Karfiolové krekry

Budem na vás dobrá a dnes si od baklažánov dáme na chvíľu pokoj. Aby sme sa mohli venovať inej zelenine. Mäsožravci, nezúfajte, aj na vás príde rad! Doprajme niekoľko minút slávy obľúbenému bielemu hlúbovému kučeravcovi: karfiolu! Bolo odo mňa priam až nepekné, ako dlho som ho nechávala bez povšimnutia v chladničke (chvalabohu za ňu, aspoň sa neskazil), lenže v rámci masovej likvidácie zásob musel padnúť i on a ja som nesmierne rada, že práve v tejto podobe. Transformovala som ho do roztomilých utešených pečených krekrov!
Už viete, okrem iného aj z mojich nespočetných príspevkov (stačí pohľadať v zozname, receptov je milión), že karfiol sa dá použiť pri výrobe cesta, ako náhrada za pečivo či pizzu a tak bolo len otázkou času, kedy postupným zmenšovaním rozmerov (od celého plechu na korpus, cez sendvičové krajce a muffinové košíčky) dospejem k miniatúrnym kolieskam podobným čipsom. Tým, že sú tak malé a tenšie ako vyššie menované dobroty, môžeme docieliť, že sú naozaj príjemne chrumkavé a pripomínajú krekry. Viete, kedy mi prvýkrát prebleskla myšlienka upiecť ich? Pri príprave tohto >>dipu z pečenej mrkvy a fazule<<! Upečené kolieska ponárať rovno do pomazánky a pchať sa, čo nám sily stačia, ó, áno, potešenie pre každého hladoša.
Bohužiaľ, tentokrát som dip k dispozícii nemala a nahradil ho pažítkový cottage, ale na druhej strane, nesťažujem sa, aj toto spojenie je nadmieru vydarené a v lete príjemne osviežujúce. Studený cottage priamo z chladničky padne v horúčavách vhod a svojou ľahkosťou zaručí, že sa nebudeme cítiť prepchatí ako panák do maku nafutrovaný slamou. Aspoň tak môžeme zjesť viac krekrov! A že budete chcieť, to vám ručím. Je ťažké prestať po nich siahať, keď ich máte ešte na podnose pred sebou. Tak posledný.. nie, naozaj, už iba jeden.. ale predsa tam nenechám zvyšné tri.. A nakoniec neostane nič. Pravdivý príbeh ⇒ natočené podľa skutočnej udalosti. Ešteže je to iba zelenina. To môžeme maškrtiť (skoro) bez výčitiek, nemám pravdu?
Nech vás nedesí dvojdňová príprava, v skutočnosti je postup primitívny, len je lepšie rozdeliť si ho v časovom odstupe niekoľkých hodín, aby ste neprišli k úrazu a nepríjemným obareninám ⇒ aj toto bol niekedy pravdivý príbeh. A viete, čo je na tom úplne najlepšie? Počet použitých surovín sa redukuje na 2, slovom dve položky! Plus nátierka, ale krekry pokojne možno konzumovať i samotné. Paráda, nie?

• 1 hlavu menšieho karfiolu
• 1 vajce
• voliteľné: obľúbené koreniny a bylinky
• naviac: nátierku/dip/omáčku na namáčanie (pažítkový cottage)

Karfiol uvaríme vo vode do mäkka a scedíme ho. Pomocou ponorného mixéra zmixujeme na hladkú kašu a preložíme do gázy (najlepšia by bola taká, čo sa používa pri príprave syrov). Umiestnime ju do sitka, ktoré položíme nad misku - tá bude slúžiť na zachytenie tekutiny. Keďže karfiolová hmota je horúca, necháme ju v takejto zostave niekoľko hodín odpočívať. Pokojne cez noc, v chladničke. Následne gázu skrúcame do čo najpevnejšieho balíčka a žmýkame z karfiolu všetku možnú tekutinu. Potrebujeme dostať tuhú dehydrovanú guču. Túto vody zbavenú hmotu preložíme do misy, pridáme vajce a koreniny či bylinky, ak chceme a vypracujeme kompaktné cesto. 

