Šalát s figou, baklažánom a Gorgonzolou

Mám rada toto obdobie na prelome augusta a septembra, kedy sú ešte dostupné plodiny leta, ale začínajú sa objavovať už i jesenné typy. Bude mi smutno za všetkými čerstvými paradajkami, uhorkami, cuketami a hlavne baklažánmi! Na druhej strane, teším sa na figy, tekvice a potom neskôr na granátové jablká a podobne.
Je skvelé, že si môžeme vyberať rôzne stále čerstvé produkty našich záhrad a kombinovať ich podľa ľubovôle. Tak nejak vznikol i tento, nazvime ho šalát. Obsahuje netradičnú zmes sladko slaného, ale garantujem vám, že si pochutnáte. Nie je na tom nič čudné a jednotlivé zložky sa harmonicky dopĺňajú.
Musím však poďakovať mojej starkej, ktorá všetkými dostupnými spôsobmi pestovala a ochraňovala BIELE BAKLAŽÁNY! Áno!! Neviem, či som to tu minulý rok písala, ale ako sa poznám, tak áno, ja sa vám priznám so všetkým. Z vlaňajšej dovolenky v Bulharsku som si doniesla biely baklažán a z neho som pracne vypreparovala nejaké semienka na zasadenie. Starká tak skutočne urobila, zahrabala, hliadkovala, preklínala všetky slimáky a neduhy počasia, no jedným slovom porodila potomka svojho bulharského predka! Neviete si predstaviť moje nadšenie. Nuž a tento fešák skončil práve v uvedenom šaláte. Dokonalosť a neviem si predstaviť jeho lepší koniec.
Ak albínsku verziu nenájdete, použite fialovú alebo žíhanú. Tento rok sme v Pomorí biele baklažány ani nevideli (kecám, jeden jediný deň, ale už akési scvrknuté, zošúverené a mumifikované).
Júúúúj, ľudkovia a tie figy tam!! V miske na obrázku môžete vidieť ešte posledný exemplár privezený z dovolenky. Šťavnaté, sladké, famózne. Bohužiaľ, u nás v obchodoch ich nikdy nezoženieme v takej kvalite. Ale ako bolestné nie sú na škodu (preto ich mám v chladničke zase asi 12. Závislosť?).
Poslednou dôležitou ingredienciou je proteínová zložka. Ako iste viete, zbožňujem syry, všetky existujúce druhy a čím viac, tým lepšie. V tomto prípade som nemala nad čím rozmýšľať, keď som si predstavila figy, okamžite mi k nim pasoval nejaký výrazný s modrou plesňou a taká extra krémová Gorgonzola je perfektným kandidátom na splnenie podmienok.
Navnadila som vás? Dúfam, že áno a tak bežte do obchodov, kým tieto suroviny ešte zoženiete. Potom budete banovať!

• {biely} baklažán
• 1-2 figy
• 75-100 g syra s modrou plesňou {Gorgonzoly}
• {domáce} paradajky
• {domáce} uhorky
• {domáci} hlávkový šalát
• trochu citrónovej šťavy
• koreniny a soľ podľa vlastného uváženia

Baklažán nakrájame na kolieska, osolíme a necháme vypotiť. Prebytočnú tekutinu odsajeme kuchynskou servítkou a plátky rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 15 minút, kým nie sú mäkké. 

Do misy uložíme šalátové listy, nakrájané paradajky, uhorky a figy. Doplníme baklažánom a ochutíme citrónom, prípadne korením a soľou. Premiešame a povrch posypeme rozdrobenou gorgonzolou. Podávame!

{Kvôli prezentačným účelom som suroviny nemiešala. Uznajte, lepšie sa na to pozerá..}

Samozrejme, nesmie chýbať krabičková verzia. Môj život sa postupne vracia do starých koľají, preto bolo načase oprášiť môjho najmilovanejšieho francúzskeho mentolového pomocníka.

Ak ma náhodou sledujete na >>instagrame<<, obrázky sa tam určite ocitnú, akurát neviem kedy, pretože telefón mám zahltený inými snímkami, ktoré si zaslúžia uzrieť svetlo sveta. Zároveň som vám však chcela predstaviť tento šalát, kým je ešte v sezóne.

 Dali by ste si?

