Šalát z červenej repy, mrkvy, tvarôžkov a lieskovcov

Milí moji, tento utorok sa nám úžasne začína. V práci nič nefunguje. Od systému po hlúpu pamäťovú kartu v telefóne. Na porazenie. Ešte, že som si podklady pod tento príspevok nachystala predošlý večer. Inak by ste si dnes nemali čo prečítať a to by bola veru nesmierna škoda, pretože prísť o tak lahodný šalát, ako je tento, to by bolo mrzuté.
Nepreháňam, aj napriek tomu, že neobsahuje siahodlhý zoznam surovín, sú jeho komponenty tak vyvážené, že mnoho nepotrebuje a bez problémov poskytne dokonalú explóziu blaženosti na vašom jazyku.
Rozoberme si to podrobnejšie. Červená repa je príjemne sladkastá, správnou tepelnou úpravou nadobudne vítanú mäkkosť a delikátnosť, na druhej strane, ak necháme jej povrch trochu opiecť, dodá jej to ďalší rozmer a plusové body. V podobných tónoch sa nesie mladá mrkvička, výborne ladí práve s pečenou cvikľou. S tou mi vždy pasuje naviac aj nejaký výrazný aromatický syr, preto je priam nutnosťou takýto prihodiť do tejto farebnej misy. A keď poviem aromatický, myslím to s najväčšou vážnosťou. Siahla som po ťažkom kalibre a to "smradľavých tvarôžkoch", ale ak tejto delikatese neholdujete, vhodnou voľbou je aj pikantnejšia Gorgonzola, nezameniteľný kozí či ovčí čerstvý syr alebo slaný syr typu Feta. To už necháme na vás, v každom prípade, neopovážte sa servírovať tento šalát bez nejakého bielkovinového zastúpenia.
Veľmi príjemným spestrením je pridanie chrumkavej zložky, ktorá rozbije všetku tú jemnosť. Opekané lieskovce navodia akýsi pocit luxusu a noblesy a hneď máte dojem, že degustujete obsah svojho taniera v nejakej reštaurácii. Aspoň u mňa to tak bolo.
Celý koncept uzatvára prítomnosť zelene, pretože čo je správny šalát bez nejakých listov? Momentálne si užívam vlnu rukoly a hlávkového šalátu a oceňujem tento mix práve pre jeho protichodnosť: krehký šalát kontrastuje s horkastým akcentom rukoly a celá táto zostava do seba náramne a možno až prekvapivo zapadá.
Ak mi neveríte, stačí sa presvedčiť na vlastnej koži a naložiť všetko zmienené do taniera. A potom nabádať všetkých naokolo, aby urobili to isté, pretože sa so svojím nadšením bezpochyby budete chcieť podeliť.

• 1 červenú repu
• niekoľko baby mrkvičiek
• 50-100 g tvarôžkov (alebo iného aromatického syra)
• hrsť lieskovcov
• zmes hlávkového šalátu a rukoly
• koreniny podľa vlastného uváženia
• trochu olivového oleja a balzamikového octu

Repu v celku zabalíme do pevného balíčka z alobalu a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Na plech rozložíme mrkvu, malé jedince v celku, väčšie prekrojené na polovice. Pokropíme olejom, octom a koreninami. Mrkvu pečieme 20-30 minút, cvikľu tak 45-60 minút, podľa potreby, kým nie je po vpichnutí vidličkou mäkká. Opatrne ju rozbalíme, necháme chvíľu vychladnúť a zbavíme vrchnej šupky. Buľvu nakrájame na polmesiace a ochutíme olejom a balzamikom. V panvici krátko z oboch strán orestujeme pre chrumkavú kôrku, ale tento krok nie je povinný.
Do taniera uložíme lôžko listovej zeleniny, pofŕkame olejom a octom a navrch uložíme mrkvu a kúsky repy. Doplníme nakrájaným syrom a posýpkou z lieskovcov. Tie môžeme pred podávaním krátko opiecť na panvici, aby nadobudli výraznejšiu chuť, ale táto možnosť je opäť voliteľná. Ak sa nám žiada, posypeme koreninami/bylinkami (tymián je dokonalý) a podávame!