Môžeme z neho pomocou lyžice na plech s papierom klásť malé guľôčky, ktoré potom pripučíme na disky. Mne sa lepšie osvedčila metóda naplniť hmotu do sáčku, odstrihnúť jeden jeho rožok a vytláčať ju na plech (ako keď používame cukrárske vrecko). Povrch koliesok uhladíme a vložíme do vyhriatej rúry. Pri 180 °C pečieme 20-30 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé na okrajoch. Servírujeme ako prílohu k pomazánke alebo ich chrúmeme samotné namiesto čipsov 😁😋

Skutočne sa nebojte prípravy, nech vás neodrádza fakt, že najlepšie je rozčleniť si ju na dve fázy. Predídete tak nepekným ranám. Neviem ani spočítať, ako škaredo som sa popálila pri príprave karfiolových korupsov a placiek. Poučte sa z chýb druhých, nie na vlastnej koži. Skutočný čas strávený nad výrobou je minimálny: uvariť karfiol trvá 10 minút, rozmixovať dve, vyžmýkať maximálne 5 a zvyšok za vás urobí rúra, takže ak musíte, viete sa venovať iným veciam. Tieto krekry za pokus určite stoja, tak sa smelo pusťte do nich!

Pomazánka/Dip z pečenej mrkvy a bielej fazule

Úvod tohto príspevku píšem už snáď na piaty pokus, všetky predchádzajúce riadky som so znechutením zmazala a nenapadá mi absolútne nič, s čím by som bola ako tak spokojná. Pri tom je to škoda, pretože nasledujúci recept by si zaslúžil oslavné fanfáry a búrlivé ovácie. Nie je na ňom nič, čo sa nedá nemilovať. Hmm, nejak veľa záporov v jednej vete.. to by dobrý spisovateľ (a programátor) nikdy nedopustil (čo len svedčí o tom, že nie som ani jedno, ani druhé). Asi som sa do toho zamotala. Takže radšej po lopate: pripravte si túto lahodnú a veselú pomazánku. Určite sa bude hodiť s akoukoľvek čerstvou alebo i pečenou zeleninou. Možno ju natrieť na krajec chleba alebo na malé utešené jednohubky, ktoré sa rozhodnete podávať pri najbližšej oslave či posedení. Svojou nádhernou sýto oranžovou farbou oživí každý stôl a nudné raňajky či večera sa razom stanú zaujímavejšími.  Ani sa nenazdáte a v jednom súste dostanete do organizmu neúrekom prospešných živín, za ktoré vám vrelo poďakuje.
Veď si to rozoberme: mrkva obsahuje vitamíny, minerály, vlákninu a antioxidanty! Naviac, zdravšia je v tepelne upravenej podobe, pretože tak sa beta-karotén mení na vitamín A.
Fazuľa sa niekedy nazýva aj mäsom chudobných, pretože je sýta, výživná a napumpovaná vlákninou. Je jedným z najlepších zdrojov železa a obsahuje okrem iného i niacín a kyselinu pantotenovú - faktory, ktoré sú dôležité pre zdravú pokožku.
Nebudem menovať všetky pozitíva oboch plodín, radšej mi verte, že ich je viac ako dosť (a ak vám moje slovo nestačí, potrápte Google) a preto sa oplatí tento recept aplikovať do praxe. Príprava pokrmu je smiešne jednoduchá, stačí nám niekoľko surovín. Druhá vec už je, ak sa rozhodneme vylepšiť ju rôznymi doplnkami. Ako som už nadhodila, viem si ju veľmi dobre predstaviť ako súčasť slávnostnejšieho stola, respektíve Meze prestierania [1][2][3], kde ju doplníme čerstvou alebo tepelne upravenou zeleninou, no napríklad i krekrami a suchármi, ba dokonca zeleninovými čipsami a sušenými plodmi. Je skutočne len vo vašej réžii, ako sa rozhodnete. A teraz už ten recept:

