Brokolicový šalát s citrónovo makovým Ranch dresingom

Jedna prudko zelená misa v tretej tretine februára si priam zasluhuje uzrieť svetlo sveta! Nie je nič lepšie, ako rozbiť to šedivé prítmie za oknom niečím žiarivým a elektrizujúcim. Dúfam, že sa s týmto názorom plne stotožňujete. Vidieť, že som plne naštartovaná na jar a neviem sa jej dočkať.
Už som bola pokarhaná (vďaka, Pavle..), že som nerozumná a nemyslím na dôsledky, ktoré plynú z tejto čudnej zimy. Bolo v podstate teplo, žiadna výrazná snehová pokrývka, príroda si neoddýchla a do pôdy nemohlo vsiaknuť dostatočné množstvo vlahy. Všade je sucho a v nasledujúcich mesiacoch to určite pocítime. Vraj by som sa mala modliť, aby poriadna fujavica ešte prišla.
No neviem, priatelia, ak už sa tak nestalo doteraz, nebolo by to skôr na škodu? Rastlinstvo sa začína drať na povrch a keby teraz všetko zamrzlo, aj tak smola. Ale príroda je mocná, vysporiadala sa už s horšími vecami, tak jej verme, že to nejak rozdýcha a šalamúnsky vyrieši.
Ja si budem užívať to, čo nám ponúka. Respektíve reťazce, pretože tie dnes pokojne zaplavia pulty produktmi, ktoré so sezónnosťou nemajú nič spoločné. Neviem, v tomto som ako koza záhradníkom, netuším, či je práve obdobie brokolice, ale niekoľkokrát po sebe sa vyskytla v akcii a ja som sa jej chopila za pačesy. Či skôr brčky a kučery.
Predstavujem vám šalát nabitý vitamínmi, jednak práve z tejto hlúbovitej zeleniny, potom tam máme ľadový šalát pre čerstvosť, avokádo ako zdroj dôležitých prírodných tukov, sušené čerešne, ktoré sú nápaditým a prekvapivým prvkom a celé to zavŕšime dresingom na báze jogurtu, nech nám nechýbajú ani nejaké tie bielkoviny.
Tento špeciálny Ranch dresing je možno trochu zvláštny, ale veľmi pôsobivý. Určite vám neuniklo, že mnoho ľudí tak rado kombinuje mak a citrón, či už vo forme bábovky, koláčov alebo muffinov. A presne toto spojenie funguje aj v tomto prípade. Kyslé tóny citrónu sú podčiarknuté horkými zrnkami maku a keď k tomu pridáme ešte nejaké to korenie a hlavne priehrštie cesnaku, výsledkom je bombastická zálievka na šalát. Môžete ju použiť i v iných receptoch, nielen tomto, takže odporúčam si recept dobre zapísať či zapamätať a vrátiť sa k nemu.
Medzitým si však bezpodmienečne urobte tento!

• menšiu brokolicu
• niekoľko listov ľadového šalátu
• dokonale zrelé avokádo
• zo dve hrste sušených čerešní (ale napríklad aj brusníc či sliviek)
• 1 PL slnečnicových semienok
• Makový Ranch dressing:
• malý téglik bieleho jogurtu
• 1-2 strúčiky cesnaku
• 2 ČL citrónovej šťavy
• 1 PL celého maku
• 1 ČL sušeného petržlenu
• 1 ČL sušeného oregana
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• ½ ČL granulovanej cibule
• štipku papriky
• štipku soli a mletého korenia

Brokolicu rozoberieme na ružičky, hlúbik nakrájame na malé kúsky a udusíme nad parou na skus. Do veľkej misy uložíme šalát, pridáme brokolicu, kocky či plátky avokáda, prisypeme sušené ovocie a slnečnicové semienka a zalejeme dresingom. 

Ten pripravíme nasledovne: v miske zmiešame jogurt, prelisovaný cesnak, šťavu z citrónu, mak, sušené bylinky, koreniny a soľ a poriadne premiešame. Koštujeme a upravujeme podľa chuťových preferencií. 

