Plnené perníkové sušienky

Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté! Najmä keď ste Nemehlo v kuchyni. Ako ste si možno všimli, pustila som sa hneď od začiatku decembra do pečenia vianočných koláčikov. >>Linecké perníčky<< a >>nepečené pralinky<< nájdete v príslušných odkazoch a keďže do tretice všetko dobré, minulý víkend som sa podujala na posledný výtvor pred cestou domov. Úžasnou inšpiráciou mi je blog od Marysity, kde som mala zálusk na jej >>perníčky s marcipánom<<. U nás marcipán príliš nefrčí, ja osobne ho nemám rada a ani v rodine neviem o tom, že by ho niekto používal pri pečení, preto som recept upravila podľa svojich predstáv.

Nuž a tu došlo ku kameňu úrazu. Perníčky som plnila domácou slivkovou nutellou (mamkina výroba - úžasná, ako všetko, čo pochádza z jej rúk), bohužiaľ, jej nevýhodou je, že sa vplyvom tepla náramne rozpúšťa. Samozrejme, o tejto vlastnosti som vedela, snažila som sa moje guľôčky uzatvárať čo najpevnejšie a najpoctivejšie, no i tak to nepomohlo a úbožiatka, rozpadli sa. Hmm, to nie je presný popis. Stali sa z nich skôr keksíky s nádhernou mramorovou mozaikou na povrchu. Preto mi vlastne ani nie je ľúto, že dopadli trochu inak, než bolo pôvodne v pláne. Naozaj im to dodáva zaujímavý a efektný vzhľad.
Vyšiel mi takto celý prvý plech, ten druhý som robila s marhuľovým lekvárom (tiež domácim) a kupovanou čokoládovou pomazánkou (pretože domáca nutella došla) a tieto perníčky sa zachovali presne podľa inštrukcií. Takže, ak vám môžem poradiť, majte na zreteli, že každá náplň sa chová úplne inak a podľa toho bude vyzerať aj finálny produkt.
Čo sa týka vzhľadu, Mary jednotlivé perníčky ešte nakoniec namáčala v rume a obaľovala v cukre. Rum nemám a kvôli niekoľkým koláčikom som do neho nechcela investovať, preto som použila sirupovú vodu. V poleve som namáčala práve prvý "nepodarený" plech, kedy som ešte nevedela, že ten druhý vyjde inak, ktorý by bol na toto zdobenie vhodnejší. Rozložité sušienky sa namočením stali príliš vlhkými a takmer sa rozpadali, preto som hodila flintu do žita a po pár kúskoch to vzdala, nech ich nepokazím už úplne. Tie druhé boli rozhodne kompaktnejšie, pevnejšie a určite by tekutine odolali, preto by som na posýpku nezanevrela. Ja som však už bola vyčerpaná a frustrovaná, v kuchyni som strávila celý deň nielen pečením, ale aj prípravou niekoľkých obedov do práce, nemala som viac silu hrať sa. Čo je škoda, pretože by im to dodalo naozaj krásny snehový kabátik.
Tak či onak, sušienky zožali nevídaný úspech. Kolegyňa si okamžite pýtala recept, druhá na ne chodila priebežne počas celého dňa, míňali sa rýchlo aj napriek tomu, že prvá zmieňovaná mala rovnaké myšlienky a priniesla nám domáce marokánky. To ste mali cítiť tie sviatočné arómy vinúce sa z našej malej kuchynky! Perníkové korenie a škorica sa dali zachytiť až kdesi na chodbe a som presvedčená, že všetci ostatní obyvatelia budovy prudko závideli!

Na 40 kúskov:

• 400 g hladkej múky
• 160 g práškového cukru
• 1 ČL kuchynskej sódy
• 1 balenie kypriaceho prášku + 1 kopcovitá ČL škorice (alebo rovno kypriaci prášok do perníka)
• 1 kopcovitá ČL perníkového korenia
• 10 g holandského kakaa
• 2 ČL pomarančovej kôry
• 2 vajcia
• 120 g medu
• 60 g masla
• Náplň:
• slivkový čokoládový lekvár
• marhuľový lekvár
• nutella
• prípadne marcipán
• celé kocky čokolády
• Poleva:
• 1 PL cukru + 2 ČL marhuľového lekváru + hrnček vody
• práškový cukor na obalenie