• 230 g mrkvy
• 1 PL oleja
• soľ a korenie na grilovanú zeleninu
• pol konzervy bielej fazule (ale je lepšie uvariť si vlastnú)
• 1 strúčik cesnaku
• 1 PL citrónovej šťavy
• hŕstku semienok a čerstvé bylinky
• na servírovanie: v mojom prípade na fotke kaleráb, paštrnákové čipsy, sušené paradajky

Na tento recept sa najlepšie hodia malé mladé mrkvičky. Očistíme ich a v celku rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme ich olejom, ochutíme soľou a korením a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10-15 minút, kým nie je mäkká a zlatistá. Niekoľko kusov odložíme bokom na ozdobu, zvyšok pokrájame a vložíme do vysokej nádoby. Pridáme cesnak, precedenú uvarenú fazuľu, citrónovú šťavu a podľa potreby koreniny. Pomocou tyčového mixéra alebo robota rozmixujeme na hladkú hmotu. Preložíme do misky, doplníme odloženou mrkvou, posypeme semiačkami a bylinkami. Podávame so zeleninou, čipsami a sušenými plodmi.

Neviem ako vy, ale ja som sa zamilovala do tej sýto oranžovej farby. Priam bude kričať o pozornosť z vášho stola. Tak jej ju, prosím, doprajte a nechajte sa nalákať!

Spoločný menovateľ: šunka a pór - 2v1: pečené vaječné košíčky & zabalená mrkva

Dnes tu mám pre vás dve malé inšpirácie ako efektne a chutne zlikvidovať chladničkové zásoby, ktoré nutne volajú po spracovaní. Ako ste si iste všimli, celý týždeň fičím na póre, najprv to bolo >>šalátové Taco s baklažánom<<, potom >>tuniakové rillettes<<. I napriek tomu mi ešte nezanedbateľné množstvo tejto zeleniny zostalo, preto som ju pchala do všetkého, kam sa dalo. Okrem toho, náhodou som zočila dátum spotreby na balenej šunke a bolo na nasledujúce dni o mojom jedálnom lístku rozhodnuté. Ako však tieto veci skombinovať? Nápady prišli ľahko, nemusela som dlho premýšľať. Niekedy ma osvieti aj bez toho, aby to bolelo.

Takže po prvé: šunka plus vajíčka, to je nehynúca klasika. Aby som si ušetrila čas strávený nad panvicou, rozhodla som sa hodiť ich do keramických misiek a potrápiť v rúre. S malým srdcom som dúfala, že to konečne raz ustriehnem a podarí sa mi vybrať tieto šunkové košíčky von práve v okamihu, kedy bude bielok už dostatočne tepelne upravený, ale žĺtko ešte krásne polotekuté. Oslavné fanfáry, misia splnená. Do vnútra som vpašovala ešte práve spomínaný pór a kus mozzarelly, ktorá sa takisto už hlásila o slovo, pre ešte lepšiu chuť a správnu "lepkavú" štruktúru. Roztopený syr, áno, to môžem kedykoľvek.