Šunkový cottage šalát s pečeným petržlenom a mrkvou

Patríte medzi milovníkov majonézových šalátov? Potom vám možno bude rovnako, ak nie viac, chutiť tento trochu jemnejší a odľahčenejší, ale o to aromaticky bohatší šalát s použitím cottage syra. Nájdete v ňom obvyklé ingrediencie ako šunku, mrkvu, kyslé uhorky, trochu horčice, zároveň je netradičný tým, že zeleninu upečieme, nie jednoducho uvaríme. Je to akýsi variant na vlašský a parížsky šalát bežne dostupné v obchodoch. Ich nevýhodou, samozrejme, je, že nikdy neviete, čo presne sa do nich pridáva a neraz vás zaskočí to množstvo Éčok a iných umelých prísad v zložení.
Najlepšie je si takého lahôdky pripraviť doma, presne podľa vlastného gusta. Máte radi to a ono, ale príliš nemusíte hento? No tak žiadne vyberanie a preberanie sa v tanieri, jednoducho neobľúbenú potravinu vypustite a všetky problémy sú razom vyriešené. Okrem toto, je to skvelý spôsob ako sa zbaviť nejakých prebytočných položiek v chladničke. Kúsok mrkvy, otvorenej konzervy, načatého pohára, všetko sa dá zamiešať do vnútra a razom môžeme byť veľmi príjemne prekvapení, aký fenomenálny výsledok sme dosiahli.
Čo teda obsahuje môj šalát?

• 150 g syta cottage s pažítkou
• 3 plátky dusenej šunky (95%) 
• 1 pečený petržlen
• 1 malú pečenú mrkvu
• 1 veľkú kyslú uhorku + nálev z nej
• 2 ČL hrubozrnnej horčice (s bielym vínom Lidl Deluxe)
• trochu cibule
• čerstvú mätu a medovku
• štipku mletého korenia

Upečený petržlen a mrkvu nakrájame na malé kocky, rovnako ako uhorku (možno nastrúhať). Šunku nakrájame na pásiky a pridáme do misy so zeleninou, cottage syrom, horčicou, posekanou cibuľou a bylinkami. Ochutíme korením a kyslým nálevom z uhoriek podľa potreby. Premiešame a ideálne necháme pár hodín odležať, aby sa všetky chute prepojili, nie je to ale nutnosť. Podávame a ako skvelý doplnok považujem posýpku z vlašských (alebo iných) orechov. Dobrú chuť!

 Neviem ako vám, ale mne takéto rýchlovky prídu najmä v poslednej dobe veľmi vhod. Akosi bojujem s nechuťou príliš sa angažovať v kuchyni a prehnanými zásobami v chladničke, mrazničke a komore. O tom som čo-to prezradila v predchádzajúcom príspevku, tak ak sa budete nudiť a zaujíma vás to, bežte na článok. 

Alebo na Instagram, tam je to živšie. A dajte mi vedieť, ako sa vám pozdáva táto osviežujúcu náhrada majonézového šalátu. Zovšadiaľ na nás pomaly začnú padať rady a triky na tému Schudnime do plaviek, takže uvedený recept možno oceníte aj z tohto hľadiska.

Grilované kuracie prsia na južanský spôsob s dvomi druhmi hranoliek

Prečo sa uspokojiť s jednými, keď môžeme mať dvoje, no nie?
Krásny dobrý deň, priatelia! Pripravte si oslavné fanfáry, po takmer nekonečne dlhej dobe tu máme recept na niečo mäsité. Naposledy som vám prezentovala >>stejk zo pstruha<<, ale to už tiež bolo takmer pred mesiacom. Nieže by som sa dala na vegetariánstvo, to predpokladám u mňa nikdy hroziť nebude, ale ak už, uprednostňujem rybacie konzervy (hanba mi), likvidujem zásoby paštét (ešte väčšia hanba - idem sa posadiť do kúta) alebo siahnem po kvalitnej šunke. A to si recept nezasluhuje. Vo väčšine prípadoch - toto je rozhodne výnimka: >>slaná jogurtová miska<<.
Ide o to, že vždy nakúpim plné koše zeleniny v obave, že nebodaj nebudem mať čo jesť a potom tú hromadu zásob musím likvidovať. Som nepoučiteľná, ale na druhej strane, neprekáža mi to. Podobné jedlá ma bavia a nesmierne mi chutia, takže načo opravovať niečo, čo nie je pokazené, všakže?
Tu sa dostávam k jadru pudla (neznášam toto prirovnanie, ale dala som ho sem preto, aby ste mi v komentári napísali, čo rovnako odpudzujúco pôsobí aj na vás. Ja mám z neho zimomriavky odporu po celom tele. Čo vy? 👇👇).
Vypadá to tak, že sme sa dostali do sezóny koreňovej zeleniny, respektíve, nie je žiadna iná, ktorá by prebila ponuku v obchodoch a tak neostáva nič iné, než siahnuť po tomto druhu.
V poriadnu, veď mrkvu, petržlen a dokonca zeler mám rada, takže nejaké zaujímavé recepty, sem s nimi!
Momentálne to nebude nič svetoborné, iba obyčajne neobyčajné hranolky, pečené v rúre, správne korenené (na kreatívnejší recept si počkajte, objaví sa zajtra, ak vesmírne mocnosti dovolia). Výborná príloha ku grilovanému mäsu!
Našla som v mrazničke ešte jeden kus kuracieho prsa (a kačacieho, ktoré zhodou okolností môžete vidieť na fotkách) a keďže som s ním chcela urobiť krátky proces, voľba padla na rýchle grilovanie. Neobyčajnosť mu dodávajú pochutiny inšpirované južanskými arómami, takže ak máte radi pikantnejšie chody, tento rozhodne bude na vašu nôtu. A keďže pre teplé podnebie je charakteristické lokálne exotické ovocie, muselo v tanieri bezpodmienečne figurovať avokádo. Ak sa nájde príležitosť ho niekam vtesnať, okamžite sa jej chopím, veď ma poznáte.
Ak máte teda už po krk zemiakov alebo len chcete trochu odľahčiť jedálniček o škroby, privítajte na stole iné druhy zeleninových hranoliek. Neobanujete, najmä nie v spojení s lahodným šťavnatým mäsom.

