Kuracie prsia v srnčom chrbte obalené slaninou

Ahoj, dobrý deň, všetkých zdravím!
Budeme pokračovať v oslavnom móde a predstavíme si ďalší z receptov, ktorý sa objavil na slávnostnom stole pri príležitosti okrúhlych narodenín mojej najdrahšej mamky.
Ak by ste tú svoju chceli potešiť napríklad v nadchádzajúci deň matiek, nie je nič lepšie, než jej predostrieť túto dobrotu. A nezabudnite k tomu gigantickú kyticu kvetín, to rozradostí každú ženu. Svoje maminy by sme si mali opatrovať a hýčkať každý deň, preto by taký 'sviatok' mal byť pre nás samozrejmosťou, ale priznajme si to, väčšinou nie je čas spomaliť a venovať chvíľu milovaným. Takže vás vyzývam, zaklopte na dvere, zdvihnite telefón, čokoľvek je vo vašich silách a spríjemnite deň svojej mamičke, pretože tú máte len a len jednu!
Možno tento pokyn prichádza skoro a v predstihu, ale neviem, kedy sa sem najbližšie opäť dostanem, takže som to chcela vybaviť.
K samotnej roláde nemám príliš čo povedať, pretože hovorí sama za seba. Nielenže dobre vypadá, pre prezentačné účely je ako stvorená, ale obsahuje len a len delikatesy. Možno nie je práve z toho najzdravšieho súdka, ale keď už raz oslavujeme, tak poriadne a bez výčitiek!

• 800 g kuracích pŕs
• 200 g oravskej slaniny
• 150 g tvrdého syra
• soľ, korenie a petržlenovú vňať podľa chuti
• 4 PL pochúťkovej smotany
• 3 PL hladkej múky
• 2 vajcia

Tri lyžice smotany, vajcia, múku, soľ, korenie, vňať a 100 g nastrúhaného syra zmiešame v miske. Kuracie prsia nakrájame na tenké rezance a pridáme do zmesi. 

Formu na srnčí chrbát vymažeme maslom a vystelieme plátkami oravskej slaniny tak, aby okraje prečnievali cez formu. Do priehlbiny rovnomerne nanesieme plnku a odstávajúce konce slaniny preložíme cez povrch. Ak by boli plátky krátke, roládu zakryjeme ďalšími naviac. Namažeme zvyškom smotany a posypeme ostávajúcim syrom. 

Rúru predhrejeme na 170 °C a pri tejto teplote pečieme 40 minút. Roládu vyklopíme z formy na plech alebo pekáč a vložíme späť. Pečieme dovtedy, kým slanina nie je ružová a na povrchu príjemne chrumkavá. 

Necháme vychladnúť a až potom krájame, aby jednotlivé rezy držali tvar. Podávať môžeme teplé (s hranolkami a zeleninovým šalátom) alebo za studena na misu.

Piatok, sviatok, polnoc, zelovoc, je jedno, aký je deň a kde sa nachádzate, zastavte sa na chvíľu a pomyslite si na svojich blízkych. Nepotrebujete žiadnu špeciálnu príležitosť spraviť ich (a tým i svoj) deň krajším a potešte ich trebárs len milým slovom. Ak im k tomu ale doprajete i niečo lahodné pod zub, určite budú rozkošou bez seba. 

Plnená syrová roláda

Ahoj, priatelia!
Mrzí ma, že sa ozývam tak sporadicky, ale okolnosti mi neprajú, aby som s vami trávila viac času. Ospravedlňujem sa a dúfam, že kvôli tomu na tento blog nezanevriete a budete sa sem aspoň z času na čas vracať.
Naviac, dnes to nebude o dlhom kvákaní, za malý moment sa vrhneme rovno k receptu, no pár riadkov si táto roláda zaslúži.
Pripravovali sme ju na narodeninovú oslavu, kde sa náramne hodí ako chod na stôl so studenými misami. Je to taká tá jednohubka, ktorou zaženiete polnočný hlad, kedy je už dávno po večeri a vám z tanca na parkete začalo škvŕkať v bruchu. Zákusok či torta síce potešia, ale nie je to plnohodnotné jedlo, ktoré by uspokojilo na ďalšie hodinky v kruhu rodiny či priateľov a známych.
Spojenie šunka, syr a trochu tej zeleniny nikdy nesklame, naviac, jednotlivé kolieska v reze vypadajú roztomilo a farebne, celá tá mozaika pôsobí ako malé umelecké dielo. Možno si nezíska miesto na stene v Louvri, rozhodne však patrí do vášho žalúdka. Tak vyskúšajte!