Vždy skáčem nadšením, keď sa mi pomocou pár surovín podarí vytvoriť niečo skutočne chutné, vyvážené, pestrofarebné a v zastúpení niekoľkých textúr. Mäkká, ale zároveň trochu chrumkavá zelenina je podčiarknutá rozplývajúcim sa syrom, no brilantným prvkom sú roztrúsené oriešky, ktoré udajú šalátu hravý tón. Sviežosť a čerstvosť dosiahneme pomocou zelených listov a je to akoby sme na tanier priniesli kúsok dúhy.

S tou šedivou atmosférou za oknom treba nejako bojovať, no nie? Pusťme farby aspoň do kuchýň a oddajme sa vábeniu plodín, ktoré na nás aktuálne kukajú z pultov v obchodoch. 

Ovocné grilované sendviče so syrom Camembert

Moji milovaní, na úvod Vám chcem popriať všetko dobré v Novom roku, nech je úspešný, naplnený láskou, šťastím a spokojnosťou, nech ste obklopení len ľuďmi, ktorí za to stoja, veria vo Vás a podporujú Vás, nech všetko na čo siahnete dopadne podľa predstáv a splní sa Vám čo najviac najtajnejších želaní a túžob.
Rok 2018 odštartujeme zvláštnym a netradičným spôsobom, možno takmer nepredstaviteľnou kombináciou sladko-slaného. Predstavujem vám ovocné toasty obložené syrom!
••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••
Neodpadli ste? Dobre, to ma teší. Okej, nebudem preháňať, verím, že to nie je až také ohromujúce. Veď si to rozoberme. Na internete (presnejšie Instagrame, čo už so mnou), som sa nechala inšpirovať jedným obrázkom. Jednalo sa o krajce perníkového chleba, ktorý bol obložený syrom a karamelizovanou hruškou, doplnený tymianom a lieskovcami. Nesmierne lákavá a zaujímavá kombinácia, čo poviete? To netradičné spojenie sladkých a slaných chutí vo mne zanechalo taký dojem, že som si zaumienila, že niečo podobné musím vytvoriť. Ako inak, na svoj obraz.

V tej chvíli som nemala hrušky, preto som do tepelne spracovanej formy použila jablko. To grilované zároveň tvorilo môj "chlieb", základný nosič celého sendviča! 

Lahodnou syrovou zložkou sa stal super krémový camembert, výborný element práve do takýchto typov pokrmov. Nie je až prehnane slaný a v prezentačných syrových doskách je bežne spárovaný s ovocím, napríklad hroznom, či práve hruškou. Alebo jablkom, to je skoro to isté..

Posýpka z lieskovcov bola jasná ako facka, viete, že orechy ja môžem a milujem, preto o tejto položke nebolo treba debatovať.

Povedala som si však, že keď už neštandardne, tak s celou parádou a nebudem trochárčiť. Zdalo sa mi, že na raňajky by toho bolo málo, preto som vrhla do kompozície ešte ďalšie druhy ovocia: banán, pre zvýraznenie sladkosti, jemnosti a krémovosti a jadierka granátového jablka pre farbu, štruktúru a hravosť. 

Raňajky hodné kráľa, cisára, šejka či faraóna! A pre nás smrteľníkov to platí niekoľkonásobne. Spustite rok 2018 v inom trende a nebojte sa experimentovať! Som presvedčená, že to neoľutujete. Ja sa v tomto smere určite nebudem držať na uzde a pokúsim sa blog spestrovať čo najviac. Pôjdete do toho so mnou? Dajte mi vedieť, môžeme sa navzájom podporovať a inšpirovať!

• 1 jablko
• trochu masla
• perníkové korenie
• 50-70 g syra camembert (alebo iného s kôrkou bielej plesne)
• 1 banán
• 2 PL granátových jadierok
• hrsť lieskových orechov

Jablko nakrájame na kolieska, z oboch strán posypeme perníkovým korením a uložíme na grilovaciu panvicu s kúskom masla. Opekáme, kým sa na oboch stranách neobjaví charakteristická vzorka a jablko nie je mäkkšie. 

