Harissa kuracie (bažantie) mäso s cícerom, Gorgonzolou a maslovou tekvicou

Drahí moji, život food bloggera je niekedy skutočne náročný. Nielenže večne premýšľa o tom, aký recept vám najbližšie ukáže, dnes je to i o prezentácii a o tom, ako výsledné jedlo vypadá. Naživo i na fotografiách.
Toto jedlo som pripravovala minulú nedeľu, kedy bolo síce krásne slnečno, ale neskutočne veterno, tak si predstavte tie bojové podmienky vládnuce na mojom balkóne, ktorý je najlepším miestom na vyhotovenie obrazovej dokumentácie. Odvievalo mi všetky bylinky, obrúsky, utierky, dokonca hnusné vetrisko posúvalo jednotlivé kúsky na plechu. Žiadna prechádzka ružovým sadom!
Napriek tomu, ako sa vždy sťažujem, že nie som s výslednými fotografiami spokojná, dnes to bude v tomto smere úplnou raritou a keď tak na ne hľadím, cítim isté zadosťučinenie, že konečne vyzerajú aspoň trochu k svetu. Niekomu sa možno budú zdať preexponované, ale to je už takou mojou značkou, pečiatkou, štýlom, nazvime to ako chceme, ak ste to postrehli, viac-menej všetky sa vyznačujú touto vlastnosťou.
Keď sme už pri tom, dajte mi vedieť, ako sa pozdávajú vám. Je to naozaj prehnané? Ocenili by ste inú prezentáciu? Spätná väzba je pre mňa dôležitá, hreje mi pri srdci, ak ste spokojní nielen s blogom ako takým, ale hlavne s pokrmom samotným.
To je vlastne tou najpodstatnejšou vecou. Načo by to prestieranie vypadalo ako z profesionálneho žurnálu, ak by jedlo na ňom bolo nepožívateľné a nechutné? Kdeže, toto nie je ten prípad! Veď usúďte sami: lahodné kuracie a dokonca netradične bažantie mäso, šťavnaté vnútri, pikantné a chrumkavé na povrchu, na jazyku sa rozplývajúca maslová tekvica, ešte viac krémovejší syr Gorgonzola, delikátne guľôčky cíceru, všetko z jedného plechu a takmer bez námahy!
Tu musím podotknúť, že bažant nie je povinný. Ja som ho vyhrabala z útrob mrazničky v snahe konečne uvoľniť trochu miesta a keďže jeho mäso je dosť špecifické, rozumej nie tak mäkké a skôr šľachovité, musela som podstúpiť nejaké kroky naviac pri jeho spracovaní. Ak ale siahnete po bežne dostupnej hydine, je to naozaj priamočiary pokrm, ktorý si rozhodne zamilujete.
Korenie s názvom Harissa pochádza, ako inak, z Blízkeho východu a je až smiešne jednoduché, ako si ho možno namiešať doma. Sama som tak urobila, nemala som žiadnu kúpenú zmes, ale nie je problémom ju dostať v akomkoľvek obchode s koreninami.
Tak sa už vrhnime rovno do surovín, nech sa zase nerozrečním a príliš nezasnívam, pretože toto jedlo k tomu zvádza. Obsahuje toľko výnimočných zložiek, textúr, aróm, no spolu sa nebijú a pôsobia harmonicky. Poľahky si vás opantajú a zmocnia sa vašich zmyslov.. Vidíte, začínam sa unášať. Fakty, ženská, chceme fakty! Tak tu sú:

• 700 g kuracieho mäsa s kosťou (stehná, prsia) alebo mix s inými druhmi (bažant)
• ¼ šálky olivového oleja
• 2 citróny: šťavu z jedného, druhý celý
• 1-2 PL Harissa korenia:
• mletú údenú papriku
• mletú rascu
• rímsky kmín
• čili paprikové vločky
• mletý koriander
• granulovaný cesnak
• granulovanú cibuľu
• sušenú mätu/pepermint
• soľ
• pol maslovej tekvice
• hrnček uvareného cíceru
• 100 g Gorgonzoly (alebo syra podobného typu)
• balenie zelených olív
• čerstvé bylinky na servírovanie (mätu, koriander, petržlen)
• 1-2 PL bieleho gréckeho jogurtu na servírovanie + granátové jadierka

Kroky pred: hrnček sušeného cíceru namočíme vopred a necháme cez noc napučať. Na druhý deň ho uvaríme a uschováme do doby prípravy celého jedla. 