• 2 kuracie (kačacie) prsia
• 1 ČL mletého koriandru
• 1 ČL granulovanej cibule
• štipku soli
• štipku paprikových vločiek
• 1 ČL mletej údenej papriky
• 1 Čl granulovaného cesnaku
• 1 PL kvalitného oleja
• •••••••••••
• 2 veľké mrkvy
• 2 veľké petržleny
• 1 PL oleja
• kreolské korenie podľa chuti (dá sa nahradiť iným pikantnejším)
• trochu citrónovej šťavy
• granulovaný cesnak a soľ podľa chuti
• •••••••••••
• avokádo
• niekoľko čerstvých šalátových listov
• hrsť cherry paradajok
• kus šalátovej uhorky
• petržlenovú vňať

Prsia umyjeme a uložíme do misky, posypeme koriandrom, cibuľou, soľou, paprikovými vločkami, paprikou, cesnakom a prelejeme olejom. Dobre zamiešame a necháme odstáť aspoň na 15 minút, nech mäso vstrebe chuť korenín.

Na rozpálenej grilovacej panvici prsia sprudka z oboch strán opečieme a potom na miernejšom ohni grilujeme, kým na povrchu nie je charakteristická vzorka a vnútro je mäkké a šťavnaté. Nevysušiť! Aby sa prepieklo rovnomerne, odporúčam najhrubšie časti pred opekaním narezať pomocou "motýlikovej" metódy na tenšie plátky. 

Mrkvu a petržlen ošúpeme a pokrájame na tenké hranolčeky. Premiešame ich s olejom, korením, citrónom, cesnakom a soľou a v rovnomernej vrstve ich rozprestrieme na plech s papierom na pečenie. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 15-20 minút, kým na povrchu nie sú chrumkavé a zlatisté. 

Nasleduje zostavenie taniera: na dno uložíme lôžko šalátu, pridáme kôpky hranoliek, grilované mäso, avokádo (celú polku, nakrájané, či dokonca rozpučené, na spôsob dipu/guacamole - nechám na vás), plátky uhorky a cherry paradajky. Pokropíme citrónom a ak sa nám žiada, posypeme koreninami naviac. Ozdobíme čerstvou vňaťou a podávame!

Vo svojej podstate veľmi jednoduché a relatívne rýchle jedlo, ktorým sa určite zavďačíte mnohým stolovníkom. Hranolky sú bez debaty jedným zo spôsobov, ako nenápadnou formou do deciek dostať viac zeleniny. Má to požadovaný tvar? Má. Chrumká to ako klasické? Áno. A sú chutnejšie. vyhrali sme! Ak nemáte radi avokádo (tak vás nechápem), pokojne ho vynechajte, potom však možno nezaškodí zauvažovať o nejakom dresingu, ak k hranolkám nutne potrebujeme niečo na namáčanie. Nebojte sa prehľadať blog, mám ich tu asi miliardu, preto verím, že si nájdete nejaký, ktorý vám padne do oka. A ak áno, napíšte mi, čo by ste k pokrmu podávali, zaujímalo by ma, aké máte preferencie.

Zatiaľ si užite tento tanier a príjemný začiatok týždňa prajem!

