Vegan Carrot Cake Cupcakes = mrkvové muffiny s (citrónovým) Lemon Curd krémom

Ahoj, všetci moji milí, ktorí ste mi ostali verní či náhodní okoloidúci.
V práci mám toho teraz nejak na zbláznenie, neviem, ktorý je deň a pomaly už ani to, ako sa volám. Preto dnes (a v najbližšom období) budem stručná a frekvencia príspevkov menej početná. Síce ma to mrzí, pretože mám toľko receptov, s ktorými sa chcem s vami podeliť a toľko by som vám o nich chcela napísať, ale musím si určiť priority.

Blog a varenie stále nie je tým, čo ma živí, takže záľuba musí ísť bokom. Dúfam, že to chápete a i napriek tomu na tieto stránky nezanevriete.
Čo sa týchto roztomilých tortičiek týka, vedzte dve veci: Sú famózne! A bolo náročné vytvoriť ich v kompletne bezlaktózovej verzii. Zhodou okolností, ak si odpustíme jednu lyžicu medu, budú dokonca vegánske! Potešia určite každého milovníka sladkého, ktorý trpí buď rôznymi alergiami alebo jednoducho preferuje istý životný štýl.
Sú vláčne a hebké, šťavnaté vďaka prepašovanej mrkve, sladko kyslé, pretože zaujímavý citrónový krém im pridáva nesmierne osvieženie a ľahkosť, hoci sa jedná o plnku na maslovej báze.
Viem, že idem neskoro, po sviatkoch, no kto povedal, že podobné mini tortičky si nemožno pripraviť len tak na víkend, ako odmenu po dobre vykonanej práci v celom týždni?!
A ak by ste sa chystali na nejakú oslavu, tým lepšie, hanbu nimi neurobíte, ba práve naopak, myslím si, že budete musieť rozbehnúť autogramiádu a rozdávať recept na počkanie. Tak neleňte a varešku a zdobiace vrecúško do ruky!

Cesto:

• 2 šálky hladkej múky
• 1 ČL kypriaceho prášku
• 0.5 ČL sódy bikarbóny
• 1 ČL škorice
• 1 šálku slnečnicového oleja
• 0.5 šálky rastlinného mlieka + 1 ČL citrónovej šťavy
• 2 ľanové vajcia = 2 PL mletého ľanu + 5 PL studenej vody (alebo 2 slepačie)
• ¾ šálky kryštálového cukru
• ⅓ šálky trstinového cukru (alebo 1 kopcovitú PL medu)
• vanilkový extrakt alebo citrónovú arómu
• 1 hrnček jemne strúhanej mrkvy (zhruba 1 veľká)

Krém:

• 250 g rastlinného masla
• 250 g Lemon curd:
• ¼ šálky vody
• 0.5 šálky cukru
• 3 PL vanilkového pudingu v prášku (alebo kukuričného škrobu - to je prakticky to isté bez príchute)
• ¼ šálky citrónovej šťavy
• 1 šálku práškového cukru
• vanilkový extrakt

Na ozdobu: ovocné cukríky

Mleté ľanové semienka zmiešame s vodou a necháme aspoň 15 minút odležať, kým nevytvoria gél podobný vaječnému bielku.
Vo veľkej mise zmiešame sypké suroviny - preosiatu múku s kypriacim práškom, sódou a škoricou. Do inej nádoby nalejeme olej, mlieko s citrónom, vajcia, pridáme cukry a vanilku či arómu. Mixérom vyšľaháme do nadýchanejšej peny. Vmiešame nastrúhanú mrkvu a cesto dobre prepracujeme. Do hmoty v dvoch dávkach pridáme sypké suroviny a zľahka skombinujeme. Cesto vlejeme do pripravených formičiek na muffiny a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15-20 minút, kým nenapuchnú a v strede sa cesto nelepí na špajdľu. Z uvedenej dávky vyjde 15-18 kusov.

Lemon curd pripravíme nasledovne: Do rajnice nalejeme vodu, pridáme cukor, pudingový prášok/škrob a čerstvú citrónovú šťavu. Na miernom plameni privedieme k varu a neustále miešame. Akonáhle zmes začne bublať a dosiahne požadovanú hustotu, odstavíme zo sporáka a necháme vychladnúť. Lemon curd priebežne miešame, nech nestuhne do jednoliatej masy.

Po vychladnutí muffinov i citrónovej 'želatíny' vymiešame plnku z masla, lemon curdu, cukru a vanilkového extraktu pomocou metličkového mixéra na hladký jemný krém. Naplníme ho do zdobiaceho vrecúška a pomocou ľubovoľnej špičky ním zdobíme povrch mrkvových košíčkov. Dekorujeme podľa fantázie a ľubovôle, napríklad ovocnými cukríkmi.