Voliteľne: Bažantie mäso umyjeme, očistíme a vložíme do hrnca s vodou ochutenou korením na hydinu a pálivou omáčkou (sriracha). Privedieme k varu a na miernom plameni varíme hodinu až hodinu a pol, kým nie je mäkké, ale ešte nie úplne. Necháme mierne vychladnúť. Odporúčam ho uvariť už deň vopred. Ak používame čistú kuracinu, tento krok nie je potrebný. 

Deň D: Všetky druhy mäsa zmiešame s olejom, šťavou z jedného citrónu a pripraveným korením Harissa (zmiešame všetky uvedené ingrediencie v odrážkach pod ním). Rovnakým spôsobom ochutíme aj tekvicu nakrájanú na hranolky, či polmesiace a uvarený cícer. 

Mäso, tekvicu, strukovinu a kolieska druhého citrónu rovnomerne rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 40-45 minút, kým mäso nie je chrumkavé, poľahky sa oddeľuje od kosti a zlatisté. Tekvica i cícer budú možno upečené skôr, treba to kontrolovať a podľa potreby premiešať/obrátiť či vybrať. 

Keď je všetko hotové, ešte na plechu posypeme povrch olivami a rozdrobenou Gorgonzolou, čerstvými bylinkami a teplé podávame! Servírujeme napríklad s kôpkou gréckeho jogurtu a jadierkami granátového jablka. 

Nenechajte sa zmiasť. Možno sa to zdá ako príliš veľa práce, ale opakujem, koľko krokov naviac budete musieť podstúpiť závisí od druhu použitého mäsa. Kuracina je hotová rýchlo, takže ju stačí surovú hodiť na plech a rúra sa postará o zvyšok. Ak naviac použijete vykostené časti, celý proces sa ešte skráti. Potom jedinou vecou vopred je uvarenie cíceru. I tu si môžete všetko výrazne uľahčiť a siahnuť po konzervovanom. Ale to neodporúčam, je to nielen neekonomické, ale doma pripravená strukovina je vždy lepšia. 

Ak už nemôžete zohnať tekvicu, predsa len, nie je jej top sezóna, nahraďte ju napríklad batátmi (či obyčajnými zemiakmi, keď už musíte). Čo sa syra týka, som všetkými dvadsiatimi za lahodnú krémovu, pikantnú a výraznú Gorgonzolu, ale iný typ s modrou plesňou je fajn. A keď vám nie sú po chuti, alternatívami môžu byť Brie, Camembert alebo dokonca Feta a Balkánsky syr.
V neposlednom rade nezabúdajte na cícer, kraľuje celej zostave svojou náramnou chrumkavosťou a dodáva tak bohatú štruktúru k ostatným jemnejším zložkám.
Oplatí sa vyskúšať, tak mi dajte vedieť, ako sa všetko podarilo.

Baklažánové rolky ochutené korenistou datlovou pastou/karamelom

Upozorňovala, dokonca vyhrážala som sa! V tomto príspevku na >>baklažánové loďky<< padlo moje rozhodnutie tak trochu ignorovať sezónnosť a urobiť si radosť častejším zaraďovaním tejto fialovej plodiny do repertoáru. Zima na môj vkus trvá už príliš dlho a nebaví ma, preto to rebelstvo. Baklažán patrí medzi moju najobľúbenejšiu zeleninu (alebo je to ovocie? Tak ako paradajka? Myslím, že je to z príbuznej čeľade, ale to by chcelo pár minút googlenia. Túto časť rada prenechám vám..), takže sa netreba čudovať, že sa u mňa začínali prejavovať abstinenčné príznaky.
V poslednom čase experimentujem so slanými jogurtovými miskami. Jogurt som mala vždy zaškatuľkovaný ako niečo, čo ide vyslovene so sladkým, ale pozrime ho, vôbec to tak neplatí. Veľmi príjemným a lahodným spôsobom ho možno vpašovať aj do slaných pokrmov a nie je to čudné. Teda, možno je, ale nie je to zlé, nejedlé či nedajbože hnusné. Práve naopak!
Uvedené baklažánové rolky sú však hybridom na pomedzí oboch verzií. Sú potreté korenisto-sladkou pastou z datlí. Je to niečo ako prírodný karamel! Podobné pokrmy možno typicky zahliadnuť na tanieroch ľudí v Maroku, ale tam to nekončí, vzhľadom k ich jedinečnej chuti sa poľahky rozšírili do celého sveta. Pre hravosť, pútavosť a ešte väčší šmrnc sa obvykle stretneme aj s posýpkou z granátových jadierok a práve tým jogurtom, ktorý je zárukou nevídaného osvieženia.
Seriózne, najlepšie spárenie vôbec: ešte horúce slimáky vytiahnuté priamo z rúry, preplnené krémovou pastou, ktorá vplyvom tepla jemne skaramelizuje, spolu so studeným jogurtom sú darom z nebies do akéhokoľvek ročného obdobia. V zime vďačne zahreje pečený baklažán, v lete zase príjemne ochladí biely preliv. To najlepšie z oboch svetov.
Ak si myslíte, že to s tými oslavnými rečami a fanfárami preháňam a som značne neobjektívna a predpojatá, pretože na baklažány mám proste slabosť, verte, že to nie je celkom pravda. Myslím si, že aj niekto skeptickejší by tento pokrm ocenil nielen pre jeho bohatú nádielku chutí, ale aj čo sa prezentačnej stránky týka. Málokedy som spokojná s tým, ako dané jedlo na mojom tanieri vypadá, ale tento raz sa musím aspoň trochu poklepať po pleci. Je to nádherne farebné, rubíny granátových jadierok vyvažuje trochu zelene v podobe čerstvých byliniek. tmavá fialová je v peknom kontraste s bielym základom. Preto sa pripravte na priehrštie fotiek, napriek tomu, že ich kvalita nie je na jednotku, nemohla som sa rozhodnúť, ktoré vybrať. Tak som pridala čo najviac, nech si môžete utvoriť čo najlepší obraz. A pripraviť si korenisté rolky s dekadentným nádychom sladkých ingrediencií.

