Ružičkový kel s kaparami a syrom Feta

Dnešný recept ma zaskočil. Ale veľmi príjemným spôsobom! Napriek svojej jednoduchosti obsahuje toľko arómy, že vás takmer prevalcuje. Čo môže byť dvojsečná zbraň, pretože sa domnievam, že toto je práve jedno z tých jedál, ktoré buď milujete alebo nenávidíte.
Tak po prvé: ružičkový kel. Už vidím zástupy ľudí ohŕňajúce nosom (prevažnú časť mojej rodiny nevynímajúc) a ich kyslé tváre pri predstave, že by tieto zelené guľôčky mali strčiť do úst. Potom sú tu však jedinci ako ja, nachystaní napísať siahodlhú sťažnosť do parlamentu, ako si to reťazce v republike predstavujú neponúkať na pultoch túto výnimočnú zeleninu! (Vďaka bohu za Tesco, ktoré moje prosby vyslyšalo a pol kráľovstva za mamku, ktorá prekonáva aj hraničné prechody, aby potešila svoju dcéru).
Po druhé: kapary! Ďalšie diskutabilné guľky, ktoré niekomu nesedia a vyhýba sa im oblúkom. Sú kyslé a slané, ale na to má vplyv aj nálev, v ktorom ich kúpite. Čerstvé som jedla raz, niekde v reštaurácii a bohužiaľ si nepamätám, ako chutia. Ale tieto v pohári mi ulahodili, zrejme si ich budem kupovať častejšie. Podobne ako olivy, príjemne osviežia každý pokrm, či už nejaký šalát, cestoviny, ale dobré sú i v mäsitej omáčke.
Po tretie: Feta! Tá je väčšinou obľúbená, výraznejšie slaná, intenzívna, podľa značky buď extrémne drobivá, ale aj krémová. Ak nemáte radi tieto slané pevnejšie typy, s kelom dobre pasuje aj plesňový syr, napríklad gorgonzola, niva, všetky modro sfarbené verzie.
Prekvapivým momentom tohto pokrmu je samotné spracovanie. Dôležité je použiť práve kapary v náleve, pretože ten použijeme ako médium, v ktorom budeme dusiť ružičkový kel. Na rozdiel od vody takto zelenina nadobudne chuť naviac, čo posúva pár neobyčajne obyčajných surovín na úplne inú úroveň. Môžete s týmto tvrdením nesúhlasiť: kapary, Feta - to má byť obyčajné? Záleží od uhla pohľadu. V mojej kuchyni sa vyskytli už omnoho exotickejšie potraviny, podobné položky sa tam udomácnili, preto ja to tak neberiem. Ale jasné, keby som sa pozrela do špajze mojej tety na dedine, našla by som tam diametrálne odlišné zoskupenie surovín.
Preto si však myslím, že je dôležité nebáť sa a trochu experimentovať. Ktovie, možno sa napokon natoľko zamilujete do nejakej potraviny, že sa stane právoplatným členom domácnosti a budete si búchať hlavu o stenu, že ste si k nej cestu nenašli skôr. Ja to mám takto s avokádom a baklažánom. Kde by som si v takých 15 rokoch pomyslela, že by som také niečo dala do úst? Och, niekedy by som svojmu mladšiemu ja dala facku. Ale to i tomu súčasnému..

• 350 g ružičkového kelu
• malú červenú cibuľu alebo šalotku
• trochu masla
• 1 pohárik sterilizovaných kapár + nálev
• 100 g syra typu Feta
• za hrsť mandľových plátkov/hranolčekov
• mleté biele korenie, červenú papriku, soľ podľa chuti

Cibuľu nakrájame na tenké polmesiace, hlavičky kelu prekrojíme na polovice. Na masle oboje sprudka opečieme, ochutíme korením, soľou a paprikou a dobre premiešame. Podlejeme nálevom z kapár a dodusíme, kým kel nie je na skus. Tesne pred koncom vmiešame dnu kapary a zmes chvíľu opekáme, aby sa jednotlivé zložky dobre prepojili. Na záver posypeme plátkami/kúskami mandlí a rozdrobeným syrom Feta. Servírujeme do misiek či tanierov samotné, prípadne so zeleninovým šalátom bokom alebo ako prílohu k mäsu či doplnok ryže.