• 200-250 g eidamu - celú kocku, nekrájať!
• 220 g masla
• 2 črievka syrokrému
• 150-200 g jemnej salámy
• sterilizovanú alebo mrazenú kukuricu
• sterilizovaný alebo mrazený hrášok
• zakladanú kápiu (alebo i čerstvú červenú papriku)
• trochu soli a mletého čierneho korenia podľa chuti (prípadne i vegety alebo iného obľúbeného korenia)

Maslo a syrokrém v miske vymiešame na hladkú hmotu. Salámu nakrájame na malé kocky, rovnako ako kápiu. Primiešame ich do plnky spolu s kukuricou a hráškom.

Tehlu tvrdého syra zabalíme do dobre utesneného sáčku a vložíme do vriacej vody. Varíme, kým nezmäkne. Bochník uložíme na podložku a rozvaľkáme na tenký obdĺžnik. Pracujeme rýchlo, aby horúci syr nestuhol. Ak sa potrhá, nevadí, jednotlivé diery zaplátame odrezkami podľa potreby (ako je to vidieť aj na fotke). 

Na toto 'cesto' rozotrieme vymiešanú náplň a zvinieme ho do rolády. Obalíme ju alobalom a vložíme na pár hodín do chladu, aby spevnela. Krájame na jednotlivé kolieska a odporúčam udržiavať na chladnejšom mieste, pretože závin má tendenciu v teple mäknúť (zle sa potom krája a servíruje - je tam predsa maslo a syry). 

Mamina sa vyjadrila, že táto syrová roláda je záležitosťou socializmu (a revolúcie), údajne nesmierne frčala na svadbách pred 30 a viac rokmi. Poznáte ju? Aj vo vás vyvoláva skôr nostalgiu a myslíte si, že dnešná 'moderná' kuchyňa už pre ňu nemá miesto? Alebo vás, naopak, oslovila a určite si ju najbližšie pripravíte? Podeľte sa o názor v komentároch, som zvedavá na každú reakciu. 

Nut Wellington = orechová šampiňónovo-cícerová plnka obalená baklažánom s mätovým dresingom (vegan)