• 1 veľký baklažán
• dve hrste čerstvého koriandru
• 2 PL olivového oleja
• ¾ hrnčeka datlí + vriacu vodu
• 2 strúčiky cesnaku
• 1 ČL mletého koriandru
• ½ ČL mletej údenej papriky
• štipku čili vločiek
• štipku korenia a soli
• 1 ČL škorice
• hŕstku jadierok z granátového jablka
• malý téglik smotanového/gréckeho bieleho jogurtu
• bylinky na ozdobu

Datle vložíme do misky a zalejeme vriacou vodou. Necháme ich odstáť, ideálne niekoľko hodín, najlepšie cez noc aby dostatočne zmäkli (ak máme Medjool odrodu, nebude potrebné lúhovať ich tak dlho). V deň prípravy ich scedíme, vložíme do vysokej nádoby alebo mixéru a s trochou novej vody zmixujeme na hladkú pastu karamelovej konzistencie. Začíname s malým objemom vody a podľa potreby riedime. 

Baklažán nakrájame na pozdĺžne tenké plátky (mandolína príde vhod), čím tenšie, tým lepšie. Posypeme ich soľou a necháme na 10-15 minút odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju kuchynskou servítkou a plátky potrieme náplňou.

Tú pripravíme nasledovne. Do pripravenej datlovej pasty (zrejme nebude treba celé množstvo - časť si odložte na inokedy) pridáme čerstvý koriander, olej, cesnak, mletý koriander, papriku, čili vločky, korenie, soľ a škoricu. 

Naplnený baklažán zvinieme do roládok a uložíme na plech s papierom na pečenie. Ak to nejde a plátky boli aj napriek všetkým snahám príliš hrubé, ponecháme ich roztvorené a dáme predpiecť na 5 minút. Po tom, čo zmäknú, ich stočíme a pečieme ďalších 10, kým nie sú úplne mäkké a vnútro horúce a karamelové so stopami sirupu. 

Slimáky uložíme na tanier s vrstvou jogurtu, posypeme granátovými jadierkami a bylinkami (koriandrom a mätou) a okamžite podávame, nech baklažán nevychladne. Výborným prídavkom by boli posekané pistácie! 

Nikdy by som si nepomyslela, že raz dospejem do štádia, kedy budem na svojich tanieroch vídať takého kreácie. Jednak by to bolo na moje staré ja príliš exotické, potom príliš farebné a naaranžované, v neposlednom rade by som ohrnula nosom, že je to nejaká čudná zelenina (taká 15 ročná hus ťažko vedela, čo je dobré..) a naviac tieto sladko-slané kombinácie spolu?! V jednom jedle? Akože čerstvé i sušené ovocie? Za éry olympských bohov a mocných monštier bola pizza Havaj (rozumej s ananásom) najväčším prípustným výstrelkom v tomto smere. 

Čo bolo bolo, vekom človek múdrie a za to som rada. Inak by som navždy ostala ukrátená o poklady ako je tento. Vy tiež neváhajte a vykročte z tej komfortnej zóny! Zázraky sa dejú mimo nej!