Ešte kým je teplé, uložíme na kolieska kúsky camembertu, nech sa roztopia, doplníme toliarmi banánu, posypeme granátovým jablkom a sekanými lieskovcami (pre zvýraznenie arómy ich možno opiecť na suchej panvici). Okamžite podávame, aby boli sendviče ešte teplé!

Zbožňujem, keď mám cez víkendy trochu viac času pohrať sa s prezentáciou a servírovaním. Jasné, k dokonalosti to má na míle ďaleko, nemôžem sa porovnávať s profesionálmi, ale denné svetlo robí priam zázraky! To je každá fotografia o level lepšia. 

Ako ste vy strávili posledný víkend v starom roku? Ozaj, čo oslavy? Boli búrlivé? Pamätáte si z nich niečo? Alebo preferujete papučovú kultúru?

Dajte vedieť!

Tekvicovo-banánová zmrzlina = nicecream

Dnes si dáme druhý zo série #Šialených tekvicových receptov. Minulý víkend bol posledný z ojedinelých krásnych slnečných dní a tak som sa podujala odľahčiť trochu našu mrazničku a vybrať z nej nejaké zásoby. Mala som tam odložené banány, ktoré používam pri príprave zmrzliny a bolo načase ich zlikvidovať, keďže v zime môj organizmus nebude prahnúť po studených pochúťkach. Večer predtým som takto pripravila aj zvyšok pečenej tekvice Hokkaido. Nie je to prvý raz, čo obe suroviny kombinujem dohromady. Stalo sa tak napríklad už pri výrobe >>lepkavých brownies<< a >>kakaových košíčkov<<. Toto spojenie preto pre mňa vôbec nie je neznámou a bolo mi jasné, že si nadmieru pochutnám. Sladučký banán aj tekvica, ochutené škoricou, čo je moja najobľúbenejšia korenina a pchám ju kam sa dá, pokojne i do slaných pokrmov, zmixované do lahodného mrazeného krému, no stupienok do neba!
Keďže žiadna moja raňajková miska sa nezaobíde bez čerstvého ovocia, viac než vhodným doplnkom sa mi javili figy, preto som neváhala a prihodila ich navrch. Och a jasné, ani bez orieškov to nejde, to akoby ste mi usekli niekoľko prstov. Milé lieskovce, pôjdete dnu, či sa vám to páči alebo nie! Ale neprotestovali, radi vytvorili harmonickú kompozíciu so zvyškom misky.
Pripadá vám to príliš extravagantné? Vôbec nemusí! Ako som už spomínala, Hokkaido je predsa dostatočne sladká na to, aby sa dala používať v sladkých pokrmoch. Pre mňa určite, ale ak vám sa to zdá málo, pridajte do zmrzliny trochu medu či javorového sirupu. Aj keď osobne to neodporúčam, už banány ako také krém osladia. Okrem toho, práve škorica je akými spojivom medzi jednou zeleninovou a druhou ovocnou zložkou.
A čo ten celkový nápad pečenú tekvicu vôbec mraziť? Ale priatelia, nehovorte mi, že ste nevideli ešte čudnejšie príchute zmrzlín ako je táto. Keď môže existovať pivová, so sépiovým atramentom či dokonca z ovčích vnútorností, táto tekvicová je až smiešne obyčajná a nudná. Na druhej strane ani nie, pretože je lahodná, zaručujem vám, že sa budete oblizovať aj za ušami. A skúste ju práve s figou, v septembri/začiatkom októbra je ešte ich sezóna, bola by teda škoda ich nevyužiť. Jej úžasná medová chuť príjemne korešponduje so všetkými ostatnými ingredienciami. Ak ale nemáte možnosť dostať sa k nim, či ich, nedajbože, neobľubujete, celkom bežný je aj variant tekvica/jablko. Rozhodne tiež famózna možnosť! Tak či onak, vyrobte si túto zmrzlinu, kým sú ešte ako-tak znesiteľné teploty. V mínusových mrazoch to možno nebude tak príjemné.. Hoci, u mňa človek nikdy nevie a možno sa im budem oddávať aj so snehovou búrkou za oknom.