Zaujímavé spojenie kelu, Fety a kapár si ma bezpodmienečne získalo. Ak by ste chceli presvedčiť niekoho z okolia, aby jedno, druhé či tretie konečne prvýkrát vyskúšal, stavte na tento pokrm. Ak ho nenaladí na správnu vlnu toto jedlo, potom už máločo. Ale pri varení trochu opatrne! Nebojte sa priebežne koštovať, pretože skutočne záleží, po akom produkte siahnete. Sterilizovaný nálev môže byť príliš slaný či kyslý a úplne tak pokaziť tento výnimočný chod. Ochucujte a nalievajte preto obozretne. Ak sa vám bude zdať, že tekutina je príliš výrazná, radšej ju rozrieďte v panvici vodou. Potom by ste len veľmi ťažko stravníkov prehovárali, že toto im MUSÍ šmakovať.

Šalát s červenou repou, kozím syrom a vlašskými orechmi

Myslím si, že mať ďalší recept na šalát nikdy nemôže byť na škodu. Naviac, keď je jednoduchý, rýchly, napriek tomu lahodný, výživný a veselý. Delikátne spojenie chutí a farieb poteší žalúdok i oko a ak ste milovníci červenej repy, toto je rozhodne niečo pre vás.
V tomto tanieri sa snúbia sladko-slané arómy, svieže i hrejivé zložky, jemné a chrumkavé textúry. Čo viac si priať?
Určite sa zhodneme v tom, že červená repa náramne dobre pasuje so slaným výrazným syrom. Či už zvolíme netradičný kozí, ktorý nemusí vyhovovať každému alebo jemnejší balkánsky, prípadne Fetu. Ďalej neurobíme chybu ani modrým plesňovým, taká Gorgonzola je famózna a ako vyššie menované, bude ozdobou pokrmu.
Okrem iného, neopomenuteľnou ingredienciou sú bezpochyby oriešky zabezpečujúce príjemné spestrenie, ale to nie je všetko. Zdravé tuky sú vítané a náš organizmus sa nám za to poďakuje. Vitamíny v zelenine - A, D, E, K - sú rozpustné len v tukoch, takže aby sme boli schopní ich vyťažiť, je nutné takýto nutrient do pokrmu zaradiť. Ostatne, všetci nám odporúčajú, aby správne postavené jedlo obsahovalo všetky zložky: sacharidy, tuky i bielkoviny. Odškrtnuté, tento šalát má všetko, preto si dobre rozmyslite, či z neho niečo vynecháte. Nakoniec, to by vám v tom tanieri už takmer nič neostalo, možno nejaké zelené listy, čo si pod pojmom šalát každý primárne predstaví. Ale to by predsa nikto nechcel mať na obed, všakže?
Už to dávno nie je o tom pchať sa špenátom, paradajkou, uhorkou a tváriť sa, akí sme zdraví. Dnes sa už pod týmto označením stretneme s najrôznejšou škálou pokrmov a buďme len a len vďační, že si máme z čoho vyberať. A stále sa pritom stravovať tak, aby to telu prinášalo osoh.
Nejako sa mi rozutekali myšlienky, neviem, či predchádzajúce riadny dávajú nejaký zmysel. Snáď viete, čo som tým chcela povedať. Ale je piatok, za sebou mám jeden z chaotických a vôbec nie jednoduchých pracovných týždňov, jediné po čom túžim, je koniec poslednej smeny a hrejivá deka na mojej posteli.
V každom prípade, ak aj vy myslíte na iné veci, než je práca a zamýšľate sa trebárs nad tým, čo pripraviť cez víkend na obed, potešte seba a okolie týmto červeno-zeleným šalátom.

• 2 červené repy - upečené v alobale
• 75-100 g čerstvého kozieho syra (alebo iného, podľa vyššie zmienených návrhov)
• hrsť vlašských orechov
• niekoľko listov ľadového šalátu
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1 Čl sušeného tymiánu
• 1 ČL balzamikového octu
• trochu olivového oleja
• soľ a korenie podľa potreby

Celé buľvy repy jednotlivo zabalíme do alobalu a v rúre vyhriatej na 200 °C pečieme 45-60 minút, podľa potreby, kým pri kontrole nožom nie je stred mäkký. Necháme ich mierne vychladnúť, ošúpeme a nakrájame na polmesiace či hranolky. V mise zmiešame s cesnakom, tymiánom, octom, olejom a koreninami. V panvici jednotlivé kúsky na kvapke oleja z oboch strán osmažíme, kým na povrchu nie sú mierne chrumkavé. 

