Pečený syrovo-paradajkový dip s artičokmi (a socca krekrami)

Koniec leta zákonite neznamená udeliť stopku všetkým oslavám v kruhu rodiny či priateľov. Len sa osadenstvo presunie zo záhrad a chalúp do vnútorných priestorov, niekam do tepla a pohodlia. Studené osviežujúce pokrmy budú nahradené hrejivými chodmi, bohatšími a nutričnejšími. A tak budeme možno potrebovať vytiahnuť z rukáva nejaké eso v podobe štartéru, medzichodu, jednohubky, proste chuťovky medzi dlhými konverzáciami, ktorá by spĺňala vyššie zmienené kritérium. Dipy a pomazánky sú vďačné v každom ročnom období, stačí im dať inú formu. trebárs vložiť ich do rúry, ohriať, jednoducho tepelne spracovať, aby v sychravom neutešenom období zahriali vnútro každého stravníka.
Tento syrový dip s paradajkovým základom vylepšený marinovanými artičokami je na takéto príležitosti ako stvorený. Tekuté bublajúce vnútro pozostávajúce zo šťavy, ktorú paradajky pustili a roztaveného syra sa náramne hodí na to, aby sme do neho lačne ponárali prílohy podľa potreby. Napríklad socca krekry zo strukovinovej múky sú dokonalým nosičom obsahu zapekacej misky. Tenké a náramne chrumkavé kúsky ochutené trochou čili a cesnaku budú neoceniteľnou stálicou vašej komory. Stačí si ich pripraviť vo väčšej dávke, nakrájať na štvorčeky či trojuholníky, aby simulovali tortilla chipsy či bežné krekry dostupné v obchodoch a potom vás možno neraz zachránia, keď na vás príde maškrtná nálada. Dajú sa jesť namiesto lupienkov pri pozeraní telky, či práve ako nástroj na naberanie dipov a pomazánok.
V každom prípade, nie je to nutnosť, len odporúčanie. Šošovicové krekry možno nahradiť zeleninou, či už čerstvou (stonkový zeler, mrkva, kaleráb..) alebo pečenou (opäť mrkva, cvikľa, petržlen..) a dokonca čipsami či krekrami z nej (zmienim napríklad >>karfiolové<<). Záleží iba na vás, pre ktorú možnosť sa rozhodnete, možno nie je na škodu pripraviť obe a nechať na hosťoch, aby sa nakŕmili tým, čo je ich žalúdku milšie.
Musela som ešte využiť poslednú várku domácich paradajok, kým sú chutné a nezameniteľné, aby bol dip neodolateľný, keďže sú základným nositeľom arómy. Doladené kopcom cesnaku a vločkami čili papriky, spárované s artičokami pre šmrnc a štruktúru, pokryté vrstvou krémového syra - takto zostavené zaujmú všetkých hladošov a zhrčia sa okolo horúcej misy ako osy na med. Ale pozor na jazyky, svoju pahltnosť by mohli horko oľutovať!

• 2 strúčiky cesnaku
• 1 PL ochuteného oleja z marinovaných artičokov
• ¼ ČL paprikových vločiek
• niekoľko lístkov čerstvej bazalky
• štipku soli
• 1 hrnček cherry paradajok
• ½ pohára marinovaných artičokov v oleji
• 100 g krémového syra
• socca krekry na servírovanie**

Cesnak prelisujeme a pridáme do rajnice s olejom. Ochutíme paprikovými vločkami, soľou a nasekanou bazalkou, osmažíme, kým nezačne voňať a pridáme paradajky. Na miernom plameni ich varíme, kým nepopraskajú a nepustia trochu šťavy. Celý obsah rajnice preložíme do zapekacej misky a dnu strategicky rozmiestnime artičoky. Povrch pokryjeme krémovým syrom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10 minút, kým dip nie je tekutý a vnútro buble. Podávame s krekrami a zeleninou podľa vlastného uváženia. 

**Socca krekry: 1 hrnček šošovicovej múky zmiešame s ¾-1 hrnčekom vody, ochutíme čili omáčkou  a granulovaným cesnakom a poriadne premiešame. Hmotu nalejeme na plech alebo do kruhovej formy s papierom na pečenie a nádobou pobúchame o pracovnú dosku, aby sa cesto rovnomerne rozlialo do jednej tenkej súvislej vrstvy. Vložíme ho do rúry na 15-20 minút, kým korpus nie je zlatistý a chrumkavý. Následne ho nalámeme či nakrájame na požadované tvary a skladujeme vo vodotesnej nádobe. 