Odporúčam zálievku pripraviť vopred a nechať ju niekoľko hodín odstáť, vtedy sa naplno rozvinú všetky jej zložky. 

Ak nie ste prílišným fanúšikom sušeného ovocia v šalátoch, skúste aspoň sušené paradajky. Alebo pokojne čerstvé, rozhodne si to však nejakú živú farbu pýta. A dresingom nešetrite, čo ako milujem čerstvé chrumkavé šalátové listy, len tak samotné sú vhodné skôr pre králika, takže citrónovo-makový "obal" im len prospeje. Avšak, asi ani nemusím zdôrazňovať, mojou najobľúbenejšou časťou bolo, samozrejme, avokádo! 🥑🥑 Predvídateľné..

Slaná jogurtová miska so šunkou, volským okom a pestom

Úplne som prepadla obedovým jogurtovým miskám. Neviem, čím to je. Alebo vlastne viem: Jogurtová by malo byť moje priezvisko a je to jedna z tých potravín, ktorých nie som ochotná sa vzdať, ani keby mi ponúkali všetky poklady ľudstva a iných mimozemských civilizácií.
Tieto chody sú nesmierne variabilné, možno ich pripraviť na akýkoľvek mysliteľný štýl. Tak napríklad po tej minulej, ktorá bola tak trochu na >>tureckú nôtu<< som sa dnes nechala opantať škandinávskou atmosférou. Tak po mojom. Hneď uvediem, čo je zase vo veci.
Jedným z typických severských pokrmov je LOX = filé nasoleného lososa. Často ho podávajú na žemli/bagele s krémovým smotanovým syrom, obvykle obloženým paradajkami, uhorkami, červenou cibuľou a kaparami. Ako každý "správny" bagel, toto pečivo je posypané zmesou korenín a semienok presne preň určenou. Aj o tej som písala už vo vyššie uvedenom odkaze. Namiešala som si vlastnú, už druhú dávku, dokonca aj s čiernym sezamom (ďakujem Lidlu za ázijský týždeň a zároveň ho preklínam, pretože moje úspory kruto trpia).
To by som však nebola ja, keby som to nejako nedomiešala a nezmenila. Nemala som údeného lososa. Zato plnú mrazničku dusenej šunky odloženej na horšie časy. A keďže tieto údené ryby sú mimo akciu drahé ako šľak, rozhodla som sa mojej peňaženke nespôsobovať mučivé bolesti a siahla som po tom, čo bolo po ruke.
Takže miesto nordického originálu tu máme šunkovú verziu. No a čo, aj tak je výborná! Inak však obsahuje všetko, čo by vám v Lox bageli ponúkli. Plus niečo naviac!
Naďabila som totiž aj na iný recept, kde sa do jogurtu, či skyru, primiešava ešte bazalkové pesto. To mi, samozrejme, prišlo ako prevratný nápad, preto som neváhala ho aplikovať aj v tejto miske. Veď také chutné pesto nikdy nič nemôže pokaziť.
Ďalej sa tú núka doplniť obed nejakou tukovou zložkou, trebárs avokádom alebo vajcom. Chcela som dať oboje, bohužiaľ, zelený pánko sa zaťal a ešte nechcel dozrieť, takže v tomto smere som mala smolu. Vajce ale v panvici pristálo. Po mojich niekoľkých predošlých neúspešných pokusoch o dokonalé vajce na polomäkko som to vzdala a pripravila radšej to, o čom viem, že mi ide celkom dobre: volské oko! A keď už raz bol zapnutý horák, v panvici som opiekla aj niektoré zo šunkových plátkov. Nech sú krásne chrumkavé.
Viem, že tieto jogurtové výtvory budú u mňa frekventované, zapísali sa do môjho srdca (a hlavne žalúdka), preto nevylučujem, že s nejakou verziou sa v budúcnosti na blogu ešte stretneme. Do tej doby si ale pripravte túto!