Hľadáte nejaký 'zákerný' spôsob ako do vašich deciek dostať aspoň trochu zeleniny? Čo tak vo forme týchto roztomilých mini tortičiek? Viem, nie je to práve zdravá alternatíva, ale aj úmysel sa ráta. 

Spojenie mrkvy a citrónu je dokonalá, krém nie je príliš kyslý, muffiny sú vláčne, hebké a šťavnaté, žiadne sucháre! Všetko spojené hriešnym a možno trochu netradičným krémom, ale určite stojí za to ich vyskúšať. 

Karfiolové waffle | Keto friendly

Ja nie som politik a ako som sľubovala, tak plním. Dnes sa odpútame od šalátov a dáme si niečo iné, kreatívnejšie, možno pôsobivejšie a pre druhých atraktívnejšie. Karfiolové waffle!
Hneď sa vám musím priznať, že to nebolo bez problémov a moje výtvory prichádzali na svet v mučivých pôrodných bolestiach, pri kropajoch potu a kope sprostých slov. Ale prišli! Pretože recept som zdokonalila tak, aby bol funkčný a použiteľný. Nemáte za čo 🤣
Ako inak, na balkóne sa mi nakopilo zase množstvo zeleniny, ktorú proste nestíham spracovať a tak som už niekoľko dní hútala, čo s tým. Jedným z nápadov boli práve tieto waffle, pretože som si uvedomila, že som už dávno nevytiahla môj nový multifunkčný prístroj (a po piatkových patáliách si na druhý raz dobre rozmyslím, či ho tak skoro zase uvediem do chodu, ale o tom už viac nebudem písať, pikošky zo zákulisia si nechám pre seba. Dôležitý je pre vás výsledok).
Ako zaiste tušíte, nejedná sa o nejaký klasický recept, zase som experimentovala so surovinami, pretože ja sa s takou obyčajnou múkou proste nekamarátim. Už dávno mám odložený jeden recept na keto verziu, ktorá mi utkvela v pamäti a tak som ju s miernymi modifikáciami oprášila. Nebudete potrebovať nehorázne množstvo prísad, vystačíme si s karfiolom, vajcom, syrom a ľanovými semienkami, ktoré v tomto prípade slúžia ako lepidlo celého cesta. Pôvodne som si myslela, že to pôjde bez nich, ale nieeeee, tuuudle, nevynechávať!
Vzorované štvorce sú vnútri správne vláčne a tým, že som ich dlho-predlho mučila v spotrebiči, na povrchu chrumkavé presne podľa mojich náročných požiadavok. Nikto predsa nechce polorozpadnuté čosi, ak waffle, tak opečené. Či nie? Neviem, nie som odborník, sú to len moje druhé v živote 🤣. Takže sa nechám poučiť. Ale ja si to tak predstavujem a napokon som ich doviedla k spokojnosti.
Musím povedať, že ľanové semienka v nich sú dosť výrazné, nabudúce skúsim pridať o chĺpok menej a verím, že to zafunguje tak či tak, pretože cesto už bolo extrémne husté - semienka nasiakli podstatnú časť vlhkosti. Na druhej strane, použitý syr bol takisto cítiť, čo je presne to, čo chceme. Ak nepatríte medzi nadšencov karfiolu, môžem vás upokojiť, ten tam vôbec nebadať. Plní len funkciu cesta. Takže waffle pokojne môžete podstrčiť aj fajnovkám, ktoré nad podobnými vecami inak ohŕňajú nosom a budú sa oblizovať.
Podávať ich, samozrejme, môžete s čímkoľvek, čo si vaša duša a žalúdok zažiada, osobne preferujem menej doplnkov v prípade, keď niečo skúšam prvýkrát a zaujíma ma čistá chuť produktu. Takže som ich maximálne pofŕkala trochou domáceho kečupu, prihodila kus šalátu a vymaľované. Ale vy si ich dajte trebárs s pomazánkou, maslom, šunkou, syrom navyše, vajcom.. no hocičím, čo by vám k nim pasovalo. Z uvedenej dávky mi vyšlo 5 poctivých fešákov.