Možno ste sa už stretli s receptom na stejk Wellington alebo sviečkovú Wellington. Ak nie, nebudem zachádzať do detailov, vygooglite si potrebné informácie, jedná sa však o typicky hovädzie mäso - sviečkovú - obalenú paštétou (niekedy slaninou) a lístkovým cestom. Dodnes nie je celkom jasný pôvod tohto pokrmu, v každom prípade, s ohľadom na obľubu kombinácie zapečeného mäsa do cesta je bežný v Británii a odtiaľ sa rozšíril do všetkých kútov sveta, ktoré boli vtedy ich kolóniami.
Je stabilnou súčasťou reštaurácií a pôsobí možno trochu honosnejším dojmom, pretože pravá sviečková, ktorá je často základom, nie je lacným špásom. Ale nie je povinná, dá sa nahradiť dostupnejšou alternatívou.
V každom prípade, servíruje sa skôr v období sviatkov (Vianoc, Vďakyvzdania) a keďže má tak trochu nostalgický a emotívny charakter, chcú si ho dopriať aj skupiny ľudí, ktorí sú zásadne proti konzumácii mäsa. Ako inak, hovorím o vegetariánoch, či priamo vegánoch. Nechcú si odoprieť v tieto výnimočné dni pochúťky z detstva a tak je len prirodzené, že prišli so svojou verziou.
A tak sa dlhou okľukou dostávam k podstate. Natrafila som pri blúdení internetom (YouTube-om v tomto prípade) na recept, ktorý s tým pôvodným už nemá asi nič spoločné, ale použité suroviny a nápaditosť ma podnietili k tomu, aby som si túto vegan-friendly alternatívu pripravila.
Haló, obsahuje baklažán a orechy! Je jasné, čím si ma pokrm získal.
Náplň je zmesou šampiňónov, cíceru, mrkvy (ktorú som totálne zabudla použiť..) a orechov.
Obalom zase namiesto cesta na tenké plátky nakrájaný baklažán, ktorý ju pevne ovinie a dokonale spĺňa svoj účel. Nemusíme sa ani baviť o tom, že je to "zdravšia" a ľahšia forma, čo určite oceníme v momentoch, kedy sa stoly prehýbajú inými delikatesami a naše bruchá puchnú do prasknutia.
Nie je to zaujímavý tip, ako spestriť jedálniček blížiacich sa Veľkonočných sviatkov? Tam je to tiež hlavne o obžerstve, nespočetných chodoch, chuťovkách a maškrtách, takže ak by ste sa chceli vyhnúť žlčníkovému záchvatu, možno budete vďační za jedlo jednoduchšie na spracovanie. Nemusíte sa všk báť, že by ste po ňom trpeli hladom!
Je nutrične hodnotné a výdatné, nehovorím o tom, že lahodné, pretože obsahuje kopec aróm a chutí. Kam sa hrabe vyprážaný rezeň v porovnaní s delikátnym spojeným hríbikov, orieškov, cíceru? A jemný baklažánový obal je o toľko lepší, než strúhanka, verte mi!

Na plnku (množstvo prispôsobte podľa veľkosti pekáča, ja som v skutočnosti všetko z uvedeného zredukovala na polovicu):

• 1 hrnček vareného cíceru (alebo i šošovice)
• 1 cibuľu
• hrudku masla
• 2-3 strúčiky cesnaku
• 200 g šampiňónov
• 1 veľkú mrkvu
• sušený tymián, rozmarín a šalviu
• hrsť či dve zmesi orechov (arašidov, mandlí, kešu a para)

Naviac:

• 2 baklažány
• trochu masla/oleja
• bylinkovú soľ

Mätový dresing:

• viazaničku mäty - možno nakombinovať s petržlenovou vňaťou
• 1 strúčik cesnaku
• 2-3 PL jablčného octu
• soľ podľa potreby
• vriacu vodu podľa potreby

Deň vopred si uvaríme cícer (alebo použijeme konzervovaný).

Baklažán nakrájame na pozdĺžne plátky, posypeme soľou a necháme odležať, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a plátky uložíme na plech s papierom na pečenie. Obložíme maslom a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Nemusí byť úplne mäkký, len pružný, aby sa dal dobre tvarovať. 

Cibuľu nasekáme a na masle opražíme. Pridáme na plátky nakrájanú mrkvu a cesnak, ochutíme sušenými bylinkami a po čase pridáme aj plátky šampiňónov. Opekáme, kým hríby nepustia tekutinu a zmes nie je mäkká. Celý obsah panvice umiestnime do kuchynského robota, spolu s cícerom a orieškami. Pomocou niekoľkých pulzov náplň zmixujeme, posekáme na drobnejšie kúsky, ale výsledkom by nemala byť jednoliata zmes.Chceme zachovať štruktúru. 

Pekáč vyložíme plátkami baklažánu a to priečne. To znamená, že časti budú vytŕčať von a vystelú steny nádoby. Do vnútra natlačíme plnku, povrch zarovnáme a prevísajúce časti baklažánu preložíme, čím ju uzavrieme. 

Opäť dáme do rúry a pečieme pri rovnakej teplote asi 15 minút, kým povrch nie je zlatistý a celá roláda kompaktná. 