Slaná jogurtová miska so šunkou, volským okom a pestom

Úplne som prepadla obedovým jogurtovým miskám. Neviem, čím to je. Alebo vlastne viem: Jogurtová by malo byť moje priezvisko a je to jedna z tých potravín, ktorých nie som ochotná sa vzdať, ani keby mi ponúkali všetky poklady ľudstva a iných mimozemských civilizácií.
Tieto chody sú nesmierne variabilné, možno ich pripraviť na akýkoľvek mysliteľný štýl. Tak napríklad po tej minulej, ktorá bola tak trochu na >>tureckú nôtu<< som sa dnes nechala opantať škandinávskou atmosférou. Tak po mojom. Hneď uvediem, čo je zase vo veci.
Jedným z typických severských pokrmov je LOX = filé nasoleného lososa. Často ho podávajú na žemli/bagele s krémovým smotanovým syrom, obvykle obloženým paradajkami, uhorkami, červenou cibuľou a kaparami. Ako každý "správny" bagel, toto pečivo je posypané zmesou korenín a semienok presne preň určenou. Aj o tej som písala už vo vyššie uvedenom odkaze. Namiešala som si vlastnú, už druhú dávku, dokonca aj s čiernym sezamom (ďakujem Lidlu za ázijský týždeň a zároveň ho preklínam, pretože moje úspory kruto trpia).
To by som však nebola ja, keby som to nejako nedomiešala a nezmenila. Nemala som údeného lososa. Zato plnú mrazničku dusenej šunky odloženej na horšie časy. A keďže tieto údené ryby sú mimo akciu drahé ako šľak, rozhodla som sa mojej peňaženke nespôsobovať mučivé bolesti a siahla som po tom, čo bolo po ruke.
Takže miesto nordického originálu tu máme šunkovú verziu. No a čo, aj tak je výborná! Inak však obsahuje všetko, čo by vám v Lox bageli ponúkli. Plus niečo naviac!
Naďabila som totiž aj na iný recept, kde sa do jogurtu, či skyru, primiešava ešte bazalkové pesto. To mi, samozrejme, prišlo ako prevratný nápad, preto som neváhala ho aplikovať aj v tejto miske. Veď také chutné pesto nikdy nič nemôže pokaziť.
Ďalej sa tú núka doplniť obed nejakou tukovou zložkou, trebárs avokádom alebo vajcom. Chcela som dať oboje, bohužiaľ, zelený pánko sa zaťal a ešte nechcel dozrieť, takže v tomto smere som mala smolu. Vajce ale v panvici pristálo. Po mojich niekoľkých predošlých neúspešných pokusoch o dokonalé vajce na polomäkko som to vzdala a pripravila radšej to, o čom viem, že mi ide celkom dobre: volské oko! A keď už raz bol zapnutý horák, v panvici som opiekla aj niektoré zo šunkových plátkov. Nech sú krásne chrumkavé.
Viem, že tieto jogurtové výtvory budú u mňa frekventované, zapísali sa do môjho srdca (a hlavne žalúdka), preto nevylučujem, že s nejakou verziou sa v budúcnosti na blogu ešte stretneme. Do tej doby si ale pripravte túto!

• 1 kelímok skyru (alebo hustého smotanového/gréckeho bieleho jogurtu)
• 1 vajce
• 5 plátkov dusenej šunky (96% podielu mäsa)
• 2 PL bazalkového pesta
• niekoľko cherry paradajok
• natenko nakrájané kolieska červenej cibule
• niekoľko koliesok uhorky
• 2 PL kapár
• zmes korenia na bagely (mix bieleho a čierneho sezamu, granulovaného cesnaku a cibule, celého maku, soli)

V panvici nasucho opečieme niekoľko plátkov šunky, kým nie sú chrumkavé. Vo "výpeku" (ak pustia tuk - ak nie, pridáme maslo) osmažíme jedno volské oko.
Do misky vyklopíme jeden téglik skyru a vmiešame dnu pesto. Na tento základ uložíme vajce, šunku, nakrájané paradajky, uhorku a červenú cibuľu. Roztrúsime kapary a posypeme zmesou semienok. Vítané je ešte pridať avokádo. Podávame ideálne kým je šunka a volské oko aspoň trochu teplé.

Škandinávsky spôsob stravovania obecne sa mi veľmi páči. Spomínam na tých pár dní, ktoré som bola na služobnej ceste v Nórsku minulý rok presne o tomto čase. Možno aj preto sa mi zaryl do podvedomia nápad na vytvorenie tohto chodu. Ich bufetový štýl raňajok, ktorý praktizujú i doma má niečo do seba a mám v pláne raz to uplatniť aj u mňa. 

Naviac severské národy sú známe "zdravým" spôsobom života, ich jedlá sa točia aj okolo morských plodov, ktoré majú k dispozícii z okolitých morí a oceánu. 

Čo vy, páči sa vám ich kuchyňa a dali by ste sa nahovoriť na niečo podobné?

