Šalát s červenou repou, kozím syrom a vlašskými orechmi

Myslím si, že mať ďalší recept na šalát nikdy nemôže byť na škodu. Naviac, keď je jednoduchý, rýchly, napriek tomu lahodný, výživný a veselý. Delikátne spojenie chutí a farieb poteší žalúdok i oko a ak ste milovníci červenej repy, toto je rozhodne niečo pre vás.
V tomto tanieri sa snúbia sladko-slané arómy, svieže i hrejivé zložky, jemné a chrumkavé textúry. Čo viac si priať?
Určite sa zhodneme v tom, že červená repa náramne dobre pasuje so slaným výrazným syrom. Či už zvolíme netradičný kozí, ktorý nemusí vyhovovať každému alebo jemnejší balkánsky, prípadne Fetu. Ďalej neurobíme chybu ani modrým plesňovým, taká Gorgonzola je famózna a ako vyššie menované, bude ozdobou pokrmu.
Okrem iného, neopomenuteľnou ingredienciou sú bezpochyby oriešky zabezpečujúce príjemné spestrenie, ale to nie je všetko. Zdravé tuky sú vítané a náš organizmus sa nám za to poďakuje. Vitamíny v zelenine - A, D, E, K - sú rozpustné len v tukoch, takže aby sme boli schopní ich vyťažiť, je nutné takýto nutrient do pokrmu zaradiť. Ostatne, všetci nám odporúčajú, aby správne postavené jedlo obsahovalo všetky zložky: sacharidy, tuky i bielkoviny. Odškrtnuté, tento šalát má všetko, preto si dobre rozmyslite, či z neho niečo vynecháte. Nakoniec, to by vám v tom tanieri už takmer nič neostalo, možno nejaké zelené listy, čo si pod pojmom šalát každý primárne predstaví. Ale to by predsa nikto nechcel mať na obed, všakže?
Už to dávno nie je o tom pchať sa špenátom, paradajkou, uhorkou a tváriť sa, akí sme zdraví. Dnes sa už pod týmto označením stretneme s najrôznejšou škálou pokrmov a buďme len a len vďační, že si máme z čoho vyberať. A stále sa pritom stravovať tak, aby to telu prinášalo osoh.
Nejako sa mi rozutekali myšlienky, neviem, či predchádzajúce riadny dávajú nejaký zmysel. Snáď viete, čo som tým chcela povedať. Ale je piatok, za sebou mám jeden z chaotických a vôbec nie jednoduchých pracovných týždňov, jediné po čom túžim, je koniec poslednej smeny a hrejivá deka na mojej posteli.
V každom prípade, ak aj vy myslíte na iné veci, než je práca a zamýšľate sa trebárs nad tým, čo pripraviť cez víkend na obed, potešte seba a okolie týmto červeno-zeleným šalátom.

• 2 červené repy - upečené v alobale
• 75-100 g čerstvého kozieho syra (alebo iného, podľa vyššie zmienených návrhov)
• hrsť vlašských orechov
• niekoľko listov ľadového šalátu
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1 Čl sušeného tymiánu
• 1 ČL balzamikového octu
• trochu olivového oleja
• soľ a korenie podľa potreby

Celé buľvy repy jednotlivo zabalíme do alobalu a v rúre vyhriatej na 200 °C pečieme 45-60 minút, podľa potreby, kým pri kontrole nožom nie je stred mäkký. Necháme ich mierne vychladnúť, ošúpeme a nakrájame na polmesiace či hranolky. V mise zmiešame s cesnakom, tymiánom, octom, olejom a koreninami. V panvici jednotlivé kúsky na kvapke oleja z oboch strán osmažíme, kým na povrchu nie sú mierne chrumkavé. 

Následne zostavíme šalát: zelené listy zmiešame s balzamikovou redukciou a rovnakými dochucovadlami aké sme použili na repu. Uložíme ich do taniera, navrch rozložíme cvikľu, rozdrobíme kozí syr a posypeme kúskami vlašských orechov. Podávame najlepšie ešte kým je repa teplá. 

Mňa kombinácia repa - syr - orechy náramne baví a myslím si, že je to bezkonkurenčné spojenie. Sladké, slané a kyslasté arómy (z balzamika) sú jedinečne vyvážené a niet divu, že táto variácia sa teší ohromnej obľube. Za jedinečné však považujem smaženie cvikle naviac. Touto úpravou nadobudne ďalšiu chuť, len taká obyčajne pečená v alobale môže pôsobiť trochu nudne a nejaký vylepšujúci prvok v podobe korenín jej len prospeje. Okrem toho, voľte, prosím, čo najkvalitnejší syr. Hrá hlavnú úlohu pokrmu a preto náš šalát bude len tak dobrý, ako si ho urobíme. Nevonia nám kozí? Nevadí, možno máme radšej nivu. Alebo balkánsky.. a hoci i cottage. Každému podľa vlastných preferencií. Avšak, orechy nevynechávať! To by bola škoda. 