• 300 g karfiolu - uvareného (ale uvažujem, či by nebolo lepšie použiť rovno surový, neobsahoval by toľko tekutiny)
• 1 veľké vajce
• ½ šálky ľanových semienok, ale myslím si, že cesto by zvládlo udržať tvar aj so ¼ šálky, ak ho necháme dlhšie odstáť a nabobtnať; môžu byť aj celé, zmes sa bude mixovať
• 85 g tvrdého syra na strúhanie (mala som Maasdamer, ale pokojne Eidam, Gouda, Cheddar, Leerdamer a podobne)
• veľkú hrsť čerstvej petržlenovej vňate
• 1 strúčik cesnaku
• podľa chuti mleté čierne korenie a soľ
• štipku mletej údenej papriky

Karfiol uvaríme a odvážime požadované množstvo. Preložíme ho do kuchynského robota alebo vysokej nádoby a rozmixujeme na hladkú hmotu. Pridáme vajce, ľanové semienka, nastrúhaný syr, petržlen, cesnak a pochutiny. Všetko ešte raz dobre zmixujeme na celistvé kompaktné cesto. Bude poriadne husté, preto sa neľakajme, lepšie tak udrží tvar wafflí.
Postupne ho po 1-1.5 lyžici umiestnime do wafflovača a pečieme aj 15-20 minút, kým na povrchu nie je chrumkavé a bez problémov drží tvar. Záleží to od výkonu nášho prístroja. Servírujeme s doplnkami podľa ľubovôle. Zvyšné kusy možno uschovať v mrazničke.

Trúfam si tvrdiť, že zeleninová verzia waflí je lepšia, ako by bola nejaká múčna (i keď, ani proti nej nemám námietky, napokon, pripravila som už jedny z >>banánovej múky<<, takže sa môžete inšpirovať). Ani som to nezmienila, ale áno, opäť slaná verzia, pretože keď sa už jedná o obed, preferujem práve takúto stravu. Sú chutné, celkom syrové, preto odporúčam zvoliť nejaký výrazný, ktorý máte naozaj radi, výdatné, hoci na to na prvý pohľad nemusí zdať, práve vďaka obrovskému obsahu zeleniny. To viete, vláknina poriadne zasýti. Verím, že budete spokojní, tak sa na ne vrhnite a obetujte pár minút svojho času a strpenia, pretože na dosiahnutie kýženej chrumkavej kôrky ich budete musieť opekať dlhšie. Ale stoja za to!

Kakaové sušienky s čokoládou (vegan)

Kto by ma nechcel mať za kolegyňu? Ja som niekedy pre svojich spolupracovníkov ochotná roztrhať sa. Snažím sa im vychádzať v ústrety, pomáhať ako sa len dá, neodbíjať ich a niekedy si ich trebárs rozmaznať spôsobom, že ich niečím poteším. Napríklad hriešnym a pečeným. Tak som raze raz jeden večer tesne po príchode z práce stála so zásterou pri sporáku a kúzlila ostošesť. Na druhý deň totiž opäť mala prísť skupinka nášho tímu, ktorá sa v Brne bežne nenachádza. Vedela som, že nás bude v kanceláriách ako hadov a teda aj dostatočný počet maškrtných jazykov, ktoré by celú várku dobrôt mohli poľahky zjesť.
Pečiem rada, ale len samej pre seba ma to nebaví. Takže keď sa dá, chopím sa príležitosti (a varešky) a trénujem schopnosti na nových receptoch. Vyhliadla som si tieto kakaové sušienky na internete, pretože vypadali nesmierne lákavo a viem, že u nás čokoládové veci vcelku fičia. Receptúru som však upravila o niekoľko zmien tak, aby z nich mohla okoštovať aj moja spolubývajúca. Prekvapivo som nakoniec mohla skonštatovať, že mojím zásahom sa mi podarilo vyprodukovať keksíky vhodné aj pre vegánov. Takže si ich bez výčitiek môžete pripraviť úplne všetci!
Čo ma ale privádza do zúfalstva až nepríčetnosti sú samotné fotky 😭😭. Tak ošklivé obrázky som nevyprodukovala už dávno a nepomohlo im ani niekoľko výrazných zásahov v editovacom programe. Nie som odborník a vlastne nepoznám všetky jeho funkcie, preto som neprišla na to, ako ho znásilniť tak, aby výsledok vyzeral k svetu. Preto sa hlboko ospravedlňujem za príšerky na snímkach nižšie. Ako som už písala, keksy som piekla neskoro večer, zdrojom svetla mi boli len umelé žiarivky a padala som pri práci únavou, takže som nemala ani silu príliš špekulovať nad estetickou prezentáciou. Dôležitou vecou, ktorú potrebujete vedieť je skutočnosť, že sušienky boli úžasné. Citujem vyjadrenia kolegov i spolubývajúcej. Zmizli prakticky okamžite. Obvykle keď donesiem nejaký ten plech, na druhý deň ráno v kuchynke zvyknem nájsť posledný kúsok, ktorý sa každý bojí zjesť, ale tento raz sa po nich zaprášilo a už popoludní dóza zívala prázdnotou. Dúfam, že to je dostatočný dôkaz na to, aby ste rozpálili rúru a vytiahli suroviny.
Ostatne, k nim: pripúšťam, nie je to jeden z tých zdravo sa tváriacich receptov. Pozostávajú z kopca cukru a čokolády, ale niekedy práve takáto energetická bomba padne viac než vhod. Najmä ak celý deň namáhate mozgové závity, trávite čas na meetingoch a vaším hlavným jedlom je káva. Hovorím o ostatných, našťastie, ja by som takto nemohla fungovať. Neexistuje prípad, kedy by som si do práce neťahala vlečku misiek a zásob, to by ma inak museli po pár hodinách kriesiť.
Ak ale patríte do podobnej skupiny, či máte len rozmaznaný jazýček a radi by ste si dali niečo sladké k popoludňajšej káve, upečte si plech týchto kakaových sušienok obohatených o kúsky čokolády!