• 2 mrazené banány (na jednu čiste banánovú a druhú tekvicovú príchuť, ako na obrázku)
• zo dve hrste pečenej a zmrazenej tekvice Hokkaido
• 1 ČL škorice
• 1-2 čerstvé figy
• hrsť orieškov

Prvý banán vložíme do vysokej nádoby, ochutíme škoricou a samotný rozmixujeme pomocou tyčového mixéra na hladkú hmotu. Zmrzlinu preložíme do misky a do nádoby vhodíme druhý banán aj s tekvicou. Opäť posypeme škoricou a mixujeme! Možno to bude vyžadovať dávku trpezlivosti, ale nehádžme flintu do žita, ono sa to poddá. Hotovú nicecream pridáme do misky, obložíme kúskami čerstvých fíg a posypeme orieškami. Naviac možno pridať ďalšiu škoricu. Okamžite podávame, nech sa príliš neroztopí!

Milí moji, keď tak píšem tieto riadky, zbiehajú sa mi sliny a uvažujem, že len čo prídem domov, pečiem ďalšiu dávku Hokkaido a pchám ju do mrazničky. Aby som si ju mohla čo najskôr pripraviť. Nebudem čakať rok na letnú sezónu, to proste nie je v mojej moci. Som načisto opantaná, tekvica ma má v hrsti. Ale to ste už určite postrehli, veď sa jedná len o ďalší Šialený tekvicový recept. Koľko ich bude? To si netrúfam odhadnúť. Sezóna je dlhá, internet mocný, môj mozog nevyspytateľný a apetít neukojiteľný. Takže hromada.. 

Kakaový Chia puding s ovocím / Cocoa Chia Pudding

Chia je to smola, chia? Vaša, vaša! Ak by ste nevedeli, o čo sa jedná, pozrite sa, prosím, sem: >>ukážka<<.
Niekoľko príspevkov dozadu, kde som Vám prvýkrát predostrela recept na puding z chia semienok som sa rozpísala o histórii a motivácii k jeho vzniku. Nebudem sa preto opakovať ako papagáj a zamierte rovno >>TAM<<. Vedela som však, že neostane len pri "testovacom" škoricovom, zákonite musel nasledovať kakaový. Pretože kakao, respektíve čokoláda, to je to, čo ma vždycky charakterizovalo. Za čias, kedy svetu vládli bohovia a po povrchu zemskom sa premávali hrdinovia, som dokázala na posedenie zjesť celú čokoládu, ak sme šli na zmrzlinu, vždy som musela mať príchuť kakaovú, puding sa u nás doma varil takmer bez výnimky hnedý, pre legendárne termixy platilo to isté. Palacinky síce mohli byť lekvárové, ale vedľa jednej takej sa bezpodmienečne musela objaviť druhá s grankom. Och a keď už sme pri tom granku, kam až pamäť ľudstva siaha, deň sme so sestrou štartovali hrnčekom teplého kakaa. Od škôlky až do nástupu na vysokú školu. Z tohto možno usúdiť, že táto ingrediencia bola mojou drogou, ťažko sa jej odolávalo. Aj koláčom som dávala prednosť radšej poriadne čokoládovým, než tým ovocným. Preto sa nesmierne čudujem sama sebe, ako sa mi z čokoládovej závislosti podarilo vyslobodiť a nastolila som si úplne iný životný štýl. Tu i tam sa však stane, že podľahnem i dnes a do môjho repertoáru túto surovinu vpašujem. Tak napríklad, tajnou ingredienciou do čili pokrmov sa mi kakao osvedčilo. Občas na zahnanie sladkého vložím do pusy kocku čokolády. Som len človek a neberiem to tragicky. Prečo by som si mala niečo striktne odopierať, keď nemusím? Zo začiatku som tieto veci brala ako strašné zlyhanie, neveru voči novým princípom, ale zdravý rozum sa nakoniec prebral a dal si s mojim svedomím dlhý rozhovor. Takže dnes to už mám nastavené trochu inak. Chvalabohu. I pre vás, pretože inak by som vám podobné recepty nemohla prezentovať. Ale to som sa príliš obsiahlo rozpísala o sebe a osobných záležitostiach, venujme sa radšej chia pudingu, ktorý si zaslúži viac pozornosti. Čo k nemu napísať? Dve dôležité veci: jeho konzistencia je tentokrát dokonalá, presne taká, akú som si predstavovala, správne hustá. Upozorňujem, neľakajte sa, je trochu rôsolovitá a lepkavá, ale tak to má byť. Po druhé, je len a len vo vašej réžii, ako si v konečnom dôsledku celý puding prispôsobíte. Intenzitu kakaovej chuti si viete regulovať jednoduchým prisypaním ďalšej lyžičky, servírovať ho možno s akýmkoľvek ovocím, müsli, orieškami, naozaj čímkoľvek, čo sa vám k pudingu hodí. Pre mňa za mňa s gumovými medvedíkmi. Podmienkou je, aby to zodpovedalo vašim maškrtným jazýčkom.