Podávame s mätovým dressingom. Do vysokej nádoby vložíme čerstvú mätu a petržlen, zalejeme octom, pridáme cesnak a soľ a podlejeme trochou vriacej vody. Tá pomôže zmenšiť objem bylín. Rozmixujeme tyčovým mixérom (či robotom na to určeným) na hladkú tekutú omáčku. Konzistenciu regulujeme pridávaním väčšieho množstva vody. Koštujeme a ochutíme podľa ľubovôle. 

Orechový Wellington necháme mierne vychladnúť a až potom krájame. Prelejeme dresingom a podávame ako hlavný chod spolu s ostatnou pečenou zeleninou (odporúčam rozmarínové batáty, tymianovú mrkvu a cesnakový ružičkový kel).

Mám pár technických poznámok na záver, ktoré si nemôžem len tak nechať pre seba. Aby ste vedeli, že sa to tu nevolá Nemehlo v kuchyni náhodou.

V prvom rade, ako som už spomenula, nedopatrením som zabudla na mrkvu. Konečne som vložila pekáč do rúry, začala robiť poriadok na linke a potom som zočila sáčok. Fakt som pri ostatných trampotách na túto zeleninu zabudla. Takže vy ju použite, pridá chuť, textúru a šmrnc!

Po druhé, tie moje problémy: dostala som na Vianoce stolný mixér, ktorý by som najradšej vyhodila z okna, poskákala po ňom a nechala ho prejsť slonom, parným valcom a naviedla naň riadenú strelu.

Hlavná sklenená nádoba má príliš hlboké dno, nože teda nedosahujú až na spodok a tým pádom všetko ostane tam a čepele sa obsahu ani nedotknú. To, čo je nad nimi, utlačia na steny a prilepia, čiže opäť, suroviny ostanú nepomixované. 

Menší nástavec dobrý napríklad na smoothie a jemné krémy je malý, ale to by nebol až taký problém. Horšie je, že netesní, takže ak niečo potrebujete rozriediť vodou, všetko vyteká. A ak náhodou chcete ako ja v tomto prípade len posekať na menšie kusy nejakú zeleninu, je na to úplne nevhodný, pretože vytvoríte skôr kašu. Preto plnka na obrázku vypadá ako jednoliata zmes. Naštvalo ma to, pretože som chcela krásnu farebnú mozaiku surovín. Veľké kusy, ktoré tam možno vidieť som pridala až na záver, nech tam chrumká aspoň niečo.

Posledná vec, ktorú by som chcela dať do pozornosti, je  už v pozitívnom duchu: ja som použila orechovú zmes z Lidlu, konkrétne nejakú pikantnú, ktorá obsahovala korenené arašidy v cestíčku, mandle a kešu. Na mňa boli oriešky až príliš pálivé, ale som si istá, že iným by ulahodili. Takto zamiešané v nejakom jedle sú však bombastické, netreba ich viac ochucovať a v kombinácii s inými zložkami sa ich intenzita zmierni. Ale použiť možno akékoľvek, inak by som určite siahla po natural. Ale prečo ich nevyužiť, keď je tá možnosť, no nie?

Na záver: napriek všetkým neočakávaným udalostiam som z tohto receptu nadšená. Vzhľadom to možno nie je šampión, ale tá chuť, priatelia! Och bože, sliny mi tečú, len si predstavím, ako do mňa jednotlivé rezy padali. Nechajte sa i vy zlákať vtipným spracovaním celosvetovej klasiky a zamľaskajte si!