Inšpirácia: tanier pečenej zeleniny

Ahoj, moji milovaní! Dlho som váhala, zvádzala som vnútorný boj, nevedela som sa rozhodnúť, či nasledovný príspevok napísať. Ako vidíte, dospela som k pozitívnej odpovedi, pretože máte možnosť sa podívať do môjho taniera a možno odkukať trochu inšpirácie.
Ide o to, že koniec koncov neprichádzam s ničím novým a prevratným, čo sa pokrmu ako takého týka. Žiadne exotické suroviny, nijaké prevratné metódy, chýbajú kreatívne kombinácie. Takže skutočne bolo nutné nosiť drevo do lesa a zahltiť internet niečím, čo tu už bolo dva a miliónkrát?
Áno. Pretože ja sa dokážem nadchnúť i tak niečím obyčajným, ako je zostava pár surovín, keď to pekne vypadá a má nejakú estetickú hodnotu. Tým nechcem povedať, že môj výtvor je umeleckým dielom, ktorého by sme sa vlastne nemali dotknúť, ale vystaviť niekde vo vitríne a chodiť sa ním kochať každý deň. Pointa je v tom, že niekedy potrebujete, aby vaše pokrmy vypadali uhladene, zaujímavo, netradične, zapôsobili vizuálne. Určite viete, čo mám na mysli. Chcete pripraviť novému priateľovi niečo pod zub, nestráviť nad tým príliš veľa času, spoľahnúť sa na to, že jedlo nepokazíte, ale zároveň to musí vypadať ako presný opak toho, čo som napísala. Nech si o vás myslí, aká ste fenomenálna kuchárka a že bude stáť za to opatrovať si vás ako v bavlnke.
Alebo čo taká protivná svokra? Na ňu možno tiež občas musíte urobiť dojem. Plánujete oslavu s kopcom hostí? No tak nech sa im sliny zbiehajú už od dverí! V takýchto situáciách sú podobné obrázky na internete záchranným kolesom a ja som sa niektorými z nich rovnako nechala inšpirovať. Nemusela som síce nikoho uchvacovať a omotávať si okolo prsta (jedine tak svoj rozmaznaný žalúdok), ale prečo by som nepotešila aj svoje oči? Preto som obetovala niekoľko (desiatok) minút a zostavila nasledujúci tanier. Použijeme:

• červenú repu pečenú v alobale a následne osmaženú na panvici, pre tú extra chrumkavú kôrku #tochceš  
• pečený ružičkový kel
• pečené šampiňóny - v celku, vypadajú nádherne, najmä tie malé klobúčiky
• pečenú mrkvu
• naparenú brokolicu
• špajdle
• hviezdičky badiánu
• trochu zelene na ozdobu
• korenie Dukkah

Ružičkový kel so šampiňónmi na striedačku napichnutý na špajdľu prináša zaujímavý usporiadaný a elegantný efekt. Tým, že mrkvu nakrájame na šikmé kolieska dosiahneme nielen vtipnejší vzhľad, ale aj krehkejšiu chrumkavejšiu štruktúru. Krok naviac pri restovaní už upečenej repy je vítaný, na panvici trochu skaramelizuje a nadobudne lahodnejšiu sladšiu chuť. Pre ešte kreatívnejšiu prezentáciu z jednotlivých koliesok môžeme formičkami na keksy vykrajovať rôzne tvary. Také hviezdičky, kvietky, srdiečka, to bude naozaj potešenie pre oko a zaujme i detských stravníkov. A aby to nebolo len o tvaroch, ale i farbách, k purpurovej, oranžovej, hnedej musí prísť ešte nádherná sýta zelená v podobe brokolice. Celé dielo posypeme bylinkami a korením, čo mu dodá hlbšiu dimenziu. Veď viete, ako keby ste si na tvár aplikovali trblietky a glitre/flitre. Nuž a na záver, prečo nesiahnuť aj po prírodných zdrojoch nevšedných tvarov? Ak sa nám nechte vyťahovať vykrajovačky, rozhoďme po povrchu hviezdičky badiánu a o pokrm ako z inej galaxie máme postarané 😊.  