Ak obľubujete podobné typy jednoduchých malých chodov, ktoré sa priebežne dajú zobať, tento bude určite podľa vášho gusta. Hrejivý, plnohodnotný, aromatický, štruktúrovaný, má všetko, po čom by vaša duša mohla prahnúť. Jediným problémom je, že ak sa neskonzumuje okamžite, bude nutné ho v nejakých intervaloch ohrievať, aby nestratil svoju tekutú konzistenciu. V každom prípade, ani stuhnutý nie je zlý len tak ho nakopiť lyžičkou na kúsok pečiva či zeleniny. Skúste!

Karfiolové krekry

Budem na vás dobrá a dnes si od baklažánov dáme na chvíľu pokoj. Aby sme sa mohli venovať inej zelenine. Mäsožravci, nezúfajte, aj na vás príde rad! Doprajme niekoľko minút slávy obľúbenému bielemu hlúbovému kučeravcovi: karfiolu! Bolo odo mňa priam až nepekné, ako dlho som ho nechávala bez povšimnutia v chladničke (chvalabohu za ňu, aspoň sa neskazil), lenže v rámci masovej likvidácie zásob musel padnúť i on a ja som nesmierne rada, že práve v tejto podobe. Transformovala som ho do roztomilých utešených pečených krekrov!
Už viete, okrem iného aj z mojich nespočetných príspevkov (stačí pohľadať v zozname, receptov je milión), že karfiol sa dá použiť pri výrobe cesta, ako náhrada za pečivo či pizzu a tak bolo len otázkou času, kedy postupným zmenšovaním rozmerov (od celého plechu na korpus, cez sendvičové krajce a muffinové košíčky) dospejem k miniatúrnym kolieskam podobným čipsom. Tým, že sú tak malé a tenšie ako vyššie menované dobroty, môžeme docieliť, že sú naozaj príjemne chrumkavé a pripomínajú krekry. Viete, kedy mi prvýkrát prebleskla myšlienka upiecť ich? Pri príprave tohto >>dipu z pečenej mrkvy a fazule<<! Upečené kolieska ponárať rovno do pomazánky a pchať sa, čo nám sily stačia, ó, áno, potešenie pre každého hladoša.
Bohužiaľ, tentokrát som dip k dispozícii nemala a nahradil ho pažítkový cottage, ale na druhej strane, nesťažujem sa, aj toto spojenie je nadmieru vydarené a v lete príjemne osviežujúce. Studený cottage priamo z chladničky padne v horúčavách vhod a svojou ľahkosťou zaručí, že sa nebudeme cítiť prepchatí ako panák do maku nafutrovaný slamou. Aspoň tak môžeme zjesť viac krekrov! A že budete chcieť, to vám ručím. Je ťažké prestať po nich siahať, keď ich máte ešte na podnose pred sebou. Tak posledný.. nie, naozaj, už iba jeden.. ale predsa tam nenechám zvyšné tri.. A nakoniec neostane nič. Pravdivý príbeh ⇒ natočené podľa skutočnej udalosti. Ešteže je to iba zelenina. To môžeme maškrtiť (skoro) bez výčitiek, nemám pravdu?
Nech vás nedesí dvojdňová príprava, v skutočnosti je postup primitívny, len je lepšie rozdeliť si ho v časovom odstupe niekoľkých hodín, aby ste neprišli k úrazu a nepríjemným obareninám ⇒ aj toto bol niekedy pravdivý príbeh. A viete, čo je na tom úplne najlepšie? Počet použitých surovín sa redukuje na 2, slovom dve položky! Plus nátierka, ale krekry pokojne možno konzumovať i samotné. Paráda, nie?

• 1 hlavu menšieho karfiolu
• 1 vajce
• voliteľné: obľúbené koreniny a bylinky
• naviac: nátierku/dip/omáčku na namáčanie (pažítkový cottage)

Karfiol uvaríme vo vode do mäkka a scedíme ho. Pomocou ponorného mixéra zmixujeme na hladkú kašu a preložíme do gázy (najlepšia by bola taká, čo sa používa pri príprave syrov). Umiestnime ju do sitka, ktoré položíme nad misku - tá bude slúžiť na zachytenie tekutiny. Keďže karfiolová hmota je horúca, necháme ju v takejto zostave niekoľko hodín odpočívať. Pokojne cez noc, v chladničke. Následne gázu skrúcame do čo najpevnejšieho balíčka a žmýkame z karfiolu všetku možnú tekutinu. Potrebujeme dostať tuhú dehydrovanú guču. Túto vody zbavenú hmotu preložíme do misy, pridáme vajce a koreniny či bylinky, ak chceme a vypracujeme kompaktné cesto. 