Múku, práškový cukor, sódu, prášok do pečiva, škoricu, perníkové korenie a kakao preosejeme do veľkej misy. Pridáme strúhanú kôru z pomaranča, vajcia, tekutý med a maslo izbovej teploty. Vypracujeme rukami na hladké, kompaktné cesto, ktoré sa odliepa od stien nádoby. Snažíme sa pracovať rýchlo, lebo čím je cesto teplejšie, tým viac sa lepí. Necháme ho niekoľko hodín odpočívať v chlade, najlepšie cez noc, ale v prípade časovej tiesne ho možno vložiť na pol hodinu do mrazničky.
Bochník vyberieme, prekrojíme na polovicu a tú, s ktorou nebudeme pracovať ponecháme na chladnom mieste. Cesto vyvaľkáme na plát s hrúbkou pol centimetra, podľa potreby podsýpame múkou a pomocou formičky alebo pohára vykrajujeme kolieska s priemerom tak 3 cm.
Do stredu každého kolieska uložíme kôpku náplne a uzavrieme do pevnej guľky. Spoje sa snažíme zabezpečiť čo najlepšie. Perníčky ukladáme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme tak 15 minút (maximálne 20), sušienky budú ešte mäkké, ale tak to má byť, po vychladnutí stvrdnú.

Ešte teplé ich namáčame do sirupovej vody alebo rumu. Sirup pripravíme jednoducho rozpustením cukru a lekváru v horúcej vode. Namočené perníčky obalíme v cukre, rozložíme na podnos a necháme vyschnúť.
Celý postup opakujeme s druhou polovicou cesta, môžeme zvoliť iný druh náplne pre variabilitu.

Takto nejako mali perníčky vypadať po správnosti. Pekné sformované guľôčky, ktoré by nádherne vypadali posnežené cukrom a ozdobené napríklad kúskom orieška.

Ale na druhej strane, výnimočne nie som nešťastná. Aj ten popraskaný mozaikový povrch keksíkov má niečo do seba. Nie je to také jednoliate a prezrádza, že vnútri sa ukrýva čosi dobré. Navyše, ak hľadáte tú správnu vianočnú arómu, neviem si predstaviť nič vhodnejšie než perníkové korenie a škoricu. Nebol by to milý darček, keby ste dostali dózu plnú týchto voňavých sušienok? Ak teda nie ste príliš materiálne založení a radšej máte produkty domácej výroby, obdarujte nimi niekoho pod stromčekom!

Mini anketa: ktoré sa vám páčia viac? 

Popraskané || Sférické

Dajte mi vedieť! 

Linecké koláčiky ako perníčky v troch príchutiach!