Šalát z korenenej pečenej mrkvy a šošovice s Tahini dressingom a hummusom

Kolega ma vytáča do nepríčetnosti. Fakt, som vo vývrtke a najradšej by som niečo rozbila. Monitor, či ideálne jeho ciferník, ale má šťastie, že pracuje z domu a komunikujeme len cez skype. Dá sa v takomto rozpoložení napísať príspevok na jedlo, ktoré si zaslúži, aby bolo ospevované, neodolateľne opísané, aby vám okamžite spustilo podmienené reflexy a zatúžili sa do neho bezodkladne zahryznúť? Neviem, ale pokúsim sa o to.
Ostatne, možno ma to privedie na iné myšlienky a s ľahšou hlavou sa mi bude lepšie pracovať, ktovie. Ale neznášam takéto stavy, keď má dotyčný pocit, že máme čas a priestor na to, aby ma poúčal a vzdelával, hoci mienené v najlepšom zmysle. Nie, skutočne si to nemôžeme dovoliť a bola by som rada, keby mi povedal na rovinu, čo chce. Nie dával mi kontrolné otázky a snažil sa vštepiť mi trochu samostatnosti. Inokedy by mi to nevadilo, ale keď ani po dvoch hodinách nevidím cestu k výsledku, level frustrácie je niekde v exosfére.
Ale už sa nebudem rozčuľovať, nie ste zvedaví na moje srdcové výlevy. Radšej sa pozrime do taniera.
Pripravte sa na sýtu oranžovú farbu, ktorá rozžiari náš deň! Pečená mrkva, zvlášť ak je príjemne okorenená, je jedno z tých extrémne jednoduchých jedál, na ktorých by som mohla fičať denno denne. V zimnom období pekne zahreje, nielen tým, že je tepelne spracovaná, ale trochu pikantnosti zaútočí na naše jazykové receptory. Servírovaná spolu s priehrštím šošovice získa status plnohodnotného a výdatného obeda, ktorý vďaka rastlinným bielkovinám zasýti na dlhú dobu, najmä v kombinácii s hummusom a delikátnou tahini zálievkou bohatou na tuky.
Príjemnú čerstvosť a viac farebnosti hravo obdržíme zaradením listového šalátu do pokrmu, nech je to spektrum široké nielen čo sa farieb, ale aj živín týka.
Hummus ako taký nie je povinnou ingredienciou, ale povedzme si úprimne, chceme ho vynechávať? Odpoveďou je rázne nie, veď prečo by sme to robili, keď je taký vynikajúci a okrem dresingu poskytne ďalšiu krémovú zložku, do ktorej si budeme môcť jednotlivé kúsky mrkvy namáčať.
Možno trochu prosté, ale určite nie fádne jedlo sa bude lákavo vynímať na každom stole a ak inklinujete k orientálnej kuchyni, toto bude rozhodne trefou do čierneho.

• ⅓ šálky uvarenej šošovice
• 3-4 mrkvy
• hrudku masla
• ½ ČL údenej papriky
• ½ - 1 ČL korenia Ras el Hanout (alebo zmes: muškátového orecha, škorice, mletého koriandru, čierneho korenia, kurkumy, zázvoru, rímskej rasce, nového korenia, kajenského korenia a klinčeka - to je vlastne obsahom tejto orientálnej zmesi)
• štipku soli, ak sa nám žiada
• niekoľko listov hlávkového šalátu a rukoly
• 2-3 PL hummusu (príchuť bazalka/sušené paradajky)
• Tahini dresing:
• 1 ČL olivového oleja
• 1 ČL balzamikového octu
• 1-2 PL tahini pasty
• 1 ČL dijónskej horčice
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• štipku soli, ak chceme

Mrkvu ošúpeme a po dĺžke nakrájame na polovice, prípadne tretiny, ak je dostatočne hrubá. Ochutíme ju paprikou a korením Ras el Hanout, rozložíme na plech s papierom na pečenie a obložíme kôpkami masla. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme asi 10 minút, kým nie je na povrchu zlatistá a chrumkavá. 

Do taniera uložíme hniezdo čerstvého šalátu, rovnomerne roztrúsime uvarenú šošovicu a na to položíme plátky mrkvy. Prelejeme dresingom, ktorý pripravíme jednoduchým zmiešaním všetkých uvedených ingrediencií na hladkú riedku tekutinu. 