Čo na to hovoríte, priatelia? Upútali tieto snímky aspoň trochu vašu pozornosť? Dali by ste sa prehovoriť na to stráviť pri prestieraní viac času a obetovať ho prezentácii? Alebo je to podľa vás úplná hlúposť a spoľahnete sa jedine na chuť, o čo vlastne primárne ide. Za tým si stojím, nechcem tvrdiť, že ak jedlo nevypadá reprezentatívne, nemá čo robiť na tanieri. To by som sa nikdy nenajedla! Väčšina misiek u mňa vypadá ako jedna neforemná masa. Ale ako o sebe tvrdím, som umelecky založená duša a preto ma teší, keď to z času na čas aj oku lahodí.

Aký je váš názor na foodstyling?

Šalát z červenej repy, mrkvy, tvarôžkov a lieskovcov

Milí moji, tento utorok sa nám úžasne začína. V práci nič nefunguje. Od systému po hlúpu pamäťovú kartu v telefóne. Na porazenie. Ešte, že som si podklady pod tento príspevok nachystala predošlý večer. Inak by ste si dnes nemali čo prečítať a to by bola veru nesmierna škoda, pretože prísť o tak lahodný šalát, ako je tento, to by bolo mrzuté.
Nepreháňam, aj napriek tomu, že neobsahuje siahodlhý zoznam surovín, sú jeho komponenty tak vyvážené, že mnoho nepotrebuje a bez problémov poskytne dokonalú explóziu blaženosti na vašom jazyku.
Rozoberme si to podrobnejšie. Červená repa je príjemne sladkastá, správnou tepelnou úpravou nadobudne vítanú mäkkosť a delikátnosť, na druhej strane, ak necháme jej povrch trochu opiecť, dodá jej to ďalší rozmer a plusové body. V podobných tónoch sa nesie mladá mrkvička, výborne ladí práve s pečenou cvikľou. S tou mi vždy pasuje naviac aj nejaký výrazný aromatický syr, preto je priam nutnosťou takýto prihodiť do tejto farebnej misy. A keď poviem aromatický, myslím to s najväčšou vážnosťou. Siahla som po ťažkom kalibre a to "smradľavých tvarôžkoch", ale ak tejto delikatese neholdujete, vhodnou voľbou je aj pikantnejšia Gorgonzola, nezameniteľný kozí či ovčí čerstvý syr alebo slaný syr typu Feta. To už necháme na vás, v každom prípade, neopovážte sa servírovať tento šalát bez nejakého bielkovinového zastúpenia.
Veľmi príjemným spestrením je pridanie chrumkavej zložky, ktorá rozbije všetku tú jemnosť. Opekané lieskovce navodia akýsi pocit luxusu a noblesy a hneď máte dojem, že degustujete obsah svojho taniera v nejakej reštaurácii. Aspoň u mňa to tak bolo.
Celý koncept uzatvára prítomnosť zelene, pretože čo je správny šalát bez nejakých listov? Momentálne si užívam vlnu rukoly a hlávkového šalátu a oceňujem tento mix práve pre jeho protichodnosť: krehký šalát kontrastuje s horkastým akcentom rukoly a celá táto zostava do seba náramne a možno až prekvapivo zapadá.
Ak mi neveríte, stačí sa presvedčiť na vlastnej koži a naložiť všetko zmienené do taniera. A potom nabádať všetkých naokolo, aby urobili to isté, pretože sa so svojím nadšením bezpochyby budete chcieť podeliť.

• 1 červenú repu
• niekoľko baby mrkvičiek
• 50-100 g tvarôžkov (alebo iného aromatického syra)
• hrsť lieskovcov
• zmes hlávkového šalátu a rukoly
• koreniny podľa vlastného uváženia
• trochu olivového oleja a balzamikového octu

Repu v celku zabalíme do pevného balíčka z alobalu a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Na plech rozložíme mrkvu, malé jedince v celku, väčšie prekrojené na polovice. Pokropíme olejom, octom a koreninami. Mrkvu pečieme 20-30 minút, cvikľu tak 45-60 minút, podľa potreby, kým nie je po vpichnutí vidličkou mäkká. Opatrne ju rozbalíme, necháme chvíľu vychladnúť a zbavíme vrchnej šupky. Buľvu nakrájame na polmesiace a ochutíme olejom a balzamikom. V panvici krátko z oboch strán orestujeme pre chrumkavú kôrku, ale tento krok nie je povinný.
Do taniera uložíme lôžko listovej zeleniny, pofŕkame olejom a octom a navrch uložíme mrkvu a kúsky repy. Doplníme nakrájaným syrom a posýpkou z lieskovcov. Tie môžeme pred podávaním krátko opiecť na panvici, aby nadobudli výraznejšiu chuť, ale táto možnosť je opäť voliteľná. Ak sa nám žiada, posypeme koreninami/bylinkami (tymián je dokonalý) a podávame!

