takže vy ju použite, pridá chuť, textúru a šmrnc!

Po druhé, tie moje problémy: dostala som na Vianoce stolný mixér, ktorý by som najradšej vyhodila z okna, poskákala po ňom a nechala ho prejsť slonom, parným valcom a naviedla naň riadenú strelu.

Hlavná sklenená nádoba má príliš hlboké dno, nože teda nedosahujú až na spodok a tým pádom všetko ostane tam a čepele sa obsahu ani nedotknú. To, čo je nad nimi, utlačia na steny a prilepia, čiže opäť, suroviny ostanú nepomixované. 

Menší nástavec dobrý napríklad na smoothie a jemné krémy je malý, ale to by nebol až taký problém. Horšie je, že netesní, takže ak niečo potrebujete rozriediť vodou, všetko vyteká. A ak náhodou chcete ako ja v tomto prípade len posekať na menšie kusy nejakú zeleninu, je na to úplne nevhodný, pretože vytvoríte skôr kašu. Preto plnka na obrázku vypadá ako jednoliata zmes. Naštvalo ma to, pretože som chcela krásnu farebnú mozaiku surovín. Veľké kusy, ktoré tam možno vidieť som pridala až na záver, nech tam chrumká aspoň niečo.

Posledná vec, ktorú by som chcela dať do pozornosti, je  už v pozitívnom duchu: ja som použila orechovú zmes z Lidlu, konkrétne nejakú pikantnú, ktorá obsahovala korenené arašidy v cestíčku, mandle a kešu. Na mňa boli oriešky až príliš pálivé, ale som si istá, že iným by ulahodili. Takto zamiešané v nejakom jedle sú však bombastické, netreba ich viac ochucovať a v kombinácii s inými zložkami sa ich intenzita zmierni. Ale použiť možno akékoľvek, inak by som určite siahla po natural. Ale prečo ich nevyužiť, keď je tá možnosť, no nie?

Na záver: napriek všetkým neočakávaným udalostiam som z tohto receptu nadšená. Vzhľadom to možno nie je šampión, ale tá chuť, priatelia! Och bože, sliny mi tečú, len si predstavím, ako do mňa jednotlivé rezy padali. Nechajte sa i vy zlákať vtipným spracovaním celosvetovej klasiky a zamľaskajte si!

Sezamový šalát so špargľou v šunke a vajciami

Dúfam, že som vás včera dostatočne nalákala na špargľu a nemôžete sa dočkať ďalšieho príspevku a receptu na ňu haha, jasné, nerobím si ilúzie. Ak nie ste typ človeka, ktorého nadchýnajú chuťovky a jednoubky, pokojne môžete všetko naaranžovať do jedného celistvého šalátu. Ktorý je obohatený o vajíčka varené namäkko a posypaný sezamom. Špargľa, šunka a vajcia idú k sebe naprosto parádne, akoby boli iba stvorené pre seba. Neviem, čím to je, ale táto kombinácia na mňa proste kričí jar! Alebo možno Veľká noc. No len si to vezmime: špargľa je absolútne jarná zelenina, taká dusená šunka určite nechýba v žiadnom veľkom pohostení pre celú rodinu pri príležitosti sviatkov šibačov a kúpačov a vajcia, musím to vôbec rozoberať? Nemáte tak náhodou výzdobu so žltučkými kuriatkami, vyfúknuté maľované vajíčka všade možne, na stole vaječné pomazánky, šaláty, plnené vajcia.. Proste sú všade. Preto si myslím, že niet lepšieho obdobia na prezentáciu tohto pokrmu ako teraz. Tento šalát som síce zostavovala z ingrediencií, ktoré ste mohli vidieť aj vo včerajšom >>podnose s predjedlami<<, nikde ale nie je napísané, že si ho nemôžete dopriať primárne, nie ako "zvyšky". To by bolo totálne dehonestujúce tvrdenie a vôbec si to nezaslúži. Naopak, je to plnohodnotné a bohaté jedlo, vypadá sviežo a hravo a bude sa krásne vynímať v strede stola ako hlavná hviezda programu.

Takže čo?

• špargľu, upečenú a zabalenú do šunkových pásov (pozri >>sem<<)
• mozzarellu marinovanú so sušenými paradajkami (takisto >>tu<<)
• hromadu listov hlávkového šalátu
• kvalitný olivový olej
• vajcia uvarené namäkko
• trochu talianskeho korenia
• štedrú dávku sezamu

Na taniere alebo veľký servírovací podnos rozložíme šalátové listy. Pokropíme ich olejom, premiešame a pomasírujeme, aby sa vsiakol dnu. Navrch uložíme šunkou obalenú špargľu, pridáme kôpku (kopec) mozzarelly so sušenými paradajkami, náhodne (či esteticky) uložíme prekrojené vajcia a ochutíme ich talianskym korením. Celý šalát posypeme sezamom a podávame!

Ozaj, čo vám symbolizuje jar a Veľkú Noc? Ak sa teda bavíme o jedle. Je to mazanec? Judáše? Jahňacina? Čokoľvek iné? Určite mi dajte vedieť. Mne z bližšie neurčených príčin prišli ako prvé na myseľ šuhajdy. Možno to bolo tým, že ich včera mamina spomenula v jednej konverzácii. 