Tvarohový šalát s Romanescom, šampiňónmi a Kalamata olivami

.. a kyslými uhorkami! Ak existuje majonézový, či v zdravšej verzii jogurtový, šalát, prečo by nemohol existovať tvarohový? Také boli moje myšlienkové pochody pred otvorenou chladničkou a pri rentgenovaní obsahu mojich poličiek v nej. Ak ma poznáte, správne predpokladáte, že príprava nostalgického zemiakového v tomto prípade nehrozila ani náhodou, zostavovala som ho podľa toho, čo bolo aktuálne k dispozícii, potrebovalo spotrebovať a zdalo sa aspoň trochu vhodné napchať do jednej misky tak, aby sa dané komponenty nebili. Myslím si, že sa mi podarilo vyhútať veľmi úspešnú a príjemnú verziu, preto sa nebojím prezentovať vám ju na blogu.
Vezmime to po poriadku. Hlavnou zložkou v tomto pokrme je romanesco karfiol/brokolica, s ktorým som sa stretla prvýkrát a testovala ho hneď v niekoľkých receptoch. Prvý je k dispozícii >>TU<< , na ten tretí ešte príde rad, počkajte si.
Ďalej som sa nechala zlákať hubovou sezónou, keď už ľudia nehovoria o ničom inom a keďže som k dispozícii nemala hríby nazbierané priamo z hory, situáciu zachraňovali aspoň šampiňóny z obchodu. Osmažené na masle, s trochou balzamika, ktoré okolo nich vytvorilo lepkavú sladkastú vrstvu, také mám najradšej a bez rečí museli skončiť v šaláte.
Ak som už načala tému spomínaním na ten majonézový, žiadny sa nezaobíde bez kyslých uhoriek, čo je v tomto jediný spoločný menovateľ. Zdalo sa mi ako vhodná príležitosť zakomponovať doň časť otvoreného pohára domácich od mamky. Nesiaham po nich často, pretože väčšinou si neviem rady, čo s nimi, sú pomerne špecifické a nehodia sa úplne ku všetkému. Aspoň pre mňa, neviem, možno vy ich ujedáte na pravidelnej báze. V tom prípade mi skúste dať tip na osvedčené kombinácie.
Posledným zaujímavým vylepšením sú marinované kalamata olivy - jednak ich tmavou farbou trochu prebijú tú prevažne zelenú, po druhé, svojou slanosťou celé dielo ochutia a tak nemusíme hútať nad siahodlhým zoznamom korenín, ktoré do taniera pridať.
Ostatne, čo sa toho ochucovania týka, aby som si celú situáciu ešte uľahčila, tvaroh som použila v príchuti Feta/sušené paradajky, ktorý pochádza z gréckeho týždňa v Lidli a je naozaj lahodný. Trochu kyslastý, takže s uhorkami tvorí dokonalý pár a zafarbený na oranžovo, preto sa nepozastavujte nad čudesným vzhľadom výsledného šalátu. A tým sme vlastne na konci. Jednoduché, ale chutné, hravé, vyvážené, bohaté a výživné.

• niekoľko ružičiek romanesca
• 4-5 šampiňónov
• trochu masla
• 1 PL balzamikového octu
• 1 ČL dubákového korenia
• ½ ČL thajskej čili omáčky
• 2 sterilizované kyslé uhorky
• 10 ks kalamata olív (marinovaných, polosušených)
• 50-100 g tvarohu (ochuteného - Feta a sušené paradajky)
• soľ a mleté čierne korenie podľa vlastného uváženia, petržlenová vňať + na ozdobu

Romanesco rozoberieme na ružičky a uvaríme na skus. Šampiňóny očistíme, nakrájame na plátky a vložíme do panvice s roztopeným maslom. Ochutíme dubákovou soľou a orestujeme, kým nepustia trochu tekutiny. Podlejeme balzamikovým octom, čili omáčkou a smažíme, kým nie sú zlatisté a lepkavé. Uhorky nakrájame na kolieska, kalamata zbavíme kôstky (ak ju obsahujú) a posekáme. 

Uvarené romanesco, šampiňóny, uhorky i olivy preložíme do misky, zmiešame s tvarohom a posypeme soľou či korením, ak sa nám žiada. Na záver pridáme petržlenovú vňať a podávame. 