Na 20 kúskov:

• ½ hrnčeka holandského kakaa
• 1 hrnček kryštálového cukru
• ½ hrnčeka + 2 PL rastlinného oleja
• 1 ľanové vajce: 1 PL rozmixovaných ľanových semienok + 4 PL vlažnej vody
• 1 a ⅓ hrnčeka polohrubej múky
• ½ ČL prášku na pečenie
• ½ ČL soli
• 50 - 100 g čokolády (pre vegan verziu použite takú)

Začneme prípravou ľanového vajca: ľanové semienka napríklad pomocou mlynčeka na kávu rozmixujeme na jemnú múčku. Ak už máme mleté, bod pre nás. Zalejeme ich vlažnou vodou, poriadne premiešame a necháme bokom, kým sa nezmenia na hustú mazľavú hmotu tak trochu pripomínajúcu vajce. 

Do veľkej misy preosejeme kakao, pridáme cukor, olej a zmiešame vareškou. Vlejeme dnu naše vajce a pomocou ručného mixéra zapracujeme. Prisypeme preosiatu múku spolu s práškom na pečenie a soľou. Vareškou vymiešame na kompaktnú hmotu a potom opatrne vmiešame polovicu posekanej čokolády. Tento krok nie je nutný, stačí čokoládu posypať na vrch, ale pridá to keksíkom vláčnejšiu štruktúru. 

Z cesta tvoríme malé guľôčky, ktoré umiestnime na plech s papierom na pečenie. Rukou ich pritlačíme a vyformujeme na placky. Povrch posypeme zvyšnou čokoládou a plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 12-15 minút, ale dávame pozor, aby sa nepripiekli. Budú ešte poriadne mäkké, pri vychladnutí však spevnejú, treba na to myslieť. Sušienky po upečení necháme 5 minút stáť na plechu, potom ich preložíme na mriežku a počkáme, kým úplne nevychladnú. Odporúčam podávať napríklad s pohárom mlieka!

Ak nemáte nič proti živočíšnym výrobkom, pokojne namiesto ľanového vajca pridajte do cesta jedno slepačie a časť oleja nahraďte obyčajným maslom (ale to by som asi teraz, keď stojí toľko ako pol ruky princeznej a jedno kráľovstvo, nerobila). Naviac, tento recept sa dá modifikovať aj na trochu zdravšiu verziu. Pšeničnú múku vymeňte za špaldovú alebo ovsenú, kryštálový cukor za trstinový, či kokosový, možno ešte lepšie za med či javorový alebo agávový sirup. Všetko je len na vás, neexistujú nijaké obmedzenia. Čím kvalitnejšie suroviny použijeme, tým budú sušienky lepšie. Ostatne kvalitná čokoláda a poctivé holandské kakao z nich tak či tak vykúzli dokonalú lahôdku.  