Podávame s hummusom a odporúčam napríklad aj zo zrnkami granátového jablka pre spestrenie (bohužiaľ, už sa mi nepodarilo zohnať). 

Ja si tieto rôzne druhy afrických korenín neviem vynachváliť. Ich zloženie je dokonale vyvážené a funguje ako kúzlo. Ako vidíte, tú správnu zmes si môžete pripraviť aj sami, ale ak sa dajú zakúpiť už hotové, podstatne to uľahčí prácu a nemusíte sa zamýšľať nad najvhodnejším pomerom zložiek. Je to o tom, čo preferujete. Náramne sa hodia k akejkoľvek zelenine, najmä tej pečenej. Mrkva je v tomto smere vďačná, pretože možností, s čím ju podávať je neúrekom, mám dojem, že sa hodí úplne ku všetkému. Ale spolu s tahini, hummusom a strukovinami je to lahodná zmes chutí, ktorým okamžite podľahnete. 

Slaná jogurtová miska v vajcom, avokádom a šošovicovou posýpkou

Najjednoduchšie jedlá musia mať vždy najdlhšie názvy 🤦
Moji milí, nechcem sa príliš chváliť, napokon, inšpiráciu som ako inak našla na internete, ale toto bolo TAAAAAK dobré! Pôvodný recept som zmenila podľa seba, takže je zrejmé, že som si ulahodila až nadmieru. Obsahuje samé dobroty - aspoň v mojom ponímaní, vy na to môžete mať úplne odlišný názor. Ktorý mi, mimochodom, pokojne napíšte do komentárov.
Avokádo: musím sa zase rozpisovať o tom, ako neskonale ho milujem? Jeho delikátnu chuť, krémovú konzistenciu, blahodárne účinky na telo, pretože obsahuje nutričné látky v obrovskej miere kondenzované do tak malého plodu. Ruka v ruke ide s vajíčkom, je to nesmrteľný pár a ak ste ho ešte doteraz neochutnali, robíte veľkú chybu. Čas napraviť to napríklad prípravou tohto receptu.
Čo tam máme ďalej? Nový objav, respektíve akási modifikácia toho nedávneho.
Korenený pečený cícer je v mojej kuchyni už usídlený, je to dokonalý chrumkavý bonus k akémukoľvek jedlu. Môžete ho ujedať pokojne namiesto popcornu večer k telke alebo nasypať do polievky namiesto krutónov. Možností je neúrekom, keby som ich chcela menovať všetky, budeme tu týždeň. No ale k pointe: keďže cíceru som mala dosť predchádzajúce týždne, zažiadalo sa mi vymeniť druh strukoviny. V komore na mňa hádzala očkom šošovica a tak skrsol v mojej hlave makovej nápad: čo tak podobným spôsobom upiecť aj tú? S úspechom môžem ohlásiť pokus za úspešný, chrumkavá šošovica ochutená výraznými koreninami je fenomenálna a budem ju opakovať aj v budúcnosti. Navyše, vnuklo mi to ideu na ďalší zaujímavý recept (pssst, niečo v zmysle slaná granola. Zaujímalo by vás to?).
Lenže viete ako to je, pochutín, posýpok a "toho navrch" nikdy nie je dosť, takže som sa rozhodla celú misku zahltiť dávkou semienok snažiac sa napodobniť zloženie tak obľúbenej pečivovej zmesi v USA známej pod názvom Everything bagel spice. Ako už meno napovedá, tradične ju možno zahliadnuť na povrchu bagelov - takých tých žemlí s dierou v strede (vysvetľujem to ako idiot, ale keďže viem, že blog čítajú aj osoby starších ročníkov bez prehľadu extra moderných trendov, mám potrebu to vysvetliť. A teraz bez urážky, je mi jasné, že mnohé 80 ročné dámy sú štýlovejšie než ja!).
Jedná sa o zmes sezamových semienok, celého maku, granulovaného cesnaku a cibule, plus soli. Môžete si ju pripraviť vo väčšom množstve do zásoby, určite sa v kuchyni nestratí.
Spojivom celého pokrmu je v neposlednom rade poriadne hustý, bohatý, výživný biely jogurt, takže v tomto smere sa snažte vyberať čo najpoctivejší a najkvalitnejší. Urobí to s konečnou chuťou hotové zázraky.