K druhému pokrmu môžem povedať len toľko, že som sa inšpirovala výtvorom, ktorý som spáchala tiež len nedávno: >>špargľou zavinutou v šunke<<. Špargľu som, bohužiaľ, už nemala, ale ako výborná alternatíva sa javila mrkva (ktorá mi rovnako z komory vysielala varovné signály, že ak si ju nezačnem okamžite všímať, od zlosti zozelenie a sčernie). Partnera na plechu jej robil pór, ktorý sa vždy snažím tepelne upraviť, pretože v surovom stave je pre môj žalúdok (a záhu) príliš agresívny. Takto mi príde ľahšie stráviteľný a určite o niečo chutnejší, najmä ak ho doplním obľúbeným korením a ochuteným olejom. Čo sa toho oleja týka, musím priznať, že na ňom príliš nešetrím, ale rúra je niekedy zákerná a aj napriek tomu niektoré suroviny dokáže neľútostne vysušiť. Toto nebol ten prípad, ale ako poistku som do misky pribalila poriadnu dávku olivového hummusu, ktorý poslúžil ako skvelý dip. Na záver, zdalo sa mi, že je to stále nejaké fádne, minimálne čo sa počtu ingrediencií týka a tak som sa rozhodla moju bentó krabičku obohatiť ešte korenenými paštrnákovými čipsami. Chrumkavé zeleninové lupienky ponoriť do hummusu, jóóój, lahôdka!

Takže si to zrekapitulujme.

Pečené šunkovo-vaječné košíčky (2 ks):

• 2 veľké plátky šunky
• 10 cm kus póru
• 2 ČL kokosového oleja
• 1 ČL talianskeho korenia
• ½ balíčka mozzarelly
• 2 vajcia

Keramické misky vystelieme plátkami šunky tak, aby vytvorili "obal" naších košíčkov. Pór nakrájame na kolieska, pridáme do panvice s kokosovým olejom, posypeme korením a osmažíme, kým nie je mäkký a zlatistý. Pórovú zmes uložíme do misiek. Navrch umiestnime na plátky nakrájanú mozzarellu a na ňu rozklepneme vajcia. Posypeme ešte trochou korenia pre chuť a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 8-10 minút, podľa toho, akú konzistenciu vajec chceme dosiahnuť. Necháme vychladnúť a potom vyklopíme z foriem. 

Mám pre vás aj fotky po "rozpitvaní", aby ste videli, čo sa ukrývalo vnútri. Ako som však už písala, konečne sa mi podarilo vystihnúť správny okamih a vybrať košíčky z rúry tak, aby mali vajcia dokonalú tekutú konzistenciu. Preto to vypadá len ako bordel na tanieri..

Mrkva obalená šunkou a pečený pór:

• 2 veľké mrkvy
• 3 veľké plátky šunky
• 5-7 cm kus póru
• ochutený olej (napríklad zo sušených paradajok, ten je výborný)
• štipku talianskeho korenia
• ½ kelímka hummusu (napríklad olivový - Lidl)
• porciu korenených paštrnákových lupienkov (takisto Lidl)

Mrkvu po dĺžke prerežeme na polovice a rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pór nakrájame na hrubé kolieska. Zeleninu poriadne polejeme olejom, posypeme korením a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Po 10 minútach pór vyberieme (mal by byť dostatočne upečený) a odložíme bokom, mrkvu ovinieme šunkou, ktorú sme si narezali na tenšie pásiky. Vložíme ju naspäť do rúry a dopekáme ďalších 10 minút, kým nie je hotová tak na skus a šunka upečená. Následne zostavíme misku: uložíme do nej obalenú mrkvu, pór, kopec hummusu a podávame s paštrnákovými (alebo inými zeleninovými) čipsami. 

Dúfam, že vás zaujalo aspoň jedno z týchto jedál a v okamihu časovej tiesne po nich siahnete. Sú to naozaj rýchlovky hotové za pár minút, naviac, keď ich vrazíte do rúry, máte nejaký ten priestor venovať sa aj veciam okolo. Ale prosím vás, nezabudnite na ne, nech nakoniec nevytiahnete von len čierne uhlíky (to je moja špecialita!). 

Snáď máte zaujímavé plány cez víkend, ja mám zase hlavu v smútku, pretože hlásia rapídne zhoršenie počasia. Klasika, cez týždeň slniečko, trópy, idylka, ale voľno pod psa, ani toho by ste tam nevyhodili. Nuž, uvidíme..