Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: alobal
Zobrazujú sa príspevky s označením alobal. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením alobal. Zobraziť všetky príspevky

utorok 23. januára 2018

Šalát z červenej repy, mrkvy, tvarôžkov a lieskovcov

Milí moji, tento utorok sa nám úžasne začína. V práci nič nefunguje. Od systému po hlúpu pamäťovú kartu v telefóne. Na porazenie. Ešte, že som si podklady pod tento príspevok nachystala predošlý večer. Inak by ste si dnes nemali čo prečítať a to by bola veru nesmierna škoda, pretože prísť o tak lahodný šalát, ako je tento, to by bolo mrzuté.
Nepreháňam, aj napriek tomu, že neobsahuje siahodlhý zoznam surovín, sú jeho komponenty tak vyvážené, že mnoho nepotrebuje a bez problémov poskytne dokonalú explóziu blaženosti na vašom jazyku.
Rozoberme si to podrobnejšie. Červená repa je príjemne sladkastá, správnou tepelnou úpravou nadobudne vítanú mäkkosť a delikátnosť, na druhej strane, ak necháme jej povrch trochu opiecť, dodá jej to ďalší rozmer a plusové body. V podobných tónoch sa nesie mladá mrkvička, výborne ladí práve s pečenou cvikľou. S tou mi vždy pasuje naviac aj nejaký výrazný aromatický syr, preto je priam nutnosťou takýto prihodiť do tejto farebnej misy. A keď poviem aromatický, myslím to s najväčšou vážnosťou. Siahla som po ťažkom kalibre a to "smradľavých tvarôžkoch", ale ak tejto delikatese neholdujete, vhodnou voľbou je aj pikantnejšia Gorgonzola, nezameniteľný kozí či ovčí čerstvý syr alebo slaný syr typu Feta. To už necháme na vás, v každom prípade, neopovážte sa servírovať tento šalát bez nejakého bielkovinového zastúpenia.
Veľmi príjemným spestrením je pridanie chrumkavej zložky, ktorá rozbije všetku tú jemnosť. Opekané lieskovce navodia akýsi pocit luxusu a noblesy a hneď máte dojem, že degustujete obsah svojho taniera v nejakej reštaurácii. Aspoň u mňa to tak bolo.
Celý koncept uzatvára prítomnosť zelene, pretože čo je správny šalát bez nejakých listov? Momentálne si užívam vlnu rukoly a hlávkového šalátu a oceňujem tento mix práve pre jeho protichodnosť: krehký šalát kontrastuje s horkastým akcentom rukoly a celá táto zostava do seba náramne a možno až prekvapivo zapadá.
Ak mi neveríte, stačí sa presvedčiť na vlastnej koži a naložiť všetko zmienené do taniera. A potom nabádať všetkých naokolo, aby urobili to isté, pretože sa so svojím nadšením bezpochyby budete chcieť podeliť.
  • 1 červenú repu
  • niekoľko baby mrkvičiek
  • 50-100 g tvarôžkov (alebo iného aromatického syra)
  • hrsť lieskovcov
  • zmes hlávkového šalátu a rukoly
  • koreniny podľa vlastného uváženia
  • trochu olivového oleja a balzamikového octu
Repu v celku zabalíme do pevného balíčka z alobalu a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Na plech rozložíme mrkvu, malé jedince v celku, väčšie prekrojené na polovice. Pokropíme olejom, octom a koreninami. Mrkvu pečieme 20-30 minút, cvikľu tak 45-60 minút, podľa potreby, kým nie je po vpichnutí vidličkou mäkká. Opatrne ju rozbalíme, necháme chvíľu vychladnúť a zbavíme vrchnej šupky. Buľvu nakrájame na polmesiace a ochutíme olejom a balzamikom. V panvici krátko z oboch strán orestujeme pre chrumkavú kôrku, ale tento krok nie je povinný.
Do taniera uložíme lôžko listovej zeleniny, pofŕkame olejom a octom a navrch uložíme mrkvu a kúsky repy. Doplníme nakrájaným syrom a posýpkou z lieskovcov. Tie môžeme pred podávaním krátko opiecť na panvici, aby nadobudli výraznejšiu chuť, ale táto možnosť je opäť voliteľná. Ak sa nám žiada, posypeme koreninami/bylinkami (tymián je dokonalý) a podávame!





Vždy skáčem nadšením, keď sa mi pomocou pár surovín podarí vytvoriť niečo skutočne chutné, vyvážené, pestrofarebné a v zastúpení niekoľkých textúr. Mäkká, ale zároveň trochu chrumkavá zelenina je podčiarknutá rozplývajúcim sa syrom, no brilantným prvkom sú roztrúsené oriešky, ktoré udajú šalátu hravý tón. Sviežosť a čerstvosť dosiahneme pomocou zelených listov a je to akoby sme na tanier priniesli kúsok dúhy.
S tou šedivou atmosférou za oknom treba nejako bojovať, no nie? Pusťme farby aspoň do kuchýň a oddajme sa vábeniu plodín, ktoré na nás aktuálne kukajú z pultov v obchodoch. 