• 1 porcia bieleho gréckeho alebo smotanového jogurtu
• 1 vajce - preferujem na polomäkko, ale vhodné je aj natvrdo či stratené vajce (a dokonca i volské oko)
• pol avokáda
• 3-4 kopcovité PL korenenej šošovice:
• ½ šálky šošovice v suchom stave
• kúsok masla
• 1 ČL obľúbenej koreninovej zmesi (u mňa tento raz orientálna Ras el Hanout, ale odporúčam údenú papriku, škoricu, granulovaný cesnak, soľ a oregano ako náhradu)
• 1 PL zmesi na bagely: 
• 1 ČL sezamových semienok
• 1 ČL celého maku
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1 ČL granulovanej cibule
• 1 ČL šalátového korenia - voliteľne
• štipku soli
• rukolu, čerstvé bylinky na ozdobu

Šošovicu na noc namočíme do vody, na druhý deň ju zlejeme a uvaríme v novej. Len krátko, necháme vrieť tak 5-8 minút, viac nie, aby sa príliš nerozvarila. Uvarenú scedíme a v miske ešte teplú zmiešame s maslom a koreninami. V rovnomernej vrstve ju rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, kým nie je zlatá a chrumkavá (dobu regulujeme podľa potreby).
Do misky uložíme porciu jogurtu, pridáme vajce uvarené podľa želania, nakrájané avokádo a posypeme enormnou dávkou chrumkavej šošovice. Po povrchu roztrúsime ešte zmes semienok a doplníme čerstvými bylinkami či rukolou. Odporúčam podávať, kým sú posýpka a vajce aspoň trochu teplé. Vytvára to dokonalý kontrast so studeným jogurtom.

Detail semienkovej zmesi:

Možno to na prvý pohľad vypadá ako siahodlhý zoznam surovín, ale v podstate sa jedná len o koreniny a semienka. Ak nechcete, vôbec ich nemusíte použiť. Ale nerobila by som to, dodávajú pokrmu náramnú chuť a arómu, ďalšiu vrstvu textúry, proste robia z neho luxusnú záležitosť. Okrem toho, ako som už písala, určite nespotrebujete celú dávku, takže ak si pripravíte tento mix dopredu a uchováte ho pre budúce účely, máte vyhraté. 

Chrumkavá šošovica je skvelá a v kombinácii s jemným avokádom, kyslastým jogurtom a trochu tekutým vajíčkom je to niečo presne podľa môjho gusta. Dúfam, že som sa trafila aj do vášho a nebudete otáľať s prípravou!

Pečené Romanesco, baklažán a kešu bylinkový dressing Zhoug

Karfolica či brokofiol, proste Romanesco, brat oboch druhov zeleniny spojených do jednej. Údajne najkrajšia zelenina vôbec. Je to síce o vnímaní každého z nás, v každom prípade, s týmto tvrdením sa celkom dá stotožniť. Videli ste naživo alebo aspoň na obrázkoch nádherné fraktály ružičiek tejto rastliny z čeľade Brassicaceae (brukvovité)? Sú fakt ohromné a mňa, osobu, ktorá sa považuje za umelecky cítiacu, opantali svojou geometrickou dokonalosťou. Preto keď som na romanesco natrafila v obchode, konečne som odhodila všetky finančné zábrany a vložila jeden kus do košíka. Bola som zvedavá, ako chutí, či sa viac približuje zelenej sestre alebo bielemu bratovi. Takže: farbou celkom brokolica, chuťou skôr karfiol, pevnosťou a štruktúrou rozhodne druhý menovaný. A tak je vhodný na akúkoľvek prípravu, ktorú by sme zvolili pre oba druhy vyššie zmieňovanej zeleniny. Dá sa variť, dusiť, piecť, zapekať, grilovať, mixovať.. A krásne vypadá, ale to som už písala 😁
Keďže som bola zvedavá na prirodzenú chuť romanesca, nepridávala som k nemu príliš veľa korenín, ktoré by ju mohli potlačiť. Len kúsok údenej papriky a cesnaku, obaliť olejom a upiecť.
Spoločnosť na tanieri mu robil ešte baklažán volajúci o spracovanie a aby celý pokrm nebol fádny a obstál ako jeden plnohodnotný chod, pýtalo si to ešte zaujímavý doplnok. Niečo bokom, trebárs dip či dressing, do ktorého by sa jednotlivé kúsky zeleniny dali ponárať. V takom prípade máte možnosť regulovať množstvo ochucujúcej zložky a sami sa rozhodnúť, akú štedrú dávku si doprajete. Táto bylinková korenistá zmes menom Zhoug má pôvod, ako inak, v orientálnej kuchyni, kam si po inšpiráciu chodím často. K baklažánu sa hodí priam báječne, pretože jeho dužinatá štruktúra mu umožňuje zmes nasať ako špongia, čo je presne to, čo chceme. Pôvodný predpis v zozname surovín síce uvádza iba bylinky a koreniny, ja som však čerstvých vňatí nemala toľko, aby vystačili na solídnejšiu porciu, preto som sa rozhodla objem a vlastne celú nutričnú hodnotu pozdvihnúť pridaním kešu orechov. Mimoriadne dobrá voľba, pretože dressing tak nadobudne krásnu krémovú formu a bude už pripomínať hustejšiu omáčku.