Banánová roláda z banánovej múky | "Fathead crust" Banana roll

Pečenie je taká alchýmia. Niekedy proste neviete, čo máte čakať a ako to celé dopadne. Navyše, môže vás napĺňať radosťou, pôsobiť ako odbúravač stresu a napätia, na druhej strane, sú chvíle, kedy by ste si pri ňom najradšej vyšklbali vlasy a hodili všetko kuchynské náčinie von oknom. Nezriedka pri ňom dochádza k vtipným príhodám a ak ho praktizujete vo dvojici alebo trebárs ako rodinnú tradíciu s deťmi či inými príslušníkmi, môže byť zdrojom krásnych spomienok.
Rozhodne je s ním spojených množstvo emócií, neraz protichodných. Ale to je na ňom to kúzelné.
Po zhodnotení stavu a kondície niekoľkých mojich banánov som usúdila, že by bolo viac než vhodné nejako ich spracovať. Už dlho predlho bolo v pláne obetovať ich práve na nejakú dobrotu z rúry a tak som prevetrala vrecko s banánovou múkou a vyhrnula si rukávy. Príhodné, nie? Veď čo už viac môže k takej múke pasovať ako jej hlavná ingrediencia? Hoci je to bezpredmetné, pretože po banánoch vôbec nie je cítiť. Nevadí, hlavne, že tému máme zachovanú.
Ako máte možnosť z obrázkov vidieť, ovocie si zo mňa trochu vystrelilo. Napchala som totiž dnu celý, neporušený kus, ten sa ale vplyvom tepla zboril a spľasol. S tým som veru nerátala, ale je to logické. Ale nič nie je stratené, vnuklo mi to inú, priam magickú myšlienku. Z nevýhody urobme výhodu a vylepšime to!
Ako? Dieru po banáne naplňme: vyšľahanou smotanou, maslovou plnkou, ďalším čerstvým ovocím, obľúbenou nátierkou - čokoládovou, orieškovou.., alebo trebárs hneď pred podávaním aj zmrzlinou! Takto sa možno z prvotne nenápadnej rolády stane bohatý a noblesný dezert, ktorý sa nebudete ostýchať predostrieť vašim hosťom. Alebo len sebe, veď prečo si trochu neosladiť deň? Okrem toho, pokojne sa tieto malé kolieska dajú konzumovať na raňajky namiesto takého závinu či bábovky, ak ste na to zvyknutí.
Skaramelizovaný banán je skvelý, sladučký a zabezpečí príjemne mäkké vnútro rolády. Naopak, povrch je správne chrumkavý, čo som docielila trochu dlhším pečením v rúre. To si regulujte podľa seba, ja som schválne šla po zlatistej kôrke, ktorá vydáva tak nádherný zvuk, keď na ňu zaklopete.
Čo sa samotného cesta týka, je akousi variáciou na orieškové takzvané Fathead, pretože doň putuje podstatná časť syra a nie jedného, ale hneď dvoch druhov. Už ste mali možnosť sa s ním u mňa na blogu stretnúť a konečne som ho vyšperkovala k dokonalosti! Možno práve vďaka banánovej múke, ktorá je veľmi jemne mletá a dobre absorbuje tekutinu, preto sa s ňou skvelo pracovalo. Hmota nebola lepkavá, ale podiel na tom má aj čas strávený v chladničke, pretože som konečne nebola netrpezlivá a nechala ho poctivo odpočívať predtým, než som ho vaľkala. Takže to nezanedbajte, ušetríte si pár sprostých slov.
Ak sa zároveň chcete vyvarovať "deravému" vnútru, skúste banán nakrájať na kusy a použiť viac, nielen jeden, aby plnky bolo dostatok a tak rozložiť na plát. V tom prípade nebude hroziť, že príliš zmenší objem. To je len pár malých tipov na zlepšenie, inak si myslím, že i tak je tento recept veľmi obstojný a naviac výsledok tak chutný! Veď kto by nemiloval banány tak príjemne ochutené škoricou a zabalené v lahodnom chrumkavom cestíčku? Skúste!
P.S. banánová múka je voliteľná. Ak nedodržujete nejaké zásady životného štýlu, použite obyčajnú hladkú. Rovnako vhodné sú aj mandľová, arašidová alebo kokosová, ale mali by byť jemne mleté. Ostatne, orechové varianty sú originálom pre "keto" cesto, ako som už písala. Tak do pečenia, priatelia!