Následne zostavíme šalát: zelené listy zmiešame s balzamikovou redukciou a rovnakými dochucovadlami aké sme použili na repu. Uložíme ich do taniera, navrch rozložíme cvikľu, rozdrobíme kozí syr a posypeme kúskami vlašských orechov. Podávame najlepšie ešte kým je repa teplá. 

Mňa kombinácia repa - syr - orechy náramne baví a myslím si, že je to bezkonkurenčné spojenie. Sladké, slané a kyslasté arómy (z balzamika) sú jedinečne vyvážené a niet divu, že táto variácia sa teší ohromnej obľube. Za jedinečné však považujem smaženie cvikle naviac. Touto úpravou nadobudne ďalšiu chuť, len taká obyčajne pečená v alobale môže pôsobiť trochu nudne a nejaký vylepšujúci prvok v podobe korenín jej len prospeje. Okrem toho, voľte, prosím, čo najkvalitnejší syr. Hrá hlavnú úlohu pokrmu a preto náš šalát bude len tak dobrý, ako si ho urobíme. Nevonia nám kozí? Nevadí, možno máme radšej nivu. Alebo balkánsky.. a hoci i cottage. Každému podľa vlastných preferencií. Avšak, orechy nevynechávať! To by bola škoda. 

Halloumi Stroganoff - netradičná verzia ruskej klasiky

Sniežik nám padá, síce v malých vločkách, ale hlásia výdatnú nádielku, jeden by ani psa von nevyhnal a to po čom práve túžim, je huňatá deka, kotlík vriaceho čaju a dobré bohaté a sýte jedlo, ktoré by rozpálilo aj moje vnútro.
Takže nasledujúci pokrm sa k dnešku nadmieru hodí! Inšpiráciu som našla u mojej internetovej priateľky talianskeho pôvodu žijúcej vo Švédsku. Je letuškou a tak má možnosť cestovať po svete a zbierať nápady v krajinách, kam ju vietor aktuálne zaveje. Nazvala toto jedlo ako Halloumi Stroganoff, nie je to teda výmysel z mojej hlavy a preto ho meniť nebudem.
V prvom rade, typický Stroganov, aspoň ako je mne známy, má bielu farbu. Do tohto receptu putuje paradajkový pretlak, preto tá neobvyklá farba. Po druhé, mal by to byť mäsový chod, no bielkoviny v tomto prípade zabezpečí syr. Grécky Halloumi sa k nemu náramne hodí, pretože sladkastý paradajkový základ výborne "osolí", naviac, je vhodný na opekanie a grilovanie, teplom nestráca tvar, preto ho bez obáv možno zamiešať do omáčky a stále mu ponechať pevný základ.
Všetko za predpokladu, že vás v obchode neobabrú a predajú vám kvalitný výrobok. Dobre, priznávam, môj Halloumi nebol práve exkluzívnej značky, takže som si sama na vine. Bohužiaľ, hoci som ho grilovala, nenadobudol charakteristickú zlatistú kôrku a mal práve tendenciu trochu tiecť (i keď po vychladnutí opäť stuhol), takže som musela počas prípravy trochu improvizovať. Ale to je pre mňa normálne, snáď nie je recept, kde by som sa do poslednej bodky držala inštrukcií či ingrediencií.
Ani vizuálny výsledok nie je podľa mojich predstáv, zase raz to vypadá ako jedna veľká neforemná kopa uprostred taniera, pretože kým som si pripravila servírovanie, omáčka stuhla. A mala som ju urobiť redšiu, to je ďalšia vec. Viac tekutiny by jej prospelo. Ale nenechajte sa odradiť, recept ako taký je skvelý, určite sa k nemu vrátim. Veď keď si k tomu prirátame ešte delikátne hríbiky a smažený pór, jój, sliny sa mi zbiehajú!
Vskutku netradične poňatý recept, ale môžem vás ubezpečiť, že lahodný. Neviem, čo by naň povedal pravý Rus, ale asi ma to ani netrápi. Dnes existuje už toľko verzií a podôb prastarých receptúr, že sa nad tým nikto nepozastavuje. Hlavne, že jedlo báječne chutí, no nie? A toto je presne ten prípad!