• 1 kelímok skyru (alebo hustého smotanového/gréckeho bieleho jogurtu)
• 1 vajce
• 5 plátkov dusenej šunky (96% podielu mäsa)
• 2 PL bazalkového pesta
• niekoľko cherry paradajok
• natenko nakrájané kolieska červenej cibule
• niekoľko koliesok uhorky
• 2 PL kapár
• zmes korenia na bagely (mix bieleho a čierneho sezamu, granulovaného cesnaku a cibule, celého maku, soli)

V panvici nasucho opečieme niekoľko plátkov šunky, kým nie sú chrumkavé. Vo "výpeku" (ak pustia tuk - ak nie, pridáme maslo) osmažíme jedno volské oko.
Do misky vyklopíme jeden téglik skyru a vmiešame dnu pesto. Na tento základ uložíme vajce, šunku, nakrájané paradajky, uhorku a červenú cibuľu. Roztrúsime kapary a posypeme zmesou semienok. Vítané je ešte pridať avokádo. Podávame ideálne kým je šunka a volské oko aspoň trochu teplé.

Škandinávsky spôsob stravovania obecne sa mi veľmi páči. Spomínam na tých pár dní, ktoré som bola na služobnej ceste v Nórsku minulý rok presne o tomto čase. Možno aj preto sa mi zaryl do podvedomia nápad na vytvorenie tohto chodu. Ich bufetový štýl raňajok, ktorý praktizujú i doma má niečo do seba a mám v pláne raz to uplatniť aj u mňa. 

Naviac severské národy sú známe "zdravým" spôsobom života, ich jedlá sa točia aj okolo morských plodov, ktoré majú k dispozícii z okolitých morí a oceánu. 

Čo vy, páči sa vám ich kuchyňa a dali by ste sa nahovoriť na niečo podobné?

Slaná jogurtová miska v vajcom, avokádom a šošovicovou posýpkou

Najjednoduchšie jedlá musia mať vždy najdlhšie názvy 🤦
Moji milí, nechcem sa príliš chváliť, napokon, inšpiráciu som ako inak našla na internete, ale toto bolo TAAAAAK dobré! Pôvodný recept som zmenila podľa seba, takže je zrejmé, že som si ulahodila až nadmieru. Obsahuje samé dobroty - aspoň v mojom ponímaní, vy na to môžete mať úplne odlišný názor. Ktorý mi, mimochodom, pokojne napíšte do komentárov.
Avokádo: musím sa zase rozpisovať o tom, ako neskonale ho milujem? Jeho delikátnu chuť, krémovú konzistenciu, blahodárne účinky na telo, pretože obsahuje nutričné látky v obrovskej miere kondenzované do tak malého plodu. Ruka v ruke ide s vajíčkom, je to nesmrteľný pár a ak ste ho ešte doteraz neochutnali, robíte veľkú chybu. Čas napraviť to napríklad prípravou tohto receptu.
Čo tam máme ďalej? Nový objav, respektíve akási modifikácia toho nedávneho.
Korenený pečený cícer je v mojej kuchyni už usídlený, je to dokonalý chrumkavý bonus k akémukoľvek jedlu. Môžete ho ujedať pokojne namiesto popcornu večer k telke alebo nasypať do polievky namiesto krutónov. Možností je neúrekom, keby som ich chcela menovať všetky, budeme tu týždeň. No ale k pointe: keďže cíceru som mala dosť predchádzajúce týždne, zažiadalo sa mi vymeniť druh strukoviny. V komore na mňa hádzala očkom šošovica a tak skrsol v mojej hlave makovej nápad: čo tak podobným spôsobom upiecť aj tú? S úspechom môžem ohlásiť pokus za úspešný, chrumkavá šošovica ochutená výraznými koreninami je fenomenálna a budem ju opakovať aj v budúcnosti. Navyše, vnuklo mi to ideu na ďalší zaujímavý recept (pssst, niečo v zmysle slaná granola. Zaujímalo by vás to?).
Lenže viete ako to je, pochutín, posýpok a "toho navrch" nikdy nie je dosť, takže som sa rozhodla celú misku zahltiť dávkou semienok snažiac sa napodobniť zloženie tak obľúbenej pečivovej zmesi v USA známej pod názvom Everything bagel spice. Ako už meno napovedá, tradične ju možno zahliadnuť na povrchu bagelov - takých tých žemlí s dierou v strede (vysvetľujem to ako idiot, ale keďže viem, že blog čítajú aj osoby starších ročníkov bez prehľadu extra moderných trendov, mám potrebu to vysvetliť. A teraz bez urážky, je mi jasné, že mnohé 80 ročné dámy sú štýlovejšie než ja!).
Jedná sa o zmes sezamových semienok, celého maku, granulovaného cesnaku a cibule, plus soli. Môžete si ju pripraviť vo väčšom množstve do zásoby, určite sa v kuchyni nestratí.
Spojivom celého pokrmu je v neposlednom rade poriadne hustý, bohatý, výživný biely jogurt, takže v tomto smere sa snažte vyberať čo najpoctivejší a najkvalitnejší. Urobí to s konečnou chuťou hotové zázraky.