Pomazánka/Dip z pečenej mrkvy a bielej fazule

Úvod tohto príspevku píšem už snáď na piaty pokus, všetky predchádzajúce riadky som so znechutením zmazala a nenapadá mi absolútne nič, s čím by som bola ako tak spokojná. Pri tom je to škoda, pretože nasledujúci recept by si zaslúžil oslavné fanfáry a búrlivé ovácie. Nie je na ňom nič, čo sa nedá nemilovať. Hmm, nejak veľa záporov v jednej vete.. to by dobrý spisovateľ (a programátor) nikdy nedopustil (čo len svedčí o tom, že nie som ani jedno, ani druhé). Asi som sa do toho zamotala. Takže radšej po lopate: pripravte si túto lahodnú a veselú pomazánku. Určite sa bude hodiť s akoukoľvek čerstvou alebo i pečenou zeleninou. Možno ju natrieť na krajec chleba alebo na malé utešené jednohubky, ktoré sa rozhodnete podávať pri najbližšej oslave či posedení. Svojou nádhernou sýto oranžovou farbou oživí každý stôl a nudné raňajky či večera sa razom stanú zaujímavejšími.  Ani sa nenazdáte a v jednom súste dostanete do organizmu neúrekom prospešných živín, za ktoré vám vrelo poďakuje.
Veď si to rozoberme: mrkva obsahuje vitamíny, minerály, vlákninu a antioxidanty! Naviac, zdravšia je v tepelne upravenej podobe, pretože tak sa beta-karotén mení na vitamín A.
Fazuľa sa niekedy nazýva aj mäsom chudobných, pretože je sýta, výživná a napumpovaná vlákninou. Je jedným z najlepších zdrojov železa a obsahuje okrem iného i niacín a kyselinu pantotenovú - faktory, ktoré sú dôležité pre zdravú pokožku.
Nebudem menovať všetky pozitíva oboch plodín, radšej mi verte, že ich je viac ako dosť (a ak vám moje slovo nestačí, potrápte Google) a preto sa oplatí tento recept aplikovať do praxe. Príprava pokrmu je smiešne jednoduchá, stačí nám niekoľko surovín. Druhá vec už je, ak sa rozhodneme vylepšiť ju rôznymi doplnkami. Ako som už nadhodila, viem si ju veľmi dobre predstaviť ako súčasť slávnostnejšieho stola, respektíve Meze prestierania [1][2][3], kde ju doplníme čerstvou alebo tepelne upravenou zeleninou, no napríklad i krekrami a suchármi, ba dokonca zeleninovými čipsami a sušenými plodmi. Je skutočne len vo vašej réžii, ako sa rozhodnete. A teraz už ten recept:

• 230 g mrkvy
• 1 PL oleja
• soľ a korenie na grilovanú zeleninu
• pol konzervy bielej fazule (ale je lepšie uvariť si vlastnú)
• 1 strúčik cesnaku
• 1 PL citrónovej šťavy
• hŕstku semienok a čerstvé bylinky
• na servírovanie: v mojom prípade na fotke kaleráb, paštrnákové čipsy, sušené paradajky

Na tento recept sa najlepšie hodia malé mladé mrkvičky. Očistíme ich a v celku rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme ich olejom, ochutíme soľou a korením a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10-15 minút, kým nie je mäkká a zlatistá. Niekoľko kusov odložíme bokom na ozdobu, zvyšok pokrájame a vložíme do vysokej nádoby. Pridáme cesnak, precedenú uvarenú fazuľu, citrónovú šťavu a podľa potreby koreniny. Pomocou tyčového mixéra alebo robota rozmixujeme na hladkú hmotu. Preložíme do misky, doplníme odloženou mrkvou, posypeme semiačkami a bylinkami. Podávame so zeleninou, čipsami a sušenými plodmi.

Neviem ako vy, ale ja som sa zamilovala do tej sýto oranžovej farby. Priam bude kričať o pozornosť z vášho stola. Tak jej ju, prosím, doprajte a nechajte sa nalákať!

Cottage dip s popraskanými grilovanými paradajkami

Niet nad dobrý dip, ktorý by ste mohli servírovať ako predjedlo, medzichod či proste doplnok pri príležitosti stolovania väčšej skupiny ľudí. Je ideálny na jednohubky, namáčanie pečiva, kúskov čerstvej či varenej/pečenej/grilovanej zeleniny. Prísne vzaté, žiadne takéto posedenie by sa nemalo zaobísť bez na prvý pohľad nenápadnej, zato extrémne dôležitej misky. Najmä ak sa radovánky pretiahnu na dlhé hodiny, oceníte (a vaši hostia tiež), ak budú môcť zamestnať svoje ruky a žalúdok niečím drobným popri debate a čakaní na hlavné chody. Dobre, nie je vyslovene povinnosť mať ho na prestretom stole, ale jeho prítomnosť nikoho neurazí. Zaujímavá kombinácia malých hrudiek cottage syra s grilovanými paradajkami, ktoré pečením či grilovaním postupne popraskajú a pustia tak sýtu šťavu poteší zmysly aj náročnejších stravníkov. Výnimočným bonusom je pridanie solídneho množstva cesnaku a citrónu, ktoré jedlo razom osviežia. Aby sa skutočne jednalo o ľahko naberateľný dip, popraskané paradajky odporúčam nasekať na ešte drobnejšie kúsky a celú hmotu premiešať so syrom, nech sa jednotlivé zložky rovnomerne rozdistribuujú. Na fotkách som si tento posledný krok odpustila, pretože na taký neestetický obrázok by ste sa dívať nechceli (a ošklivé snímky sú mojou špecialitou, takže načo ich zbytočne ešte viac ohaviť). Ako som už nadhodila, dip možno jesť nanesený na krajec chleba, ale veľmi dobre poslúži aj ako doplnok k zelenine, či už čerstvej alebo pečenej. A nezabudnite na semienka! Nielenže dodajú vzácne mastné kyseliny, ale obohatia dip o ďalší level štruktúry. A teraz už dobrú chuť!