Pred pridaním tvarohu a zmiešaním:

Všetko v jednej kope: 

Na záver by som rada podotkla, že sa striktne nemusíte držať receptu. Nemáte ochutený tvaroh? Dajte obyčajný! Polosušené olivy? Postačia aj čierne či klasické zelené. Je romanesco vo vašich obchodoch nedostupné? Nahraďte ho karfiolom či brokolicou, ono je to vlastne i tak len ich kríženec. Alebo uvarte oboje a bude to skoro to isté.. 😁Nazbierali ste si v hore čerstvé huby? Dnu s nimi, budú ešte lepšie! Chcete sa viac priblížiť klasike? Pridajte hrášok, mrkvu, cibuľu, v podstate čokoľvek, po čom vám hrdlo ráči. Tieto zeleninové šaláty sú vďačné a variabilné a v podstate akési šrotovníky, pomocou ktorých sa elegantne môžete zbaviť nadbytočných zásob z chladničky. Verím však, že ak sa rozhodnete pre túto konkrétnu verziu, banovať nebudete, pretože je výborná. Všetky zložky spolu príjemne ladia a sú vo vzájomnej harmónii. Naozaj!

Tekvicové špízy so šunkou a kalamata olivami

Poznáte tie dni, kedy sa vám nič nechce, najatraktívnejšie zo všetkého naokolo vypadá neustlatá teplá posteľ a posledná činnosť, ktorú by ste chceli robiť, je hrať sa s jedlom? V bruchu vám vystrája symfonický orchester, vy sa konečne dovlečiete pred chladničku a nahádžete do misky prvé, čo pod ruku príde.
No sú také obdobia, kedy, naopak, neváhate obetovať minútku-dve (alebo hodinu či dve..) v kuchyni naviac a dáte si na vzhľade taniera trochu záležať. Alebo to možno nie je z vlastnej vôle, no potrebujete prestrieť stôl pre (menej či viac) významných hostí. Jedlo samo o sebe vôbec nemusí byť až také dychberúce, keď ho však dokážeme prezentovať s patričným pátosom, nikto sa nebude pozastavovať nad tým, že ste vlastne dohromady zostavili tri ingrediencie. V tom je tá genialita: vyvinúť minimum úsilia, ale navonok to vypadá, akoby ste pri práci vypľuli dušu a preliali hektolitre potu (a krvi).
Takže, mala som v pláne prichystať si na obed len jednoduchý šalát, ktorý by obsahoval všetky suroviny nutné k čo najrýchlejšej likvidácii. Pokrájať, upiecť, zabaliť, koniec príbehu. Náhle ma ale osvietila inšpirácia: dá sa to predsa aj zábavnejšou formou! Nielen dospelí, ale aj deti ocenia takúto prezentáciu, veď ktorý drobec by si rád do pusty nestrkal jedlo rukami? Kúsky zeleniny nastoknuté na špáradlách sú na to priam ideálne. Jednak to efektne vypadá, po druhé, nemáte v miske neporiadok, všetko je dobre zabezpečené a úhľadné, netreba sa báť, že sa nám niečo nedopatrením vysype. Víťazstvo na dvoch frontoch.
Samozrejme, už je len a len vo vašej réžii, aké suroviny na špajdle napicháte. Ja mám teraz zase obdobie tekvice, preto bolo jasné ako facka, že bude hlavnou hrdinkou epizódy. Zdrojom bielkovín sa tento raz stala šunka, kvalitná, naozaj plná mäsa. Pre oživenie a bohatejšiu chuť poputovali do špízu slané marinované Kalamata olivy a zeleninovú nálož uzatvárajú paradajky a uhorky. Nepovinný je ešte listový šalát, napríklad taká rukola, ktorá vytvorí lôžko pre naše umelecké dielo a hotovo, môžeme s hrdosťou podávať!

• ¼ tekvice Hokkaido
• plátok masla
• štipka škorice
• štipka granulovaného cesnaku
• niekoľko plátkov údenej šunky
• 10 ks Kalamata olív
• žlté oválne (alebo cherry) paradajky
• uhorky
• zo dve hrste rukoly + 1 PL oleja + 1 ČL balzamikového octu/citrónovej šťavy + bylinkovú soľ

Tekvicu umyjeme, nakrájame na väčšie kocky, rozložíme na plech s papierom na pečenie a obložíme plátkom masla. Ochutíme škoricou a cesnakom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 15 minút. Pečieme, kým nie je mäkká tak na skus, nie príliš mľandravá, aby držala na špajdliach. 

Šunku nakrájame na pásy, olivy zbavíme kôstky (ak obsahujú), paradajky a uhorky pokrájame na kolieska/kocky s veľkosťou sústa. 

Upečenú tekvicu, šunku, olivy i zeleninu striedavo napichujeme na špajdle, kým nespotrebujeme všetky suroviny. 

Śpízy uložíme na hniezdo rukoly, ktorú sme ochutili zálievkou z oleja, octu a soli. 