• 1 porcia bieleho gréckeho alebo smotanového jogurtu
• 1 vajce - preferujem na polomäkko, ale vhodné je aj natvrdo či stratené vajce (a dokonca i volské oko)
• pol avokáda
• 3-4 kopcovité PL korenenej šošovice:
• ½ šálky šošovice v suchom stave
• kúsok masla
• 1 ČL obľúbenej koreninovej zmesi (u mňa tento raz orientálna Ras el Hanout, ale odporúčam údenú papriku, škoricu, granulovaný cesnak, soľ a oregano ako náhradu)
• 1 PL zmesi na bagely: 
• 1 ČL sezamových semienok
• 1 ČL celého maku
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1 ČL granulovanej cibule
• 1 ČL šalátového korenia - voliteľne
• štipku soli
• rukolu, čerstvé bylinky na ozdobu

Šošovicu na noc namočíme do vody, na druhý deň ju zlejeme a uvaríme v novej. Len krátko, necháme vrieť tak 5-8 minút, viac nie, aby sa príliš nerozvarila. Uvarenú scedíme a v miske ešte teplú zmiešame s maslom a koreninami. V rovnomernej vrstve ju rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, kým nie je zlatá a chrumkavá (dobu regulujeme podľa potreby).
Do misky uložíme porciu jogurtu, pridáme vajce uvarené podľa želania, nakrájané avokádo a posypeme enormnou dávkou chrumkavej šošovice. Po povrchu roztrúsime ešte zmes semienok a doplníme čerstvými bylinkami či rukolou. Odporúčam podávať, kým sú posýpka a vajce aspoň trochu teplé. Vytvára to dokonalý kontrast so studeným jogurtom.

Detail semienkovej zmesi:

Možno to na prvý pohľad vypadá ako siahodlhý zoznam surovín, ale v podstate sa jedná len o koreniny a semienka. Ak nechcete, vôbec ich nemusíte použiť. Ale nerobila by som to, dodávajú pokrmu náramnú chuť a arómu, ďalšiu vrstvu textúry, proste robia z neho luxusnú záležitosť. Okrem toho, ako som už písala, určite nespotrebujete celú dávku, takže ak si pripravíte tento mix dopredu a uchováte ho pre budúce účely, máte vyhraté. 

Chrumkavá šošovica je skvelá a v kombinácii s jemným avokádom, kyslastým jogurtom a trochu tekutým vajíčkom je to niečo presne podľa môjho gusta. Dúfam, že som sa trafila aj do vášho a nebudete otáľať s prípravou!