• niekoľko ružičiek romanesca
• 2 PL ochuteného olivového oleja
• 1 ČL údenej papriky
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• niekoľko koliesok baklažánu
• bylinkovú soľ podľa chuti
• Zhoug:
• 1 hrsť čerstvej bazalky
• 1 hrsť čerstvej petržlenovej vňate
• štipku paprikových vločiek
• 1 hrsť kešu orieškov
• ½ ČL mletého koriandru
• ¼ Čl mletého klinčeka
• 1 strúčik cesnaku
• 2 ČL olivového oleja
• 1-2 PL citrónovej šťavy
• 1 PL vody na zriedenie
• štipku soli a korenia

Baklažán nakrájame na kolieska, posypeme soľou a necháme odstáť bokom, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a baklažán rozložíme na plech s papierom na pečenie. Romanesco rozoberieme na ružičky, v mise ochutíme olejom, paprikou a cesnakom a pridáme na plech. Zeleninu pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 15 minút, kým baklažán nie je mäkký a romanesco tak na skus.
Medzitým pripravíme dressing: do vysokej nádoby vložíme čerstvé bylinky, kešu, paprikové vločky, koriander, klinčeky, cesnak a zalejeme olejom a šťavou z citrónu. Pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladkú hmotu. Hustotu regulujeme prípadným prilievaním vody. Na záver dochutíme soľou, korením a čímkoľvek sa nám ešte žiada.
Upečenú zeleninu rozložíme na tanier, prelejeme omáčkou a servírujeme naviac s čerstvou zeleninou, ak chceme.

Ja tieto orientálne prvky milujem, stačí pár surovín, korenín a obyčajné, na prvý pohľad ničím nezaujímavé jedlo sa razom zmení na dokonalú delikatesu. Nebudeme si klamať, napriek tomu, že romanesco vypadá ako hotové umelecké dielo, jazykové receptory sa z neho nezbláznia, hlavne ak ste zvyknutí na pravidelnú konzumáciu brokolice a karfiolu. Pretože je to dokonalý hybrid oboch. Naproti tomu Zhoug omáčka, tá je famózna! Pridaním kešu do obvyklej receptúry sa z nej stáva lahodný korenistý krém, ktorý je cítiť najmä bazalkou a petržlenom, v každom prípade, ich aróma je podčiarknutá jemným náznakom klinčekov, koriandra a citrónu. Veľmi príjemné spojenie najmä s baklažánom, skutočne odporúčam! 

Šošovicové guľky (Falafel) plnené syrom

Milí moji, dnes mám pre Vás zase niečo inšpirované orientálnou kuchyňou. Rada zabŕdnem do týchto vôd, pretože ich nápady, jednoduchosť, chutnosť a netradičnosť sú presne podľa môjho gusta. Niekedy stačí len pár ingrediencií, na prvý pohľad aj možno zvláštnych a nakoniec nám bude odmenou tak výborné jedlo, že nás úplne prevalcuje a zrazí z nôh.
Možno vám pojem Falafel vôbec nie je neznámy, čoraz väčšiu popularitu si nachádza postupne aj u nás, do svojej ponuky ho zaraďuje dokonca čoraz viac "pouličných" prevádzok, nielen vychytených reštaurácií. A to je len dobre. Jedná sa o tradičné arabské jedlo: smažené guľky z cíceru, bôbu alebo dokonca oboch. Podáva sa najmä zabalené do chleba pita, ale nie je výnimkou niekoľko guliek prihodiť tu a tam aj na servírovací tanier s kopou zeleniny a omáčok - Meze. O Meze som už písala, preto ak vás to zaujalo, rozhodne nahliadnite >>SEM<< a >>SEM<<, dnes už o tom kvákať nebudem. Och a i ten falafel som už zdokumentovala, najprv v tradičnej forme >>z cíceru<<, neskôr niečo na podobnú nôtu, ale ako >>muffiny zo šošovice<<. A potom ešte opakovane mimo blogový záznam, siaham po nich pravidelne, pretože sú skvelé.
Keby sa mi však chceli prejesť (čomu príliš neverím), nie je na škodu i osvedčené recepty trochu vylepšiť, pozmeniť. A tak mi raz napadlo, čo tak tieto guľky niečím naplniť? Schovať dnu tajnú prísadu a s prekvapením do nej zahryznúť? Jasné, pre mňa samotnú to bude prekvapenie asi ako objednaný vianočný darček, ale keby som ich náhodou pripravila pre niekoho iného, určite by nečakal, že sa pod povrchom môže objaviť niečo iné. Ako inak, môj mozog musel prísť s jediným dokonalým východiskom: kúsok syra! Veď so syrom je všetko stokrát, ba tisíckrát lepšie! A tak som dnu prepašovala kocku Red Leicestru. No páni, to sa podarilo! Naďabiť na ešte teplý roztopený kúsok, prípadne chrumkať vytečené kusy syra, ktoré sa pripiekli na plechu - nevadí, aj tak sú výborné. Aspoň budem nabudúce obozretná a posnažím sa ešte lepšie zavrieť všetky spoje.
Ďalšou vecou je servírovanie. Už som písala vyššie, nič nám nebráni siahnuť po klasickej pite, naplniť ju guľkami a nejakým šalátom, ja som však podľahla kúzlu Meze podnosov, preto som sa držala tejto línie a naložila naň až neospravedlniteľné množstvo iných pochúťok. Akých? Vymenujem ich vám v zozname, prejdime teda k receptu.