Povedzte, nepotešili by aj vás tieto roztomilé a hravé špízy plné lahodných chutí? Sladučká tekvica, výrazné olivy, delikatesná šunka, všetko podporené dávkou vitamínov v čerstvej zelenine. Niekoľko rozličných farieb, od zelenej, žltej, oranžovej po čiernu (a keby sme použili dva druhy paradajok a vpašovali tam i nejaké červené, bolo by to ešte pestrejšie), to všetko na jednom tanieri. Radosť ujedať jednotlivé sústa zo špajdle!

Patizónový hamburger s grilovaným camembertom

Nedá sa snáď ani spočítať, koľkokrát som už na tomto blogu zdôraznila, aká dôležitá je improvizácia v kuchyni. Ono to často dopadne ešte lepšie, než to, čo bolo pôvodne v pláne. Ale taký je život. Môžeme sa snažiť akokoľvek, nalinkovať si celý deň, rozpočítať ho na minútu presne a ono sa stane niečo, čo nám celkom rozhodí harmonogram. Vtedy je podstatné nestrácať hlavu, myknúť plecom a postaviť sa problému či situácii čelom. Ja som typ večného plánovača, musím mať aspoň akú-takú predstavu, čo ma čaká v najbližších hodinách, inak prepadám chaosu, ba až panike. Na druhej strane, už sa učím a celkom rýchlo, že takto to nefunguje. Uvediem banálny príklad, ktorý priamo súvisí s týmto receptom.
Na programe bolo uvariť čosi kompletne iné, ale zistila som, že môj syr už nie je v ideálnej kondícii a preto bolo nutné okamžite ho spracovať, inak by v priebehu pár dní musel do koša. A vy viete, aký mám názor na plytvanie potravinami. To je pre mňa jeden zo smrteľných hriechov. Takže priority boli prekalkulované a o slovo sa prihlásil patizónový hamburger s grilovaným camembertom.
Teda ľudia, niekedy som za rúcanie programu neskonale vďačná, pretože inak by som bola ukrátená o rôzne delikatesy, akou bola aj táto. Grilovaný syr, ktorý sa po rozkrojení nádherne roztiekol, chutná šunka s vysokým percentom mäsového podielu, lahodná domáca omáčka na pizzu z dielne mojej milovanej maminky, čerstvá zelenina z domácich zdrojov, ktorá neozaj chutí tak ako má, nie ako umelohmotné čudo z genetickej farmy. Okrem toho, ten mini patizón je tak rozkošný, že hneď keď som ho vybalila zo zaslanej tašky, musela som sa rozosmiať. Vypadá ako z inej planéty, hotové mimozemské UFO. Preto sa mi zdalo viac ako príhodné použiť ho namiesto žemlí ako obal na môj hamburger. Takýto vtipný obed som veru dávno nemala. Skúste sa aj vy poobzerať v obchode po malých patizónikoch, ak nemáte vlastnú záhradku, možno sa na vás usmeje šťastie. Ak nie, nezúfajte, určite v nich dostať guľaté cukety, ktoré pri priečnom prerezaní budú dostatočnou náhradou "žemlí".
Navyše, ako základ na natieranie takisto možno použiť čokoľvek: obľúbenú paradajkovú omáčku, kečup, dokonca horčicu či majonézu, ak nie ste na paradajkové variácie.
Čo ale vynechávať či zamieňať neodporúčam, je práve grilovaný syr. Nehovorte mi, že sa vám nezbiehajú sliny pri pomyslení na tie čerstvé ťahajúce sa vlákna po odobratí z grilu (či mikrovlnky, keď už sme pri tom neustálom plánovaní..), pretože mne teda áno.

• 1 malý patizón
• korenie na grilovanú zeleninu
• 1 PL (domácej) zmesi na pizzu (ekvivalentné náhrady)
• 1 plátok dusenej šunky (moja mala 96%) 
• 1 bochník camembertu
• trochu oleja
• zmes provensálskeho korenia
• paradajky, uhorky, čerstvú bazalku

Patizón priečne prerežeme, vydlabeme semienka (pozor, aby aspoň jedna časť neostala deravá!), ochutíme korením, pofŕkame olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15 minút, kým patizón nie je mäkký a zlatistý. 

Medzitým pripravíme syr: obalíme ho v oleji ochutenom bylinkami a na rozpálenej grilovacej panvici z oboch strán opečieme, kým sa nevytvorí charakteristická vzorka. 

Hotové polky patizónu potrieme omáčkou na pizzu, na jednu uložíme plátok šunky a grilovaný syr. Navrch pridáme kolieska paradajky a uhorky, prikryjeme lístkom bazalky a priklopíme druhou "žemľou". Podávame s ďalšou porciou zeleniny. 

Čo hovoríte na tento UFO hamburger ako z inej galaxie? Mne sa neskutočne páči, je vtipný, hravý a v neposlednom rade, dokonale chutný. Už nebudem ako papagáj opakovať, že ten syr je dar z nebies, o tom sa musíte presvedčiť sami a okamžite utekať ku grilu či sporáku. Dobrú chuť!