Kysnuté makové buchty

Z tohto receptu mám rozporuplné pocity. Hovorím vám to na rovinu, nedržím nijaké tajnosti. V priebehu prípravy som mala miestami chuť šmariť vandlík o stenu a na všetko sa vykašľať. Na druhej strane, výsledok napokon stál za to, odmenou a zadosťučinením mi boli pochvalné vyjadrenia kolegov, ktorí si na týchto makových buchtách zgustli. Plech zlikvidovali v priebehu pár hodín. Takže som sa rozhodla, že vám o ňom dám vedieť. Ale s patričným varovaním.
Vec sa má tak, že u nás vo firme tento týždeň prebiehajú nejaké školenia zákazníka a mali sa zísť aj mimobrnenskí pracovníci. Zaumienila som si, že ich trochu poteším niečím sladkým a pečeným. Jeden z kolegov sa prednedávnom rozplýval, že zbožňuje makové buchty, čo ma priviedlo na myšlienku odkrútiť si v tomto smere premiéru a skúsiť ich.
Vyhliadla som si recept na internete, bohužiaľ, nemala som príliš šťastnú ruku, pretože s daným cestom sa mi neskutočne zle pracovalo. Neviem, kde urobili súdruhovia v NDR chybu. Možno som zle zvolila pomer múky, možno to bolo maslom, možno zlou konšteláciou Jupitera a Merkúru, ktovie. V každom prípade, cesto vykyslo celkom pekne, ale bolo suché, drobivé, pevné ako betón, musela som oproti pôvodnému receptu naviac dolievať mlieko a stále to nebolo ono. Preto som pri váľaní takmer potila krv. Nie a nie z neho dostať tenký plát, z ktorého by sa dali formovať úhľadné buchtičky. Čo zapríčinilo aj konečný počet kusov, ktoré mi vyšli. Ak by bolo cesto tenšie, dalo by sa z neho narobiť viac menších úhľadných guliek a zaplnili by tak celý plech. Bohužiaľ, bojovala som s ním všetkými možnými spôsobmi, ktoré mi napadli: jednotlivé vykrojené kolieska ešte samostatne vaľkala, naťahovala rukami, morila sa s nimi takmer k smrti. Dobre, možno trochu preháňam, ale fakt som sa zapotila. Preto ak máte doma po ruke klenot z babičkinej kuchyne, na ktorý nedáte dopustiť, smelo po ňom siahnite, chybu neurobíte.
Čo sa samotnej náplne týka, musela som opäť trochu improvizovať. Nezohnala som mletý mak, preto som si vyrobila vlastný, rovnako ako práškový cukor, ktorý do plnky patrí. Naozaj nie je nič jednoduchšie, celý mak aj kryštálový cukor prehnať mlynčekom na kávu a máme požadovanú štruktúru. Sladká bola údajne dosť, tak akurát, takže tu by som pomery nemenila. Horšie je to s množstvom. Na môj necelý plech to vyšlo na chlp, preto neviem, či by náhodou nejaký kus nechýbal. Možno ani nie, pretože pri tenšom ceste by som bola nútená pchať dnu útlejšie kopčeky, aby sa buchtička nepretrhla. V každom prípade, situácia sa dá vyriešiť jednoducho: ak by nám k dispozícii ostalo prázdne cesto, naplňme ho trebárs slivkovým lekvárom alebo orechovou plnkou a napokon, dá sa dorobiť naviac i maková. To už nechám vo vašej réžii.
Na záver si dovolím zdôrazniť, že napriek tomu, ako som sa v predchádzajúcich riadkoch sťažovala, výsledok zožal úspech. Jednotlivé buchtičky sa upiekli do zlatista, boli prešpikované náplňou, takže nehrozilo, že by boli príliš suché, jedna od druhej sa krásne odtŕhali a hoci na povrchu trochu chrumkavé, vnútri boli príjemne mäkké. Och a áno, keďže som poriadne trafená, aj napriek tomu, že som mala celého pečenia plné zuby, bola som natoľko akčná, že som z niekoľkých kúskov vytvorila roztomilých medvedíkov - z guľôčok cesta vytvorila malé ušká a po upečení a vychladnutí domaľovala roztopenou čokoládou tvár. Ale to je len dobrovoľný krok naviac, ktorý by mohli oceniť najmä naši najmenší.