Vždy skáčem nadšením, keď sa mi pomocou pár surovín podarí vytvoriť niečo skutočne chutné, vyvážené, pestrofarebné a v zastúpení niekoľkých textúr. Mäkká, ale zároveň trochu chrumkavá zelenina je podčiarknutá rozplývajúcim sa syrom, no brilantným prvkom sú roztrúsené oriešky, ktoré udajú šalátu hravý tón. Sviežosť a čerstvosť dosiahneme pomocou zelených listov a je to akoby sme na tanier priniesli kúsok dúhy.

S tou šedivou atmosférou za oknom treba nejako bojovať, no nie? Pusťme farby aspoň do kuchýň a oddajme sa vábeniu plodín, ktoré na nás aktuálne kukajú z pultov v obchodoch. 

Burger z červenej repy v "žemli" z karfiolu - samá zelenina

Hneď, keď som videla recept na cvikľové burgery od milej, talentovanej a šikovnej >>Lucinky<<, vedela som, že sa musí objaviť aj v mojej kuchyni. A to bezpodmienečne. Už len preto, aké lákavé boli Luckine fotky. No neodhryzli by ste si z monitoru? Ja takmer áno. Mojím jediným problémom boli niektoré suroviny. Tak v prvom rade, žemľa. Pečivo nejem, preto bolo treba zvoliť adekvátnu alternatívu. Siahla som po ceste z karfiolu, pretože:
a) je to tutovka, o ktorej viem, že sa na ňu môžem spoľahnúť - chutí mi, krusta je kompaktná a dobre drží
b) už som ho dávno nemala a túto chybu bolo treba napraviť
c) do karát hrala aj cena, karfiol bol aktuálne v akcii.
Strúhanka či hraška, to tiež nie sú ingrediencie vyskytujúce sa v mojej špajzi a napokon, v poslednom rade, zistila som, že už nemám ani cícer. Takže sčítané a podčiarknuté, boli nutné nejaké modifikácie. Bez problémov, pri varení rada improvizujem a takto vám aspoň môžem priniesť zase trochu inú variáciu na recept. Ešte jedna zmena, prvé dve placky som opekala na panvici, ale.. Prvú som urobila príliš tenkú, čo sa mi nepáčilo. Tá druhá bola už objemnejšia, no trvalo to dĺĺĺĺho a ja som netrpezlivá, chcem všetko hneď alebo nech sa tým aspoň nemusím zaoberať. Takže som počkala, kým sa dopečie karfiolový základ a zvyšnú hmotu na burgery potom švacla na plech a dala piecť. Pohodlné, áno, ale dokonca o niečo lepšie. Nemusela som sa báť, že pri prevracaní v panvici sa mi burger rozpadne. A výsledok? Famózny! Placky sú veľmi chutné, v mojom prípade dosť cítiť octom a horčicou, ktoré som v záchvate inšpirácie pridala, na povrchu chrumkavé. Dokonale stvorené medzi dva pláty karfiolovej "žemle". Tu by si vegetariáni prišli na svoje, celé jedlo je v podstate jedna zeleninová masa, pretože okrem cvikle a karfiolu tu máme ešte špenát (ktorý som už naozaj musela zlikvidovať), trochu cibule pre ešte väčšiu pikantnosť (a to nerátam, že sa mi pošmykla ruka v ochucovaní špenátu chilli omáčkou) a zelené pesto ako lepidlo medzi vrstvami. Obsahom burgerov je ešte šošovica, po ktorej som siahla čoby náhrada cíceru. Ono to tak možno bolo aj lepšie, pretože som na zahustenie nepoužila cícerovú, ale práve šošovicovú múku. Moje dôvody a vysvetlivky sú teda na konci, nezostáva nič iné, iba sa pustiť do receptu:

5 placiek:

• 1 červená repa - upečená v šupke v alobale 
• 100 g uvarenej šošovice
• 3 PL šošovicovej múky
• 2 PL balzamikového octu
• 2 ČL dijónskej horčice
• trochu sladkej chilli omáčky

Karfiolové cesto (na 5 "krajcov"):

• asi ½ karfiolu - rozobratého na ružičky
• 60 g strúhanej mozzarelly
• 1 vajce
• korenie na grilovanú zeleninu podľa chuti

Zvyšok:

• 2 PL bazalkového pesta
• dve hrste špenátových listov
• trochu sladkej chilli omáčky
• 1 ČL balzamikového octu
• štipka korenia na grilovanú zeleninu
• ½ červenej cibule