Prajem vám krásne prežitie sviatkov v kruhu rodiny a blízkych. Ženám želám, aby sa obrnili pevnými nervami a nejak tie vedrá vody a štípace od korbáčov vydržali. Mužom zas prajem, aby mali šťastnú ruku vo výbere voňaviek (pretože nie je nič horšie ako smrdieť sťa vietnamská drogéria) a boli na svoje nežné polovičky mierni. Ja viem, je to raz do roka, kedy sa môžete vyblázniť, ale majte na pamäti to, že sa vám to počas roka môže akýmkoľvek spôsobom vrátiť. A to predsa nechcete, nie? Nepohnevajte si drahé, nech vám pripravia napríklad takýto skvelý šalát. 

Kysnuté lekvárové "zajačie" buchty

Štyri dni voľna! Síce o jednu hodinu ukrátené, kvôli prechodu na letný čas, no prvýkrát i v Čechách nepracovný deň aj v piatok. Čo to znamená? Môžem si konečne ukradnúť trochu viac času na vypustenie môjho kreatívneho ja v kuchyni. Nuž a ako lepšie osláviť sviatky jari, než pečením v tematickom duchu? Privítajte zajačiky z kysnutého cesta plnené lekvárom! Dobre, keby som vám neprezradila, že v tom máte vidieť tých milých ušatých hopkajúcich tvorov, asi by ste na to sami neprišli, lebo hoci som sa snažila zo všetkých síl, dokonalému originálu, ktorý som videla na Pintereste sa to ani zďaleka nepodobalo. Odhliadnuc od toho, v prvom rade sa cení snaha, navyše, vzhľad im určite neubral na chuti. Takže ak aj vy chcete potešiť prípadných kúpačov, naservírujte im ako výslužku zajačie buchty.

Z uvedenej dávky vyjde 16 kusov:

• 2 a 1/2 až 3 hrnčeky múky
• 2 PL trstinového cukru
• 1 balíček (7 g) sušeného droždia
• 1 ČL soli
• 1 hrnček (200 g) zakysanej smotany
• 1/4 hrnčeka vody
• 2 PL masla (kokosového tuku)
• 1 vajce
• trochu mlieka
• niekoľko hrozienok (na oči)
• jahodový, slivkový, čokoládový lekvár (nutellu)

Maslo, zakysanú smotanu a vodu umiestnime do rajnice a zohrejeme, nie však do bodu varu (prípadne môžeme použiť mikrovlnnú rúru). Tekutinu odložíme bokom a necháme ochladnúť, kým nie je vlažná. Medzitým hrozienka zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť, aby napučali. 

Do veľkej misy preosejeme múku, pridáme cukor, droždie a soľ. Premiešame, aby sa suroviny rovnomerne rozložili a doplníme mokrou zmesou. Pridáme vajce a rukami vypracujeme na hladké, pružné cesto, ktoré sa odliepa od stien nádoby. Misu prikryjeme utierkou a na teplom mieste minimálne hodinu necháme kysnúť. 

Po uplynutí tejto doby by cesto malo zdvojnásobiť svoj objem. Rozdelíme ho na 16 rovnakých častí a rukami vyformujeme do guľôčok. Z nich vyformujeme placku, doprostred uložíme lyžičku lekváru (jahodového, domácej slivkovej nutelly, originálnej nutelly - každému podľa chuti) poriadne uzavrieme a vytvarujeme valček. Nožničkami zastrihneme do prednej časti buchtičky, čím vytvoríme zajačie ucho. Hrozienka scedíme, ak sú príliš veľké prekrojíme a umiestnime ako oči. 

Zajacov rozložíme na plech s papierom na pečenie a potrieme buď vajcom alebo trochou mlieka. Vo vyhriatej rúre pri teplote 180 °C pečieme 10-15 minút, kým buchty nie sú zlatisté. Hotovo, necháme vychladnúť a tešíme sa ako malé deti, akí sme kreatívni a šikovní (prípadne, ak ste nemehlá ako ja, trieskame si hlavu o stenu, že nám asi z polovice vytiekol lekvár).

Pôvodný recept, z ktorého som vychádzala neobsahoval náplň, jednalo sa iba o suché buchtičky, no ja som sa rozhodla ich oživiť práve lekvárom či domácou nutellou. Aj to bol určite faktor, ktorý sa podpísal na ich vzhľade (ak by vás zaujímalo, ako nádherne a roztomilo mali vypadať, obrázok napríklad >>TU<<). Cesto bolo inak príjemné, veľmi elastické a mastné, vôbec nebolo treba použiť múku na pracovnú dosku, aby sa nelepili. Ozaj, ja som použila kokosový olej a trstinový cukor, ale ak nemáte, pokojne siahnite po masle a cukre obyčajnom.

Už ste nachystaní na oblievačku a šibačku? Aké zvyky sú ustálené vo vašich domácnostiach? Zídete sa vo veľkom počte, pečiete? Ak áno, recept som pripravila dúfam v dostatočnom predstihu, aby ste si týchto ušatých kamarátov mohli vyrobiť tiež.