• 2 PL kvalitného oleja
• 150-250 g cherry paradajok (množstvo záleží podľa počtu stravníkov)
• 3 strúčiky cesnaku
• trochu papriky
• kôru a šťavu z pol citrónu
• oregano - najlepšie čerstvé, ale v prípade nutnosti aj sušené
• štipku soli a korenia podľa chuti
• 200-400 g cottage syra (množstvo záleží podľa počtu stravníkov)
• zmes sezamových, ľanových semienok a mandľových plátkov na servírovanie + čerstvé bylinky

Grilovaciu panvicu spolu s olejom zohrejeme a následne pridáme cherry paradajky (pokojne aj s celou vetvičkou, ak ich máme v takejto forme). Ochutíme prelisovaným cesnakom, paprikou, oreganom, citrónovou kôrou i šťavou, soľou a korením. Opekáme zo všetkých strán, kým paradajky nepopraskajú. Preložíme z panvice a nakrájame na drobnejšie kúsky. Pozor, snažíme sa zachovať všetku šťavu, ktorú pustia. 

Cottage rozprestrieme do misy a navrstvíme naň paradajkovú zmes. Ak sa nám žiada, môžeme ešte pokropiť lyžičkou oleja. Dip premiešame, posypeme štedrou dávkou semienok a ozdobíme čerstvými bylinkami. Okamžite podávame. 

Aký je váš vzťah k dipom, dressingom, nátierkam a pomazánkam? Používate ich v kuchyni bežne a nesmú chýbať na každej väčšej akcii alebo si vystačíte úplne bez nich? Čím napokon ponúknete svojich hostí ak neberieme do úvahy hlavný chod? Spoliehate sa len na koláče a slané pochutiny (čipsy, tyčinky a podobne)? Informujte ma, som zvedavá!

Ale tento dip si pripravte. Ak sa môžem zdôveriť, je tak dobrý, že ja som ho celý zjedla len tak samotný. A veru som sa zalizovala aj za ušami. 

Stredomorské smažené vajce s ochuteným tvarohom

Tento recept nahlodával moje mozgové bunky a chuťové receptory už poriadne dlho. Mala som ho pevne uložený v niektorom závite (a odkaze v prehliadači), ale ako je to už u mňa bežné, rozhýbať sa mi niekedy trvá dlhšie, ako pohybu kontinentálnych dosiek. Nieže by na ňom bolo niečo zložité, komplikované, náročné, práve naopak, je až primitívne jednoduchý, ale možno to je práve dôvod, že som doteraz nepokladala za dôležité pripraviť ho a prezentovať na blogu. Chyba! Ak máte (podobne ako ja) obdobie, že sa vám nechce variť ani náhodou, potom je ako stvorený pre vás.

Ak by sme sa chceli pobaviť o recepte samotnom, pôvod má v Turecku, ale aj iných orientálnejších krajinách (stretla som sa s ním už aj v marockých receptoch), no keďže som nepoužila klasický biely jogurt, ale ochutený tvaroh z gréckeho týždňa v Lidli, názov "stredomorský" mi prišiel celkom vhodný (jedna krajina vedľa druhej, aký je to rozdiel? A Turci a Gréci ma teraz ukameňujú..). Napokon sa to z fotogenického hľadiska neukázalo ako najšťastnejšia voľba, pretože som nepočítala s tým, že je oranžový. Tým sa celkový efekt vytvorenia dvojfarebného víru pomocou červeného hummusu/pizzovej omáčky stráca, ale keďže ma poznáte, viete, že ja na estetiku príliš nehrám. Hlavne, že to dobre chutí. A to teda! Ešte ako! Ale prejdime už k tomu, čo potrebujeme:

• 200 g tvarohu (môj bol v príchuti sušené paradajky a Feta - vôbec nie zlý, ale polovicu času som premýšľala, čo mi to tak trochu kazí. Nakoniec som na to prišla: malý náznak kyslých uhoriek)
• 2 kopcovité ČL paradajkového hummusu alebo v mojom prípade domácej paradajkovej omáčky na pizzu - môžete siahnuť aj po hotovej z obchodu (také tie ako boloňská a podobne) alebo použiť ajvar, ak máte radi
• 1 vajce
• štipku korenia na grilovanú zeleninu
• kvalitný olivový olej
• vňať jarnej cibuľky a hŕstku zmesi ľanových a slnečnicových semienok a mandľových plátkov
• šalátovú uhorku