Karfiol nastrúhame alebo v robote rozsekáme na čosi pripomínajúce "ryžu". Vložíme ho do misy a nad parou varíme asi 8-10 minút (alebo vrazíme do mikrovlnky). Rozprestrieme ho na utierku alebo plátno na syr a necháme vychladnúť. Plátno potom zvinieme do pevného uzlíka a vytláčame z karfiolu všetku možnú tekutinu, ktorú obsahuje. Vyžmýkaný karfiol presypeme do misy, doplníme vajcom a mozzarellou, dobre premiešame a cesto rukami formujeme na plechu do štvorcov, kruhov či obdĺžnikov, ktoré budú základom našich "žemlí". Vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 10-15 minút z jednej, 5-10 z druhej, kým nie sú zlatisté. 

Upečenú červenú repu ošúpeme, nakrájame nadrobno, preložíme do robota a prisypeme uvarenú a scedenú šošovicu. Zmixujeme na hmotu zrnitej štruktúry, ale kúsky nie sú prekážkou, nemá to byť pyré. Ochutíme horčicou, octom, čili a zahustíme šošovicovou múkou. Vareškou premiešame, aby sa masa spojila a z nej tvarujeme hrubšie placky. Máme dve možnosti: buď ich opečieme na panvici alebo rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry. Opekáme či pečieme, kým povrch nechytí farbu, záleží na hrúbke, výkone rúry či mohutnosti plameňa. 

Nasleduje finálne zostavenie: na karfiolovú placku nanesieme vrstvu pesta, položíme burger a nakopíme špenát, ktorý sme ochutili čili omáčkou, octom a grilovacím korením. Obložíme na kolieska nakrájanou cibuľou a priklopíme druhou karfiolovou "žemľou" namazanou pestom. Hotovo! Okamžite konzumujeme s extra porciou špenátu, v prípade potreby balíme do misky na prenos. 

Nevedela som sa rozhodnúť medzi fotkami, tak to ber čert, hodila som sem všetky. Pôsobivá zmena, keď môžete fotiť na slniečku a nie pod žiarovkou, ktorá svieti horšie ako svätojánska muška.

Pracovné balenie s porciou špenátu navyše. Zeleniny proste nikdy nie je dosť.

A tu nakoniec zvyšné burgery pečené v rúre. Aby si i ony užili svojich 15 minút slávy.

Lucke veľmi pekne ďakujem za pôsobivú inšpiráciu, moje brucho plesalo radosťou a robilo kotrmelce (ale len v tom najlepšom zmysle slova) a ak by ste sa aj vy chceli poriadne nasýtiť, siahnite po jednom, či druhom recepte. Záleží na vás, k čomu vás viac ťahá srdce (alebo práve žalúdok). 

Cvikľová vežička s mozzarellou a pestom

Tento recept mal tak obrovský potenciál konečne vypadať dobre.. a ja som ho, ako inak, totálne sprasila. Veď uznajte: nádherne fialová červená repa, prekladaná plátkami bielej mozzarelly a kde-tu vykúkajúce zelené pesto. Všetko uložené do jednej vežičky, striedajúc farby by to bola lahôdka i pre oko. Ale nie, nemehlo zase zaúradovalo a tak sa na tanieri ocitla iba jedna rozpačitá tmavo purpurová masa. Odhliadnuc od toho (a že som si katastrofálne popálila celú papuľu - lebo som pažravá a nedočkavá), za dnešný pokrm hlasujem všetkými končatinami a špičkou nosa, pretože je výborný! Tak jednoduchý a nenápadný, no neskutočne ma prekvapil a prekonal všetky očakávania. Kyslo-pikantná repa doplnená lahodným pestom a zlepená roztopenou mozzarellou musí potešiť všetkých vege-filov (je toto vôbec slovo? ak nie, dám si patentovať..). Nechajte sa uniesť mojím nadšením a postupujte:

• 1 veľkú červenú repu 
• 3 PL balzamikového octu
• 2 ČL sladkej čili omáčky
• 4 veľké strúčiky cesnaku
• trochu bylinkovej soli
• 1 hrudku mozzarelly
• pár lyžičiek bazalkového pesta

Repu ošúpeme a nakrájame na kolieska s hrúbkou asi 1 cm. V miske zmiešame balzamikový ocot, čili omáčku, soľ a nasekaný, či prelisovaný cesnak. Kolieska cvikle v marináde poriadne ponamáčame a uložíme na plech s papierom na pečenie. Zvyšnú marinádu prelejeme po povrchu a dáme do vyhriatej rúry piecť na 25-30 minút, kým cvikľa nie je tak na skus. Hotové plátky prekladáme s kolieskami mozzarelly a lyžičkou pesta, až kým nezostavíme zo všetkých surovín poriadnu vežu. Zaistíme ju špajdľou a podávame! A my plánovači balíme do nádobky na druhý deň. Odporúčam konzumovať horúce, aby sa syr rozpustil, ale nie je to podmienkou, môžete si to vychutnať i za studena. 