Turecký šalát z bielej fazule (a s vajcom na mäkko)

Prechádzala som si zoznam posledných svojich publikovaných príspevkov a s prekvapením zistila, že už dávno nepadol recept na nejaký šalát v pravom slova zmysle. Ako je to vlastne možné? Nastal pravý čas to zmeniť, veď nie je lepšia doba dopriať si priehrštie čerstvej zeleniny ako v lete. Nie, že by som ju nejedla na kilá (až tony), ale vypadá to tak, že operujem najmä s tepelne spracovanou. Alebo sa nedostane na blog, to je tiež jeden z hlavných dôvodov. Pretože kombinujem svoju osvedčenú klasiku a keď mám možnosť oddávať sa domácim uhorkám a paradajkám, dostanú prednosť pred akýmikoľvek zložitosťami a inováciami. Koniec koncov, od kurzu som sa neodchýlila ani trochu, i tento pokrm ich obsahuje.
Príjemnou zmenou je však zdroj bielkovín. Fazuľu nepoužívam až tak často a ak, frekventovanejší je jej červený variant, no tento raz som do tohto Tureckom inšpirovanom šalátu prisypala bielu. Paradoxom je, že ju mám vlastne radšej, ako obyčajnú, ale ak používam suchú a varím si ju sama (nie z konzervy), aby som dosiahla rovnakú mäkkosť, až takmer rozvarenú textúru, musí sa na sporáku trápiť dlhšie. Teda za predpokladu, že to nie je maslová biela fazuľa. Tá je hotová raz-dva.
Malou zaujímavosťou tohto receptu je príprava takzvanej narýchlo kvasenej cibule. Odsledovala som, že ak ju konzumujem surovú, nekamaráti sa so mnou a často ma po nej páli záha. Nie vždy sa mi však chce opekať ju na oleji, najmä ak mám chuť na niečo ľahké a svieže. Už teraz viem, že na to existuje ľahká pomoc. Spariť ju vriacou vodou, pridať kyslé zložky ako ocot a citrónovú šťavu a extrémne rýchlo ju v podstate sterilizovať. Zmäkne a naviac jej to dodá príjemnú chuť, ktorá zjemňuje jej charakteristickú ostrosť.
Pre väčšiu výživnosť je tento šalát doplnený ešte vajcom, ktoré Turci vo svojej kuchyni využívajú pomerne často. Tu to nechávam na každom z vás, nie je podstatné, pre akú formu sa rozhodnete, podstatnou vecou je nevynechať ho. U mňa vyhralo varené na mäkko, pretože je o mne už asi známe, že zbožňujem polotekutý (až nedovarený) žĺtok, ktorý sa po prekrojení do taniera rozleje a prirodzene tak zeleninu obalí akousi pseudo omáčkou.

Šalát (jedna porcia, ktorú máte možnosť vidieť na fotkách):

• 130 g hotovej bielej fazule
• 150 g domácich paradajok
• 150 g domácej uhorky 
• veľkú hrsť čerstvej bazalky
• 1 vajce, uvarené namäkko (metódu voľte podľa ľubovôle)
• trochu korenia na zeleninu

Rýchlo kvasená cibuľa:

• pol cibule
• hrnček vriacej vody
• 2 ČL jablčného octu
• 1 ČL citrónovej šťavy
• trochu soli a korenia

Cibuľu nakrájame na tenké mesiačiky, zalejeme vriacou vodou, ochutíme octom, citrónom,  soľou a korením a v náleve necháme odstáť. Čím dlhšie, tým lepšie, ale takto kvasenú cibuľu je možné podávať už po 15 minútach. Dĺžka sterilizácie ovplyvní jej chuť a ostrosť. 

V mise zmiešame fazuľu, nakrájané paradajky, uhorky a bazalku. Zeleninu posypeme korením a premiešame. Pridáme cibuľu precedenú z nálevu a uvarené vajce. Hotovo, podávame!

To sme mali fotky pred dekonštrukciou, teraz sa pozrime na výslednú misku..

V jednoduchosti je krása. Ako vidíte, jedná sa v podstate o obyčajné a možno na prvý pohľad nezaujímavé suroviny, ale dokopy výborne ladia a vytvárajú tak plnohodnotné a na živiny bohaté jedlo. Najviac sa mi páči, ako šikovne je v ňom spracovaná cibuľa, ktorá môže mať podobné účinky na váš organizmus ako u mňa. Dúfam, že oceníte malý tip na "oklamanie nepriateľa" a metódu vyskúšate. Spolu s týmto šalátom. Dobrú chuť!