Môžeme z neho pomocou lyžice na plech s papierom klásť malé guľôčky, ktoré potom pripučíme na disky. Mne sa lepšie osvedčila metóda naplniť hmotu do sáčku, odstrihnúť jeden jeho rožok a vytláčať ju na plech (ako keď používame cukrárske vrecko). Povrch koliesok uhladíme a vložíme do vyhriatej rúry. Pri 180 °C pečieme 20-30 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé na okrajoch. Servírujeme ako prílohu k pomazánke alebo ich chrúmeme samotné namiesto čipsov 😁😋

Skutočne sa nebojte prípravy, nech vás neodrádza fakt, že najlepšie je rozčleniť si ju na dve fázy. Predídete tak nepekným ranám. Neviem ani spočítať, ako škaredo som sa popálila pri príprave karfiolových korupsov a placiek. Poučte sa z chýb druhých, nie na vlastnej koži. Skutočný čas strávený nad výrobou je minimálny: uvariť karfiol trvá 10 minút, rozmixovať dve, vyžmýkať maximálne 5 a zvyšok za vás urobí rúra, takže ak musíte, viete sa venovať iným veciam. Tieto krekry za pokus určite stoja, tak sa smelo pusťte do nich!

Paprikovo syrové krekry

Posledný víkend pred Vianocami som obetovala ďalšiemu a záverečnému pečeniu. Uvažovala som nad tým, že do pozornosti sa vždy dostane sladké, tradičné pečivo, napríklad perníčky, linecké, vanilkové rožky, griláž, medvedie pracky, čokoľvek iné, po čom vaša rodina každoročne siahne, no slaným dobrotám sa toľko priestoru nevenuje. Pritom je to škoda, pretože niekedy je už človek tak prepchatý cukrom, že by najradšej lízal soľničku. Vtedy padne vhod mať po ruke malú škatuľku ukrývajúcu rýchle chuťovky na vyrovnanie hladiny minerálov, či uspokojenie neodbytného hladu pred nekonečným čakaním na slávnostnú večeru. Výborné sú aj ako pohostenie pre návštevy, doplnok k silvestrovskej párty a vlastne, aj ako krutóny do rôznych polievok. Ako s týmito syrovými krekrami s príchuťou údenej papriky naložíte, nechám na vás, ale určite si ich pripravte.

Na 100 asi 1.5 cm kúskov:

• 1 ½ hrnčeka strúhaného syra typu Eidam
• 4 PL masla
• ¾ hrnčeka hladkej múky + na podsypávanie
• ½ ČL prášku do pečiva
• 1 ČL soli (záleží však aj od slanosti zvoleného syra)
• 1 ½ ČL mletej údenej papriky
•  ½ ČL pálivej omáčky (sriracha)
• 1 PL mlieka

Rúru predhrejeme na 180 °C a dva plechy vyložíme papierom na pečenie. Do veľkej misy preosejeme múku, prášok do pečiva, soľ, údenú papriku a pridáme zmäknuté maslo s pálivou omáčkou. Varechou premiešame, kým sa hmota pomaly nezačne spájať. Do toho nastrúhame syr a prilejeme mlieko.

Najprv opäť vareškou a potom rukou vymiesime cesto, ktoré sa dobre oddeľuje od stien nádoby. V prípade potreby prisypeme trochu múky. Poprášime ňou pracovnú dosku aj valček a cesto vyvaľkáme na hrúbku asi 0.5 cm a radlom/nožom nakrájame na asi 1 a pol centimetrové štvorce. Rozložíme ich na plech a vidličkou popicháme, aby vypadali ako tradičné krekry. Pečieme tak 15-18 minút, podľa vlastností rúry, do zlatista.

Koľko druhov vianočného pečiva máte v pláne pripraviť? Bude medzi nimi aj niečo slané? Alebo nepečiete vôbec a radšej sa necháte pozvať? Píšte, prezraďte, som zvedavá. A zatiaľ prajem ničím nerušený a pokojný víkend. Dúfam, že si nájdete aspoň chvíľočku na oddych. Napokon, niektorí majú vypekanie ako hobby a dokonale si pri ňom odpočinú. V tom prípade varechu do ruky a ideme na to!