Nesmierne sa teším, že už máme oficiálne jar, neviem sa dočkať krásnych teplých dní plných slnka, sviežosti a kvetov. Konečne chutná zelenina a nie kadejaké pofidérne čudá z dovozu (i keď proti exotickým plodom nič nemám, ahoj avokádo, mango a spol..). Len keby to chcelo byť už čo najskôr. Zajtra.. Hneď!!

Dusené horné a dolné kuracie stehná s mrkvovo-tuřínovým/kvakovým pyré

Najlepšia kamarátka ma ukecala, že sa nedá neustále fungovať v GO-GO-GO móde, ale občas treba aj vypnúť a hodiť starosti za hlavu. A tak sme takmer na rok presne usporiadali druhé valentínske posedenie pri čaji. Načo by nám boli chlapi, pche! Vystačíme si samy. Takúto vzácnu návštevu si treba patrične hýčkať, preto som premýšľala, čo dobré si dáme na obed. Vzhľadom k tomu, že som mala menej ako hodinu času na prípravu a opakujúce sa žalúdočné problémy mojej drahej, to chcelo niečo rýchle, jednoduché a bez zbytočného experimentovania. Nazrite k nám do taniera, bohužiaľ, ale bez výslednej dokumentácie, pretože som nás nechcela rozptyľovať pri degustácii (a trkotaní) zbytočným cvakaním foťáku.

• 2 horné časti kuracieho stehna
• 2 dolné časti kuracieho stehna
• trochu kokosového oleja
• 1 ČL údenej papriky
• 1-2 PL worchestrovej omáčky
• 1 ČL Raráškovho korenia >>obrázok<<
• Pyré:
• 2 veľké mrkvy
• ¼ buľvy tuřínu/kvaky/bielej repy
• podľa chuti worchestrovej omáčky a Raráškovho korenia
• ¼ - ½ hrnčeka mandľového mlieka
• štipku semienok na posypanie

Stehná umyjeme a pridáme do woku na roztopený kokosový olej. Sprudka opražíme, ochutíme paprikou, korením a worchestrom, pootáčame zo všetkých strán a podlejeme vodou tak, aby mäso bolo ponorené. Priklopíme pokrievkou a za občasného podlievania dusíme 45-60 minút. Mäso sa musí poľahky oddeľovať od kosti. 

Mrkvu a kvaku očistíme, nakrájame na malé kúsky, rozložíme na plech s papierom na pečenie a obložíme kokosovým tukom. Dochutíme korením a worchestrom a vo vyhriatej rúre pečieme 15 minút, kým zelenina nie je mäkká. Hotovú preložíme do vysokej nádoby, zalejeme mliekom a ponorným mixérom zmixujeme na hladké pyré. Jeho konzistenciu regulujeme prilievaním ďalšieho množstva mlieka. 

Udusené stená servírujeme spolu s pyré posypaným semienkami a ako bonus poslúži červená repa, ktorú sme piekli s mrkvou a kvakou. Mňam!

Yaya sa tvárila, že jej chutilo, údajne okrem jej maminy jej ešte nikto nepripravil kura, ktoré by stálo za to, ale toto vraj áno. Tak neviem, nakoľko jej môžem veriť, ťažko povedať, či len nechcela uraziť hostiteľku, v každom prípade, ja som bola s výsledkom spokojná a och, to pyré! Jedna báseň!

Tak skúste a napíšte mi, či ulahodilo vašim maškrtným jazykom. 