Na 20 guliek veľkosti ping-pongovej loptičky:

• 150 g šošovice, v suchom stave
• pol cibule
• trochu masla
• 1-2 PL omáčky na pizzu (alebo pretlaku)
• citrónovú šťavu
• soľ, korenie a paprikové vločky podľa chuti
• 50 g tvrdého syra - u mňa Red Leicester (môže byť Cheddar, Gouda, Eidam, ale i Niva)

Meze tanier nie je striktne daný, len návrh):

• marinované artičoky
• čerstvá reďkovka, uhorka, cherry paradajky
• omáčky: tahini a zmes na pizzu
• sušené ovocie: jablká, hrušky, višne, marhule
• oriešky: mandle, lieskovce, kešu, vlašské orechy

Šošovicu na noc namočíme do vody, na druhý deň prepláchneme a v novej vode uvaríme do mäkka, kým sa všetka tekutina nevyparí. Ak nejaká ostala, scedíme ju. 

Na troche oleja orestujeme nadrobno nakrájanú cibuľu a pridáme k nej pretlak/omáčku na pizzu. Premiešame a 2-3 minúty varíme. Túto zmes pridáme k hotovej šošovici, ochutíme korením, soľou, paprikovými vločkami, citrónom a preložíme do vysokej nádoby. Pomocou tyčového mixéra alebo robota zmes rozmixujeme na hladkú hmotu. Následne z nej pomocou rúk tvarujeme guľky. Ak sa cesto príliš lepí, dlane si namažeme olejom a pokračujeme. Do každej hrudky zabalíme malú kocku syra a uložíme na plech s papierom na pečenie. 

V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 10, maximálne 15 minút, kým povrch nie je trochu popraskaný a zlatistý.

Podávame ich na veľkom tanieri s chuťovkami podľa vlastného výberu. Základ by však mala tvoriť zelenina, či už čerstvá alebo varená/pečená. Pokojne marinovaná a minimálne jedna omáčka, do ktorej si guľky budeme môcť namáčať. Hodí sa tahini, pesto, jogurtové dresingy, hummus, niet žiadnych obmedzení. Pre spestrenie prihoďme aj oriešky a sušené plody, príjemne celý podnos oživia, tak isto ako olivy či sušené paradajky. Zakázané nie je ani čerstvé ovocie, figy v sezóne by boli dokonalé!

Nemôžem dostatočne opísať, aká nadšená som z tohto receptu. Jednak kvôli fotkám, nad ktorými som strávila zase celú večnosť, ale tá variabilita ma priam povznáša! Je skutočne jedno, s čím sa rozhodnete tieto guľôčky konzumovať. Hodia sa k toľkým veciam! Nezmieňovala som to, ale pohodlne aj ako príloha k mäsu. Alebo úplne bez ničoho, len rýchly snack na zahnanie hladu, keď sa pohybujete mimo domova. Trebárs na letnej túre v horách, na deke pri jazere/bazéne. Sú priestorovo úsporné, ľahko prenosné a sýte, takže s náhlym škvŕkaním v žalúdku si hravo poradia!