• 200 g syra Halloumi (alebo Fety, avšak tá nie je úplne vhodná na grilovanie)
• 5 cm bielej časti póru
• 250 g šampiňónov (ja som pomiešala aj sušené dubáky)
• trochu masla
• pol malej konzervy paradajkového pretlaku
• 250 ml smotany (mala som "kyšku")
• 250 ml vody
• štipku soli a korenia (voliteľne dubákové korenie)
• zelenú časť póru na ozdobu

Syr nakrájame na asi 1 cm hrubé obdĺžniky/kocky a na grilovacej panvici z oboch strán opečieme. Preložíme bokom. 

V panvici na hrudke masla opečieme kolieska póru, ochutíme soľou a korením (ale opatrne, Halloumi je slaný) a pridáme na plátky nakrájané šampiňóny (prípadne sušené dubáky, ktoré sme predtým zaliali vriacou vodou a na 15 minút nechali napučať). Restujeme do zlatista a následne prilejeme smotanu, vodu a rozmiešame v nej pretlak. Varíme a redukujeme omáčku na požadovanú konzistenciu. Asi dve minúty pred koncom vložíme do panvice aj odložený syr a premiešame. 

Podávame posypané zeleným pórom alebo napríklad aj čerstvou bazalkou.  

Od postupu som sa musela odchýliť v bode, kde som syr neprimiešala do vnútra omáčky, ale podávala ho len navrch. Bála som sa, že to neunesie a rozpadne či roztopí sa v nej. Pravý Halloumi by takéto psie kusy nemal stvárať, preto naozaj z vlastnej skúsenosti odporúčam siahnuť po kvalitnom materiáli. Navyše, uvedené množstvo smotany a vody sa rovnako oplatí dodržať, ja som dávala všetko od oka a evidentne málo, pretože omáčka bola výrazne hustá. Mne to neprekážalo, aspoň sa lepšie prenášala do práce a také mám najradšej, ale ako vidíte, miery majú svoje opodstatnenie a hoci sa to môže zdať príliš, je to akurát. 

Caroline ďakujem ja aj môj žalúdok a dúfam, že podobným spôsobom poteším zas ja vás. Skúste!

Citrónový pečený cícer s olivami a kaparami podľa Joy the Baker

Priatelia, ani si neviete predstaviť, aká som naštvaná! Samozrejme, na seba, ja si to vždy najviac odskáčem a obvykle zaslúžene. Pýtate sa, prečo? Mám pre vás jeden geniálny, famózny a dokonalý recept, plný chutí a ingrediencií, vyvážený a neobvyklý, hodný slávnostného stolovania. Dokonca sa mi podarilo aj ako tak pripraviť prostredie na prezentáciu, nastaviť scénu hodnú titulnej fotky do časopisu a.. Ono to všetko razom stratilo na pôvabe, keď som sa pozrela na výsledné fotografie.
Bojovala som s nimi v programe hodiny, vylepšovala, filtrovala, nastavovala.. Napriek tomu sa mi nepodarilo dosiahnuť to, aby verne zobrazili skutočnú predlohu. Možno by ma to inokedy až tak neškrelo, ale tento recept by si zaslúžil byť zachytený v čo najlepšom svetle. Preto sa, prosím, nenechajte ovplyvniť nedokonalosťou zachyteného momentu a radšej si to predstavte v mysli. A urobte, lebo len tak naozaj pochopíte o čom hovorím!
Dobre, vyplakala som sa, prejdime k podstate. Niekde na webe Food52 som natrafila na recept spískaný osobou známou pod menom Joy the Baker na cícer dusený v olivovom oleji. Trochu čudný názov, keď to takto doslovne preložím, ale ono to s tými anglickými titulkami úplne inak vyznie v našej rodnej reči. Nad tým sa nepozastavujme. Princípom bolo poriadne ochutiť cícer, spolu s aromatickými ingredienciami vložiť do pekáča a pod pokrievkou dusiť, kým nebude požadovanej konzistencie.
Už v prvej sekunde po zhliadnutí obrázku som vedela, že toto je rozhodne niečo pre mňa! Akože: cícer? S olivami, citrónmi, posypaný syrom? Ó áno, z toho moje meno priam kričí. Neváhala som, povyťahovala všetky ingrediencie a po prvý raz sa skutočne držala receptu. Až na jeden detail: bolo treba pekáč zakryť alobalom. Zistila som, že spolubývajúca všetok minula, nekúpila a ani mi nepovedala. A nemala som žiadnu náhradu ani nápad, ako plech prikryť, pretože bol jednoducho priveľký. Piekla som ho bez neho a viete čo? Myslím, že s výsledkom som ešte viac spokojná. Takto jednotlivé guľôčky tohto žltého zázraku príjemne chrumkajú, sú viac na spôsob pečeného cíceru, ktorý si pripravujem bežne a môžem sa za ním zabiť. Takže bod pre Nemehlo (a Domi, ten alobal ti týmto odpúšťam..)!
Obvykle také veci ako čierne olivy a kapary v komore nemám, ale pri nejakej predvianočnej akcii v obchodoch som ich hodila do koša s myšlienkou, že veď raz na ne dôjde a ajhľa, správny okamih nastal! Bola som od radosti celá bez seba, že snáď po prvý raz v živote nemusím extrémne improvizovať a nahrádzať či vypúšťať to i ono. A neviem si predstaviť, že by sa tento pokrm bez nich zaobišiel. Kyslé tóny citrusov sa dokonalo viažu k slaným olivám a kaparám, ktoré sú chuťou tak špecifické, že za ne ťažko hľadať vhodnú substitúciu. Tymián je nádherná aromatická bylinka, ktorá obohatí akékoľvek jedlo o, dovolím si povedať, rustikálne tóny a prenesie vás na francúzsky vidiek. Je to trochu tak mišmaš stredomorských vplyvov, pretože kombinácia olív, kapár a Fety mi vždy evokuje grécku kuchyňu. To najlepšie zo všetkých svetov, ako sa hovorí.
Tento pokrm možno konzumovať samotný, pretože strukoviny obsahujú komplexné sacharidy, vlákninu a bielkoviny, ktoré nás zasýtia na dlhú dobu, no ak by sa vám žiadalo, naložte si poriadnu kôpku zmesi na hrianku, či podávajte ako spestrenie k nejakému mäsu. Nehovorím o tom, že skvelo bude pasovať i k rôznym druhom pečenej zeleniny a do šalátu.