Pečený hermelín v semienkovej kruste a hranolky z červenej a bielej repy (tuřínu/kvaky)

Skutočne si nepamätám, kedy naposledy som bola takto vyšťavená. Úplne mimo prevádzky. Možno niekedy pred štátnicami (ale to už bolo dávno, to sa neráta). Nielenže sa každý večer potrebujem pripraviť na školenie, mať k dispozícii materiály, obrniť sa pred prípadnými všetečnými otázkami, nájsť energiu na nadčasy v práci po príchode od zákazníka, obaliť nervy železom kvôli kolegovým výčitkám, prečo ešte toto a tamto nefunguje, musím k tomu všetkému ešte premýšľať nad tým, čo si do toho zmätku pripravím na jedenie. Aby to bolo znesiteľné aj v studenej forme, pretože mikrovlnky niet, zároveň také, aby to nutne ani nemuselo sedieť v chladničke. Dobre, v areále majú maličkú kantínu, respektíve skôr bufet, ale v čase, keď sa tam dostaneme je už všetko preč a bagetami sa skutočne napchávať nebudem. Takže na výsmech sveta, ťahám misky a príbory v kabelke aj mimo domovskú firmu. Ale viete čo? Neprekáža mi to. Jem, čo mám rada a čo mi chutí, nemusím sa báť toho, že mi už porcia neostane alebo riskovať pokrmy typu UHO (univerzálna hnedá omáčka) a vyškvarený rezeň. Ak ste podobne strelení ako ja, toto jedlo sa vám bude páčiť. Pretože je síce na prvý pohľad fastfoodové, ale pritom o koľko lepšie!

• 1 veľký hermelín
• 1 vajce
• štipku bylinkovej soli a grilovacieho korenia
• zmes rôznych semienok: hnedého a zlatého ľanu, slnečnicových a mandľových plátkov
• 1 strednú červenú repu
• zhruba ¼ veľkej buľvy bielej repy (kvaky/tuřínu)
• trochu oleja

Obe repy ošúpeme, nakrájame na tenké hranolky a rozprestrieme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme olejom a ochutíme soľou s korením na grilovanie. 

Vajce rozšľaháme v miske, rovnako posypeme soľou a grilovacím korením a ponoríme dnu bochník hermelínu. Ten potom obalíme v semienkovej zmesi a uložíme na alobal. Zvinieme ho do pevného balíčka a položíme na plech k hranolkám. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme asi 20 minút. 

Zo zvyšku nepoužitého vajca môžeme na kvapke oleja urobiť malú omeletu. Nič nevyhadzujeme!

Upečené zeleninové hranolky preložíme do taniera/misky na omeletu, pridáme syr z alobalu a s pôžitkom do neho zarežeme. Horúce roztavené vnútro nám všetko obalí namiesto omáčky, ale ak by sa vám vyslovene žiadalo, môžeme doplniť dressingom z bieleho jogurtu. (Bohužiaľ, my plánovači si budeme musieť vystačiť so studeným hermelínom, čo mu ale na chuti ani trochu neuberá.) Dobrú chuť!

Hranolky s vyprážaným syrom vám dnes ponúkne každá prevádzka s jedlom, avšak v takejto forme ich nenájdete nikde, to garantujem. A keď vyskúšate vyššie uvedenú verziu, už nebudete chcieť žiadnu inú. Nebojte sa, príprava je raz dva, veď čo je to nakrájať trochu zeleniny a obaliť jeden syr? 10 minút práce, šup do rúry a hotovo, môžete sa napchávať do prasknutia. 

Fialový šalát s balzamikovou redukciou a šampiňónmi

Zrejme ste postrehli, že teraz celkom fičím na >>červenej repe<<, >>červenej kapuste<< a dokonca na ich >>kombinácii<<. Kedže sa mi na balkóne ocitli obe suroviny, zamestnávala som svoj mozog myšlienkou opäť ich spojiť. Napokon prečo nie? Je to podarené duo, dopĺňajú sa nielen chuťou, ale i farbou. K cvikli okrem iného pasuje aj balzamikový ocot, siaham po ňom i pri zálievke na šalát a tak nebolo o čom dlho špekulovať. Na vyššiu úroveň však tento šalát posúva redukcia octu, inými slovami hustý, sirupový výťažok, ktorý vzniká varením balzamika. Príjemným prekvapením sú maličké šampiňóny, kde tu vykúkajúce pomedzi kapustu a kúsky repy. Je síce ťažšie ich nájsť, keďže ocot ich zafarbí takmer do čierna, ale na jazyku ich spoznáte. A to je to hlavné. Takže: esteticky je to jedna veľká jednoliata neforemná masa, po chuťovej stránke dokonalé pohladenie. Mimochodom, mala som v pláne pridať k zelenine mäkký kozí alebo balkánsky syr, napokon som na to úplne zabudla. Nenapadlo mi to zrejme jednak preto, lebo už pri ochutnávaní som zistila, že tomu nič nechýba a po druhé, ani by mi nestačila misa. Naložila som ju do prasknutia a o pár obedov mám postarané. Odporúčam šalát nechať pár hodín, najlepšie do druhého dňa, odležať, aby kapusta stihla nasiaknuť zálievkou a trochu zmäkla. No a natárala som toho už neúrekom, poďme do varenia!