Tip: ak nepoužijete ochutený tvaroh, odporúčam do neho zamiešať ešte na jemno nasekané sušené paradajky, pár kvapiek citrónovej šťavy a čerstvú bazalku s oreganom

Na kvapke oleja v panvici usmažíme volské oko, ktoré posypme korením. Do stredu taniera vyklopíme ochutený tvaroh, naň kôpku paradajkovej omáčky/hummusu a vidličkou vytvoríme dvojfarebnú špirálu. Na vrch umiestnime vajce, pofŕkame trochou olivového oleja a ozdobíme cibuľkou so semienkami. Servírujeme spolu s pokrájanou uhorkou, ktorá dobre slúži na namáčanie do "dipu". 

Vidíte, že aj s takými obyčajnými a nezaujímavými surovinami sa dá vykúzliť fantastické jedlo. Vždy hovorím, tie najjednoduchšie pokrmy sú častokrát tie najchutnejšie. A prosím vás, nechoďte na mňa s komentármi typu: nemám toto, nemôžem si ho pripraviť alebo chýba mi toto, bla bla. Kto chce, ten sa vynájde. Okrem toho, poskytla som hneď niekoľko alternatív. Vytáča ma, keď sa niekto vyhovára, že nevie, ako by si urobil toto a hento, keď nemá jednu surovinu. Keby som sa mala držať čiste len ingrediencií stanovených v zdrojovom recepte, nikdy by som nič neuvarila. Vždy vymieňam, nahrádzam, pridávam, odoberám, špekulujem, skúšam.. a buď to vyjde alebo nie. A o oboch skutočnostiach vás vždy informujem. Netajím sa tým, keď niečo sprasím. Ani tým, keď ma niečo príjemne prekvapí. Preto tento blog nie je dokonalý, neoplýva jedlami ako vystrihnutými z magazínu, ktoré možno nádherne vypadajú, ale v skutočnosti sú vlastne nejedlé. Vidíte presne to, čo sa premelie v mojej kuchyni. Jasné, nie všetko, je to len malý zlomok, ale na nič sa nehrá. Tak to proste je. Preto budem len a len rada, ak sa nájde niekto, koho aspoň trochu inšpirujem. Majte sa!

P.S. Fialové kvietky sú z mojej rozkvitnutej pažítky. 

Karfiolový krém s červenou kari pastou

Po niečom trochu zložitejšom si to dnes opäť uľahčíme a vrhneme sa do rýchlej prípravy nasledujúceho receptu. Vždy keď mám k dispozícii karfiol, vyfučia mi z hlavy všetky tie skvelé nápady, ktoré zbieram dlhé obdobie predtým. Odkazy mám uložené kdesi v hĺbkach záložiek, recepty napísané rukou sa záhadne strácajú a ja neviem, čo geniálne som mala v pláne. Potom zbúcham nejakú lenivú alternatívu a idem si vlasy vyšklbať, keď o pár dní na to naďabím na prevratný karfiolový recept. Ten môj je už dávno preč a tak musím zase čakať, až sa odhodlám ho znovu kúpiť. Akurát, dostanem sa do začarovaného kruhu, nikdy nekončiacej slučky a zatiaľ som neprišla na riešenie, ako z nej von. Ale to vás nezaujíma. Čo by však mohlo je moje malé experimentovanie. Chuť karfiolu je fajn, mám ho skutočne rada, ale ak je človek navyknutý na výrazné koreniny, môže mu prísť mdlý. Premýšľala som, ako ho vylepšiť, až mi napokon svitlo, že mám ešte thajskú kari pastu. Dobre, štipľavá zložka, máme. Naviac som potrebovala niečo kyslasté, bohužiaľ, citróny došli, preto padla voľba na balzamikový ocot. To by som ale nebola ja, keby som stále nebola spokojná. Chýbalo mi niečo.. trochu farby? Jasné, tak tomu pridajme ešte sýtejší nádych červenej a švacnime tam kečup! Hotovo? Nie tak celkom. Navrch musia prísť semienka a mandľové plátky! Až teraz sme naozaj na konci. A tým je prezradené všetko. Takže už len zhrnutie:

• podstatná väčšina karfiolu
• 1 cibuľa
• trochu masla + štipka soli
• 1 ČL mletého kari
• 1 ČL thajskej červenej kari pasty
• 1 PL balzamikového octu
• 2 PL domáceho kečupu
• ¼ hrnčeka mlieka
• pooooriadna hrsť zmesi dvoch druhov ľanových, slnečnicových, sezamových semienok a mandľových plátkov 

Karfiol rozoberieme na ružičky a vložíme do veľkého hrnca s vodou. Ochutíme kari korením a varíme, kým nie je na skus. Medzitým na troške masla opečieme posekanú cibuľu ochutenú soľou. Uvarený karfiol scedíme, ale na dne necháme asi pol hrnčeka vody. Časť ružičiek odložíme bokom. Do hrnca dolejeme mlieko, pridáme cibuľu, kari pastu, ocot a kečup. Ponorným mixérom rozmixujeme na hladký krém, ktorý v prípade potreby rozriedime ďalším pridaním mlieka. 