Milí moji, určite Vám neuniklo, že sme sa prehupli do druhého adventného týždňa. To nám to ale uteká, všakže? Po vzore z minulého roka, kedy som sa voči samej sebe zaviazala, že každý z týchto víkendov niečo upečiem, chopila som sa varešky i tento raz a rozpálila rúru.
Ako iste viete, mám vo zvyku rozmaznávať spolubývajúcu i kolegov nejakými dobrotami a tak som si nemohla nechaj ujsť príležitosť potešiť ich niečím sladkým na Mikuláša. V tomto smere mám na blogu sklz, pretože zmieňované perníčky uzreli svetlo sveta ešte predminulý týždeň, ale nestíham. A rovnako som sa nestačila čudovať, akou rýchlosťou sa po nich zaprášilo. Kolegom som odniesla jednu obrovskú dózu a v podvečer z nej na mňa hľadeli už iba tri kusy.
Takisto spolubývajúca sa mi priznala, že pôvodne mala v pláne obsah mikulášskeho balíčka iba ochutnať, lebo jej bolo ľúto zlikvidovať niečo tak pekné (jej slová, osobne si myslím, že chovanci z chránenej dielne by podali lepší výkon..), ale po zjedení prvého kúska do nej spadli všetky ostatné. A to vraj linecké keksy nemá rada! Že doma sa ich ani nedotkne.. Takže, nechcem sa chváliť, ale podľa týchto reakcií usudzujem, že určite stojí za to ich vyskúšať.
Jasné, linecké je asi ten typ cukroviniek, ktoré nemôžu chýbať na každom podnose, ale existuje toľko variácií, receptov, obmien a vylepšení, že by to jeden ani nespočítal. Stačí zmeniť pomer surovín, pridať/ubrať to a ono a hneď vidíte, že to môže spôsobiť markantný rozdiel.
Aby to nebola nuda, podujala som sa okrem základnej príchute pripraviť ešte kokosovú a kakaovú. Nech je to rozmanité nielen tvarom, ale i chuťou.
Ako som už naznačila, s výsledným efektom nie som celkom spokojná (ale to nebudem zrejme nikdy), zdobenie mi príliš nejde. Siahla som, pre pohodlnosť, po zdobiacich tubičkách, ale táto poleva je na môj vkus dosť tuhá a tak, kým ozdobíte všetky plechy keksov, spôsobíte si aj solídnu svalovku v oblasti zápästia a palca. Domáca cukrová poleva je fajn v tom, že jej hustotu možno regulovať, takže aj dekorovanie pôjde jednoduchšie. Bol by to však krok navyše, na ktorý som absolútne nemala čas.
Ďalšou vecou, na ktorú sa musím posťažovať, je fotografické prostredie. Skúšala som niekoľko verzií aranžovania, doplnkov, jedno či druhé svetlo.. ale bez vybavenia sa môžem aj roztrhať, nikdy to nebude ako z profesionálneho blogu. Veľmi by ma potešilo mať trebárs čerstvé ihličie, rôzne ozdoby na stromček, motívy so sviatočnou tematikou.. Kvalitnú podložku so svetlým vzorom (napríklad mramorový alebo drevený efekt..), fotobox na zabezpečenie imitácie denného svetla, podnosy, príbory, nádoby.. všetko, čo treba k tomu, aby to skutočne bolo aj potešením pre oko. Vzhľadom k tomu, že ešte stále je varenie/pečenie a blogovanie len mojím koníčkom, ktorému venujem voľný čas (aj vtedy, keď ho voľný vlastne nemám..), môžem o týchto veciach iba snívať a dúfať, že neatraktívne fotky vás neodradia od skúšania jednotlivých receptov a že sa sem budete viac či menej pravidelne vracať. Za to budem naozaj neskonale vďačná. Ako odmenu si upečte moju verziu lineckých koláčikov:

• 300 g hladkej múky
• 200 g Hery
• 100 g práškového cukru
• 20 g vanilkového cukru
• kôru a šťavu z citróna
• žĺtok
• 1 PL kakaa
• 1 PL strúhaného kokosu
• polevu na zdobenie
• čokoládu na zdobenie, prípadne oriešky či cukríkovú posýpku

Do veľkej misy preosejeme múku, pridáme práškový a vanilkový cukor, zmäknuté maslo, nastrúhanú kôru z citróna a šťavu z jednej polky. Vyklepneme žĺtok a pomocou rúk vymiesime kompaktné, jednoliate cesto, ktoré sa dobre oddeľuje od stien nádoby. Cesto rozdelíme na tri časti. Do jednej z nich pridáme kakao, do ďalšej kokos, tretiu necháme v pôvodnom stave. Dobre prehnetieme, aby sa suroviny zapracovali a vyformujeme bochníčky. Uložíme ich do chladu na takých 20-30 minút, aby sa s nimi lepšie pracovalo. Na pomúčenej podložke ich vyvaľkáme na plát s hrúbkou pol centimetra a pomocou formičiek vykrajujeme rôzne tvary. Podľa potreby prisypávame múku, ak sa cesto príliš lepí. 

Keksíky uložíme na plech s papierom na pečenie a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 8-12 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé. Pozor, neprehnať to!

Koláčiky necháme vychladnúť a potom zdobíme podľa ľubovôle a fantázie. Tradičnou cestou okrem tej, ktorú som už spomínala, je koláčiky zlepovať lekvárom.

Poleva na zdobenie v štyroch farbách a niekoľko exemplárov namočených do tekutej čokolády. 

Obvykle sa považujem za kreatívnu a umelecky založenú dušu, ale pri tom množstve keksíkov som mala problém niekedy prísť s ornamentom, ktorý by sa neopakoval. Najťažšie to bolo pri soboch. Ako ho namaľovať tak, aby bolo jasné, že je to sob, ale vždy ináč?!

Čokoláda je vždy dobrá voľba..

Chcelo by to trochu čerstvého ihličia. Viete o tom, že v izbe mi chýba akákoľvek sviatočná výzdoba? Dokonca som zabudla aj zapáliť sviečku v obe adventné nedele. Hanba mi..