• ¾ šálky banánovej múky
• 1 vajce
• 100 g syra na strúhanie (Maasdamer, ale pokojne akýkoľvek iný)
• 2 kopcovité PL krémového syra
• 1 PL rozpusteného masla
• 1 ČL prášku do pečiva
• 1 ČL škorice
• 1 banán (ale pozri alternatívny návrh)
• škoricu naviac na ochutenie
• {voliteľne: do cesta i náplne sladidlo, ja som nedávala!}

Do misky vhodnej do mikrovlnnej rúry pridáme nastrúhaný tvrdý syr a cream cheese. Ohrievame v 30 sekundových intervaloch, kým nie sú úplne roztopené. Pridáme banánovú múku zmiešanú s kypriacim práškom a škoricou a poriadne premiešame. Ak je to nutné, vrátime do mikrovlnky na ďalších pár sekúnd. Vyklepneme vajce a dobre prehnetieme, kým sa nevytvorí hladké kompaktné cesto. Po spracovaní ho na 15-30 minút vložíme do chladničky, aby nebolo príliš lepkavé.

Následne ho vyvaľkáme na obdĺžnik, najlepšie medzi dvomi vrstvami pečiaceho papiera. Na korpus uložíme banán a posypeme škoricou. Opatrne zvinieme do pevnej rolády a spojom nadol umiestnime na plech s papierom na pečenie.
Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 25-30 minút, kým povrch nie je zlato-hnedý a chrumkavý.
Necháme mierne vychladnúť a až potom krájame na jednotlivé roládky.

Máte nejaké vtipné príhody z pečenia? Alebo tradície? Rodinné, ako napríklad výroba a zdobenie medovníčkov, či s kamarátkou alebo partnerom? Dajte mi vedieť, rada si prečítam! A ako odmenu si za to môžete urobiť tento chutný závin, ktorý vám, dúfam, spríjemní začiatok dňa alebo popoludňajší hrnček čaju. 

Kysnutý pudingový závin

Naposledy som piekla vo väčšom, v zmysle pre niekoho iného a nielen pre osobnú spotrebu, snáď na Vianoce. A to je už pekne dávno! Najvyšší čas s tým niečo urobiť, no nie? Hlavne, keď si to môžete nejako rozumne odôvodniť. Jasné, na to nepotrebujete hľadať zámienky, veď prečo nepripraviť nejakú dobrotu len tak, ale vzhľadom k tomu, že v práci máme tento týždeň troje narodenín, je to príznačné (edit: skype mi práve napovedal, že nie troje, ale štvoro!! narodenín. Kolega má však smolu - pracuje na homeoffice z Prahy). Okrem toho, prvého apríla to bol už presne rok, odkedy som sa presťahovala na súčasnú adresu. Myslím, že som konečne našla miesto, kde sa cítim ako doma, až na zimu v izbe sa nemám na čo sťažovať, dievčatá sú fantastické a preto si kúsok z koláča zaslúži i ony. Vzťahy sú dôležité a keď sa stane, že si s niekým nesadnete, môžete bývať vo vysnívanom paláci, i tak to nebude ono. Preto som vďačná za tento dar z neba a neberiem ho ako samozrejmosť. To isté rozhodne platí aj o súzvuku ľudí na pracovisku. Občas to škrípe, niekedy sa nevyhneme roztržkám a zvýšenému tónu, ale obecne vzaté, nechodím tam s odporom. Takže dúfam, že prípravou nejakej dobroty raz za čas pochopia, že hoci to príliš najavo nedávam, nie som stredobodom pozornosti, oslavy a akcie nie sú môj hrnček čaju, cítim sa ako súčasť tímu. Snáď aj v ich očiach. O závine ako takom vám toho veľa neporozprávam, asi len toľko, že bol tvorený za pochodu. Na kysnuté cesto som sa držala receptu, ale vedela som, že pôvodnú náplň chcem vymeniť za puding. Aby to tak trochu pripomínalo tie pudingové taštičky z obchodu. Zlúčila som to však práve so závinom a dúfala, že to nebude úplná katastrofa. A nebola! Nakrájané rezy sú pekné aj na pohľad, náplň držala vnútri, až na spoj, kde trochu vyliezla, ale nič z čoho by si mal človek trhať vlasy. Takže vám ho s čistým svedomím môžem ukázať.