štvrtok 7. decembra 2017

Cesnakový pstruh pečený v alobale

Milí moji, tento príspevok možno vôbec nemal vzniknúť. Sprievodné fotky sú, s prepáčením, na 💩💩 a recept je tak smiešne jednoduchý, že ho ani nemožno nazývať receptom. Ale! Čo ak práve takéto niečo potrebujete? Blbovzdorné, rýchle, pár surovín, žiadny stres a pritom stále plnohodnotné a lahodné. Nuž, tak som si povedala Čert to ber a vy máte príležitosť opäť nahliadnuť do kuchyne kráľovnej všetkých nemehiel.
Pokrm pochádza z ďalšieho dňa, ktorý u mňa strávila drahá maminka, ktorá ma poctila svojou prítomnosťou pri príležitosti konania sa tradičných Vianočných trhov. Človek lieta po meste, zháňa darčeky, popri tom sa kochá výzdobou naokolo a nasáva atmosféru, ktorá je každým ďalším načatým dňom príhodnejšia. Je to úplne niečo iné, ako keď vám v obchodných domoch už v Októbri púšťajú koledy..
Na posilnenie si to, samozrejme, žiadalo kvalitný prísun bielkovín a tukov a ja som si nostalgicky zaspomínala na všetky tie famózne ryby, ktorými sme sa spolu kŕmili na >>dovolenke v Bulharsku<<. Môj pstruh síce nie je tak luxusný, ale na druhej strane, viac si nepýtal, ryby sú najchutnejšie len tak samy o sebe, postačí prirodzená chuť jemného mäsa. Na doladenie akurát množstvo citrónu, pretože bez kyslej zložky by to nebolo ono, trochu korenín a priehrštie cesnaku, pretože je chutný, aromatický a navyše aj zdravý, takže posilní našu imunitu. Síce neviem, čo zo zložiek v ňom ostane po pečení, ale nahovárať si to smieme, no nie?
Ako prílohu sme mali rôznorodé zvyšky tepelne upravenej zeleniny, na plnú hubu povedané, ostatky z predchádzajúcich obedov. Nehanbím sa to priznať, vieme, že svet nie je ideálny, navyše, v mojich očiach je plytvanie akýmkoľvek jedlom obrovský hriech, preto som najšťastnejšia, ak mu možno dopriať čo najpríjemnejší osud. Preložené - nech je rado, že mu bolo cťou zaplniť obsah môjho brucha.
Alobal zabezpečí, že pstruh si uchová všetky šťavy a rozpustené maslo, takže je krehký, dokonale sa rozplývajúci na jazyku a neochudobnený o všetky arómy. Na druhej strane, pred koncom pečenia odporúčam balíček otvoriť, aby sa povrch mierne opiekol. V tomto smere som to trochu podcenila, povrchová kôrka nebola až taká chrumkavá, ale nechcela som rybu už dlhšie trápiť v rúre, aby sa celkom nerozpadla na kašu. Lenže ak človek popri varení robí ešte ďalších sto vecí, pozabudne na hodinky. Vy si však zo mňa neberte príklad a buďte pozorní! Tento blog nech je pre vás návodom, ako práve nebyť tým nemehlom. Jedno rozhodne stačí..
  • 1 pstruh - na jednu porciu
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 1 citrón
  • korenie Bylinkové maslo
  • hrsť petržlenovej vňate
  • hrudku masla
  • zeleninu ako prílohu: pečenú muškátovú tekvicu, brokolicu, baklažán (na snímkach)
Pstruha umyjeme, vnútro i povrch posypeme korením, pokropíme šťavou z polovice citrónu a do brucha mu uložíme prelisovaný cesnak, vňať a niekoľko koliesok z druhej polovice citrónu. Umiestnime ho na alobal, obložíme kôpkami masla a zatvoríme do pevného balíčka. Dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, potom alobal roztvoríme a dopekáme, kým povrch nechytí zlatistý chrumkavý nádych. Rybu naservírujeme na tanier, prelejeme šťavou z alobalu a doplníme zeleninou (či inou prílohou) podľa vlastného výberu. Ozdobíme čerstvými bylinkami a citrónom naviac.





Mimochodom, ak nie ste fanúšik kapra kvôli enormnému množstvu kostí, pstruh na Štedrý večer nie je zlou náhradou. Kostí je menej, mäso jemnejšie, takže sa skôr stretne s pochopením, ak niekto nemá rád príliš výraznú aromatickosť a netreba ho obaľovať, ak ste na to zvyknutí pri tradičných podkovičkách. Čím rýchlejšia príprava, tým lepšie! Veď budeme mať na starosti kopec iných vecí v ten čarovný deň..  
Aké ryby kraľujú na vašom tanieri? Máte ich vôbec či sa spoliehate na rezne? Píšte!