• 2 veľké červené repy 
  
• trochu masla
• sušený tymián
• bylinkovú soľ
• 1 veľkú konzervu baby šampiňónov
• 2 veľké strúčiky cesnaku
• 1 ČL sladkej čili omáčky
• 1 hrnček balzamikového octu
• ½ menšej červenej kapusty
• {100 g mäkkého kozieho, Balkánskeho alebo iného chuťovo výrazného syra }

Repu uložíme na alobal, obložíme maslom, posypeme tymiánom a bylinkovou soľou, zvinieme do balíčka a vo vyhriatej rúre pečieme 40-45 minút, kým nie je mäkká. Necháme vychladnúť. 

Na troche masla v panvici orestujeme šampiňóny a plátky cesnaku, kým jemne nechytia farbu. Odložíme nabok a pripravíme redukciu. Do rajnice nalejeme ocot, pridáme čili omáčku a privedieme k varu. Na miernom plameni varíme, kým sa objem nezredukuje na tretinu pôvodného množstva (8-10 minút) a nadobudne hustú, sirupovú konzistenciu. Do redukcie zamiešame šampiňóny. 

Upečenú cvikľu ošúpeme, nakrájame na osminy (či iné zlomky) a vložíme do hlbokej misy. Pridáme kapustu nakrájanú na tenké rezance a všetko zalejeme balzamikovo-šampiňónovou zmesou. Ideálne necháme pár hodín odpočívať a podávame znovu ohriate alebo aspoň pri izbovej teplote. Ak chceme, až na záver posypeme rozdrobeným syrom.

Dúfam, že vás táto fialová/purpurová bomba zaujala, niečo ľahšie pred typickým sviatočným obžerstvom príde vhod. Veru veru, už len párkrát sa vyspíme a toľko očakávané a omieľané dni pokoja a mieru (ako vážne?) budú konečne tu. Snáď ste zlatú nedeľu venovali príjemnejším veciam, ako zhonu, stresu a snahe dohnať zameškané (na druhej strane, mnohí si určite povedia, že ešte času dosť..) a oddýchli si. Želám pevné nervy do nového týždňa a dovidenia do ďalšieho článku!

Tortilla de Remolacha (Španielska tortilla z červenej repy)

To som tak zase nevedela, čo od samej radosti na obed. Červená repa sa už hlásila o slovo a ja by som jej ho aj rada dopriala, akurát som chcela prísť už s niečím inovatívnejším, než sú cvikľové čipsy. Ó, áno, to je môj ďalší objav. Už niekoľkokrát po sebe som si dopriala na tenučko nakrájané plátky repy pečené v rúre, ktoré sa podobajú takmer na čipsy, keď odhadnete správnu dobu ich pobytu v tak nehostinnom prostredí. Na druhej strane, bolo by načim spracovať i vajcia.. A náhle ma osvietilo. Na blogu ste už mali tú česť vidieť tradičný španielsky recept na tortillu de patatas, kde sa vlastne jedná o zemiaky z panvice zaliate rozšľahaným vajíčkom. Niečo ako hrubšia zeleninová omeleta. Ak by vás to zaujalo >>klik sem<<, ale upozorňujem, že je to príspevok ešte z dávnej prehistórie blogu. Ako to teda spolu súvisí? Zemiaky som vymenila práve za repné "čipsy" a milí moji, to bola lahôdka! Nič komplikované, minimum surovín a pritom výborný obed. Nechajte sa pozvať:

• 2 väčšie červené repy 
  
• trochu masla
• šťavu z 1/2 citrónu
• podľa chuti bylinkovej soli
• 2 vajcia
• zhruba 1 ČL provensálskych byliniek a oregana

Repu očistíme a nakrájame na tenké plátky. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie, pokropíme citrónovou šťavou, osolíme a obložíme maslom. Pečieme vo vyhriatej rúre 25-30 minút, kým nie sú chrumkavé. V priebehu určite aspoň raz otočíme. Hotovú cvikľu umiesnime do panvice, zalejeme rozšľahanými vajciami ochutenými oreganom a provensálskou zmesou a najlepšie pod pokrievkou smažíme, kým vajcia nie sú spevnené. ¡Buen provecho!

Verili by ste tomu, že sú presne dva týždne do Vianoc? Je až nepredstaviteľné, ako ten čas letí. Sotva som dnes ráno vstala, už je večer a mne celý deň ubehol ako z rýchlika. Nuž, čas strávený za sporákom akoby sa riadil inými fyzikálnymi zákonmi.