Na dve "nohavice":

• 42 g čerstvého droždia
• 175 ml mlieka 
• 150 g kryštálového cukru
• 500 g hladkej múky (mala ísť polohrubá, ale neviem, aký by v tom bol rozdiel)
• štipku soli
• pomarančovú kôru
• 2 žĺtky
• 115 g masla
• rozšľahané bielka na potrenie
• Na náplň:
• 2 pudingy v prášku (podľa ľubovôle, ja som mala malinový a karamelový)
• 2+2 PL kryštálového cukru
• 300+300 ml mlieka
• hrsť hrozienok
• asi 50+50 g masla

Droždie rozdrobíme do vlažného mlieka a pridáme k nemu po lyžici múky a cukru. Dobre premiešame a na teplom mieste necháme vzísť kvások, takých 10-15 minút. 

Zvyšnú múku preosejeme do veľkej misy, prisypeme cukor a pomarančovú kôru. Premiešame a prilejeme nabobtnaný kvások spolu so žĺtkami a rozpusteným maslom. Dôkladne premiešame a rukami vypracujeme pružné, kompaktné cesto, ktoré sa poľahky oddeľuje od stien misy. Zakryjeme ho utierkou a na teplom mieste necháme kysnúť asi 1 až 1.5 hodiny, kým cesto nezdvojnásobí svoj objem.

Kým cesto kysne, nachystáme si plnku. Odmeriame dvakrát 300 ml mlieka, prelejeme ho do dvoch rajníc, ale necháme si kúsok bokom. Do týchto menších časti vsypeme pudingový prášok, do jednej malinový, do druhej karamelový a poriadne rozmiešame, aby v zmesi neostali hrudky. Do mlieka v rajniciach prisypeme po 2 PL cukru a privedieme k varu. Vtedy dnu pridáme pudingové zmesi a neustále miešame, kým hmota nie je hustá, stačí minúta. Hotové pudingy necháme vychladnúť, ale priebežne miešame, aby sa na povrchu nevytvorila kôrka. Pridáme maslo a ručným mixérom vyšľaháme na hladko.

Po uplynutí doby kysnutia cesto na pracovnej ploche ešte raz premiesime a rozdelíme na dve časti. Prvú rozvaľkáme na veľký obdĺžnik (asi 30×40 cm) s hrúbkou tak 3-4 mm. Rovnomerne ho potrieme náplňou z prvého pudingu, posypeme hrozienkami, ktoré sme predtým nechali napučať vo vriacej vode, okraje kratších strán prehneme, aby nevytiekla a potom rolujeme z dlhšej strany. Celý závin potrieme bielkom a rovnaký postup zopakujeme pre druhú polovicu cesta.

Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 30 minút, kým povrch nie je hnedý a chrumkavý a aj cesto v priamom okolí náplne upečené. Necháme vychladnúť, aby plnka spevnela a až potom krájame.

A tu je takmer celý napchatý a naporcovaný v miskách na prenos. Naozaj dúfam, že kolegom aj spolubývajúcim bude chutiť. Ešte nejakú časť som odložila pre kamaráta, ale vidíte, že sa z jednej dávky urobí poriadne množstvo. 

Kysnuté buchty, koláče a v tomto prípade záviny sú veľmi vďačné pokiaľ ide o kvantitu, pretože z možno nakrájať neúrekom porcií, ale aj čo sa kvality týka. Môžu poslúžiť ako zákusok, no aj ako plnohodnotné raňajky, trebárs s hrnčekom kakaa. Dajú sa kamkoľvek vziať so sebou a vydržia i niekoľko dní. Síce to už nebude celkom ono, ako práve vytiahnuté z rúry, ale dá sa. Na druhej strane, neverím, že by k tomu došlo, zrejme budú hneď preč. Tak mi dajte vedieť, či naozaj!