Servírujeme do misiek (alebo pohárov - pre chronických plánovačov vpred), doplníme odloženým karfiolom a posypeme výdatnou dávkou semienok. 

Stáva sa to aj vám, že vás osvieti náhly záblesk inšpirácie, dlho, predlho si ho šetríte, čakáte trebárs na akcie v obchode (väčšinou môj prípad) alebo výnimočnú príležitosť a potom, keď na to dôjde - prásk, žiarovka vybuchla, všade črepy a jedna ranená duša?

Dajte vedieť, či som proste divná alebo to nie je až taký zriedkavý jav.  

Pečený hermelín v semienkovej kruste a hranolky z červenej a bielej repy (tuřínu/kvaky)

Skutočne si nepamätám, kedy naposledy som bola takto vyšťavená. Úplne mimo prevádzky. Možno niekedy pred štátnicami (ale to už bolo dávno, to sa neráta). Nielenže sa každý večer potrebujem pripraviť na školenie, mať k dispozícii materiály, obrniť sa pred prípadnými všetečnými otázkami, nájsť energiu na nadčasy v práci po príchode od zákazníka, obaliť nervy železom kvôli kolegovým výčitkám, prečo ešte toto a tamto nefunguje, musím k tomu všetkému ešte premýšľať nad tým, čo si do toho zmätku pripravím na jedenie. Aby to bolo znesiteľné aj v studenej forme, pretože mikrovlnky niet, zároveň také, aby to nutne ani nemuselo sedieť v chladničke. Dobre, v areále majú maličkú kantínu, respektíve skôr bufet, ale v čase, keď sa tam dostaneme je už všetko preč a bagetami sa skutočne napchávať nebudem. Takže na výsmech sveta, ťahám misky a príbory v kabelke aj mimo domovskú firmu. Ale viete čo? Neprekáža mi to. Jem, čo mám rada a čo mi chutí, nemusím sa báť toho, že mi už porcia neostane alebo riskovať pokrmy typu UHO (univerzálna hnedá omáčka) a vyškvarený rezeň. Ak ste podobne strelení ako ja, toto jedlo sa vám bude páčiť. Pretože je síce na prvý pohľad fastfoodové, ale pritom o koľko lepšie!

• 1 veľký hermelín
• 1 vajce
• štipku bylinkovej soli a grilovacieho korenia
• zmes rôznych semienok: hnedého a zlatého ľanu, slnečnicových a mandľových plátkov
• 1 strednú červenú repu
• zhruba ¼ veľkej buľvy bielej repy (kvaky/tuřínu)
• trochu oleja

Obe repy ošúpeme, nakrájame na tenké hranolky a rozprestrieme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme olejom a ochutíme soľou s korením na grilovanie. 

Vajce rozšľaháme v miske, rovnako posypeme soľou a grilovacím korením a ponoríme dnu bochník hermelínu. Ten potom obalíme v semienkovej zmesi a uložíme na alobal. Zvinieme ho do pevného balíčka a položíme na plech k hranolkám. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme asi 20 minút. 

Zo zvyšku nepoužitého vajca môžeme na kvapke oleja urobiť malú omeletu. Nič nevyhadzujeme!

Upečené zeleninové hranolky preložíme do taniera/misky na omeletu, pridáme syr z alobalu a s pôžitkom do neho zarežeme. Horúce roztavené vnútro nám všetko obalí namiesto omáčky, ale ak by sa vám vyslovene žiadalo, môžeme doplniť dressingom z bieleho jogurtu. (Bohužiaľ, my plánovači si budeme musieť vystačiť so studeným hermelínom, čo mu ale na chuti ani trochu neuberá.) Dobrú chuť!

Hranolky s vyprážaným syrom vám dnes ponúkne každá prevádzka s jedlom, avšak v takejto forme ich nenájdete nikde, to garantujem. A keď vyskúšate vyššie uvedenú verziu, už nebudete chcieť žiadnu inú. Nebojte sa, príprava je raz dva, veď čo je to nakrájať trochu zeleniny a obaliť jeden syr? 10 minút práce, šup do rúry a hotovo, môžete sa napchávať do prasknutia.