• ⅓ šálky kvalitného olivového oleja
• 1 menšiu cibuľu
• ½ šálky cíceru v suchom stave
• 2 PL kapár
• štipku mletého čierneho korenia
• 1 PL sušeného tymiánu
• štipku čili vločiek
• pol konzervy čiernych olív
• 1 malý citrón
• 75 g syra typu Feta
• 1 ČL údenej papriky

Cícer na noc namočíme do vody, na druhý deň ho zlejeme a uvaríme v novej na skus. V mise zmiešame olej, uvarený cícer, cibuľu nasekanú na hrubšie kocky, kapary, korenie, tymián, čili vločky, olivy prekrojené na polovice, kolieska citrónu a údenú papriku. poriadne premiešame, nech sa zmes rovnomerne obalí v oleji a rozložíme vo vrstve na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 30 minút pod alobalom (ale ako ste postrehli, nie je to nutnosť). Po uplynutí tejto doby obal odstránime a dopekáme zvyšných 10-15 minút, kým cícer nie je chrumkavý, podľa vlastného uváženia. 

Pred podávaním na vrch rozložíme na kocky nakrájanú alebo rozdrobenú Fetu a čerstvé bylinky na ozdobu. Servírujeme napríklad s bagetou, ako prílohu alebo vo väčšom množstve ako samostatný chod. 

Ako obrovský milovník tejto strukoviny, ktorá u nás nie je až taká frekventovaná v porovnaní so šošovicou či bôbom, nemôžem skonštatovať inak, než že toto je trefa na moje citlivé miesto. Lahodný, aromatický, chrumkavý a bohatý cícer v kombinácii s čiernymi olivami, ktoré sú tiež presne podľa môjho gusta a trochu noblesnými kaparami, nasýtený citrusovou a tymianovou arómou je ako z rozprávky! Viem, že do svojho repertoáru ho budem zaraďovať často, ako ďalšiu formu tak obľúbeného koreneného, ktorý prihadzujem do šalátov, Buddha misiek alebo do vaničky s tvarohom. Mimochodom, to je tiež jedno z tých mojich komfortných jedál, keď po prvé nestíham a po druhé, chcel si iba tak ulahodiť. Chrumkavá zložka s hutným tvarohom ⇒ pre mňa nevýslovná delikatesa. 

Dúfam, že som vás dostatočne nalákala na to tento arómami prešpikovaný pokrm vyskúšať a vrhnete sa do prípravy!