Cesto:

• 20 g čerstvého droždia
• 150 - 200 ml mlieka (pôvodný recept uvádzal iba 100 ml, musela som dolievať a stále sa mi zdalo málo)
• 50 g cukru
• 500 g múky (dala som 300 g polohrubej, 200 g hladkej ⇒ možno zlý pomer?)
• 60 g masla (Hera)
• 1 žĺtok (bielko si ponecháme na potretie)
• štipku soli

Plnka:

• 150 g mletého maku
• 100 práškového cukru
• 1 balíček vanilkového cukru
• 100 ml mlieka
• ½ ČL rumovej arómy

Do vlažného mlieka rozdrobíme čerstvé droždie a pridáme kryštálový cukor. Necháme 15 minút odstáť, kým vzíde kvások. Medzitým do veľkej misy preosejeme múku so štipkou soli. Dnu nalejeme aktivovaný kvások, roztopené maslo a vyklepneme žĺtok. Rukami vypracujeme hladké a pružné cesto, ktoré sa poľahky bude odliepať od stien nádoby. Podľa potreby prilejeme mlieko (alebo dosypeme múku), ak sa nám zdá, že niečo z toho potrebuje. Misu prikryjeme utierkou a necháme na teplom mieste kysnúť minimálne hodinu, kým nezdvojnásobí svoj objem.

Kým čakáme, pustíme sa do náplne: Do rajnice nasypeme mletý mak, práškový a vanilkový cukor. Vlejeme mlieko a pár kvapiek rumovej arómy. Rajnicu postavíme na sporák a varíme, kým zmes nevrie a nevytvorí hustú kompaktnú hmotu. Necháme ju vychladnúť, aby bola pripravená na plnenie.
Vykysnuté cesto naposledy prehnetieme, uložíme na pracovnú dosku a vyvaľkáme na tenký obdĺžnik. Vykrajujeme z neho kolieska (pomocou formičky či pohára vhodnej veľkosti) a doprostred každého posadíme kôpku makovej náplne. Cesto zabalíme do mešca, vyformujeme malú guľôčku a spojom nadol uložíme do vopred pripraveného, maslom vytretého a pomúčeného plechu. Buchty ukladáme tesne vedľa seba, aby sa dotýkali. Naplníme celý plech a povrch potrieme zvyšným bielkom. Ak chceme, z odrezkov cesta môžeme vyformovať malé loptičky, ktoré položíme navrch buchty, aby simulovali medvedie ušká.

Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 15-20 minút, kým povrch nie je zlatistý a chrumkavý. Buchty necháme vychladnúť a potom im rozpustenou čokoládou pomocou špajdle nakreslíme oči a papuľku. Alternatívne posypeme práškovým cukrom a podávame.

U nás doma mak nikdy nefičal, otec ho nemal rád a preto z neho maminka nikdy rôzne dobroty nepripravovala. Preto nemáme nejaký osvedčený domáci recept, ktorého by som sa mohla držať. Tie internetové sú niekedy dosť riskantné, ale toto bolo prvýkrát, čo sa mi stalo, že som bola celkom nespokojná. Už som robila niekoľko výtvorov z kysnutého cesta, ktoré dopadli na výbornú, preto do budúcnosti radšej siahnem po niektorom z nich. Neviem, nechcem recept zhadzovať, je možné, dokonca veľmi pravdepodobné, že chyba sa stala u mňa a niečo som pokazila. Nebolo by to nič výnimočné. Ale neberte to tak, že sa vás snažím odradiť, práve naopak, tým, že buchty nakoniec skončili ako HIT vás nabádam, aby ste sa pustili do pečenia. Pretože údajne boli výborné, extrémne makové, sladučké a mäkké. Hlavne hneď po upečení. Viete, ako je to s kysnutým cestom - po pár dňoch má tendenciu vysychať. Ale tomu ľahko zabránime, ak mu nedovolíme, aby tak dlho stálo bez dotknutia. 

A ak sa podujmete na tvorenie a dáte buchtám podobu medvedíkov, máte u mňa 10 plusových bodov! V tom prípade si poprosím ilustračné fotky, veľmi by ma potešili!