Na dva podobné poháre:

• 230 ml mlieka
• 35 g chia semienok
• 1 ČL holandského kakaa
• ovocie a posýpku podľa nálady, v tomto prípade: jablko a černice (Pavlína, ďakujem za ne!), lieskové orechy

Chia semienka zalejeme mliekom, pridáme kakao a poriadne zamiešame. Hmotu necháme odstáť v chlade niekoľko hodín, ideálne cez noc, aby mali možnosť poriadne nabobtnať. Je vhodné puding niekoľkokrát premiešať, aby sa v ňom nevytvorili nekompaktné hrudky, ale bol jednoliaty. V čase podávania doplníme ovocím a posýpkou. Hotovo!

A čo vy, ako ste na tom s čokoládou, respektíve kakaom? Bez problémov odoláte, alebo by vás od nich museli odstrániť leda tak buldozérom? Ako a kde všade používate chia semienka? Napíšte mi do komentárov, inšpirácia sa zíde vždy. 

Nepečené čokoládové hrudky

Ako som sľubovala v minulom príspevku, teraz nastal čas pozrieť sa na zúbky vianočnému pečeniu. Haha, zase klamem a zavádzam. Pretože na úvod si dáme niečo jednoduché, nenáročné, rýchle a nepečené. To len aby ste sa rozohriali a dostali sa do tej správnej atmosféry. V jednoduchosti je krása, navyše, tieto čokoládové hrudky sú v našej rodine mimoriadne obľúbené. Veď už uznajte, kto by nemal rád kopec čokolády, orieškov a sušeného ovocia? Tečú vám sliny? Dobre! To bol zámer! Prejdime už teda k podstate.

V prvom rade chcem podotknúť, že je len na vás, z čoho hrudky vytvoríte. Takže ak nemáte radi trebárs mandle, tak ich tam proste nedáte. Nechutia vám brusnice? Nevadí, preč s nimi! Vyžívate sa však v lentilkách? Jasné, tak prečo ich nepridať! Nasledujúci zoznam surovín uvádza to, čo máme v hrudkách radi my.

Nebojíme sa a nešetríme na:

• nesolených! arašidoch
• hrozienkach
• sušených brusniciach
• posekaných mandliach
• posekaných lieskovcoch
• posekaných para orechoch
• kešu orechoch
• kyslých želé cukríkoch
• kukuričných lupienkoch
• čokoláde (buď horkej alebo na varenie) - tu odporúčam dať 200 g 

Postup je smiešne jednoduchý. Rozpustíme si čokoládu, buď priamo nad plameňom (v rajnici, samozrejme) alebo vo vodnom kúpeli. Medzitým si na plech poukladáme menšie papierové košíčky a pustíme sa do sekania orechov (tie väčšie je nutné rozdrviť, potom by hrudky nedržali tvar). Gumové cukríky tiež nakrájame na drobnejšie kúsky a všetko spolu nasypeme do veľkej misy. Najlepšie je kukuričné lupienky pridávať ako posledné a radšej najprv menej. Celú zmes zalejeme rozpustenou čokoládou a potom podľa potreby ešte pridávame kukuričné lupienky tak, aby hmota nebola príliš riedka. Lyžičkou potom vkladáme zmes do košíčkov a snažíme sa ju sformovať do tvaru kôpky. Necháme stuhnúť v chlade a potom zamkneme na tri západy, pretože razom zistíme, že na Vianoce nám neostala ani jedna, také sú návykové!

Ako to momentálne vypadá u vás doma? Zhon a stres? Alebo všetko zvládate s prehľadom?