Ospravedlňujem sa za môj nárek, ale chcem aby ste vedeli, ako to cítim. Veľmi rada by som vám to tu pripravila čo najpríjemnejšie, najkrajšie, najkvalitnejšie, aby ste sa cítili ako v bavlnke. Ostatne, to možno jednoducho zaručiť, ak si upečiete plech keksíkov, k nim vezmete hrnček horúceho kakaa alebo čokolády, zababúšite sa do deky, zapálite svetielka či sviečky a vychutnáte si večernú atmosféru po škole či práci. Na pár minút vypnúť, aj keď máme zoznam vecí na splnenie dlhý ako Čínsky múr je prospešné telu i mysli. Nemôžeme vždy fungovať na 150%. To by sme sa tých Vianoc ani nedožili..

Kakaové sušienky s čokoládou (vegan)

Kto by ma nechcel mať za kolegyňu? Ja som niekedy pre svojich spolupracovníkov ochotná roztrhať sa. Snažím sa im vychádzať v ústrety, pomáhať ako sa len dá, neodbíjať ich a niekedy si ich trebárs rozmaznať spôsobom, že ich niečím poteším. Napríklad hriešnym a pečeným. Tak som raze raz jeden večer tesne po príchode z práce stála so zásterou pri sporáku a kúzlila ostošesť. Na druhý deň totiž opäť mala prísť skupinka nášho tímu, ktorá sa v Brne bežne nenachádza. Vedela som, že nás bude v kanceláriách ako hadov a teda aj dostatočný počet maškrtných jazykov, ktoré by celú várku dobrôt mohli poľahky zjesť.
Pečiem rada, ale len samej pre seba ma to nebaví. Takže keď sa dá, chopím sa príležitosti (a varešky) a trénujem schopnosti na nových receptoch. Vyhliadla som si tieto kakaové sušienky na internete, pretože vypadali nesmierne lákavo a viem, že u nás čokoládové veci vcelku fičia. Receptúru som však upravila o niekoľko zmien tak, aby z nich mohla okoštovať aj moja spolubývajúca. Prekvapivo som nakoniec mohla skonštatovať, že mojím zásahom sa mi podarilo vyprodukovať keksíky vhodné aj pre vegánov. Takže si ich bez výčitiek môžete pripraviť úplne všetci!
Čo ma ale privádza do zúfalstva až nepríčetnosti sú samotné fotky 😭😭. Tak ošklivé obrázky som nevyprodukovala už dávno a nepomohlo im ani niekoľko výrazných zásahov v editovacom programe. Nie som odborník a vlastne nepoznám všetky jeho funkcie, preto som neprišla na to, ako ho znásilniť tak, aby výsledok vyzeral k svetu. Preto sa hlboko ospravedlňujem za príšerky na snímkach nižšie. Ako som už písala, keksy som piekla neskoro večer, zdrojom svetla mi boli len umelé žiarivky a padala som pri práci únavou, takže som nemala ani silu príliš špekulovať nad estetickou prezentáciou. Dôležitou vecou, ktorú potrebujete vedieť je skutočnosť, že sušienky boli úžasné. Citujem vyjadrenia kolegov i spolubývajúcej. Zmizli prakticky okamžite. Obvykle keď donesiem nejaký ten plech, na druhý deň ráno v kuchynke zvyknem nájsť posledný kúsok, ktorý sa každý bojí zjesť, ale tento raz sa po nich zaprášilo a už popoludní dóza zívala prázdnotou. Dúfam, že to je dostatočný dôkaz na to, aby ste rozpálili rúru a vytiahli suroviny.
Ostatne, k nim: pripúšťam, nie je to jeden z tých zdravo sa tváriacich receptov. Pozostávajú z kopca cukru a čokolády, ale niekedy práve takáto energetická bomba padne viac než vhod. Najmä ak celý deň namáhate mozgové závity, trávite čas na meetingoch a vaším hlavným jedlom je káva. Hovorím o ostatných, našťastie, ja by som takto nemohla fungovať. Neexistuje prípad, kedy by som si do práce neťahala vlečku misiek a zásob, to by ma inak museli po pár hodinách kriesiť.
Ak ale patríte do podobnej skupiny, či máte len rozmaznaný jazýček a radi by ste si dali niečo sladké k popoludňajšej káve, upečte si plech týchto kakaových sušienok obohatených o kúsky čokolády!

Na 20 kúskov:

• ½ hrnčeka holandského kakaa
• 1 hrnček kryštálového cukru
• ½ hrnčeka + 2 PL rastlinného oleja
• 1 ľanové vajce: 1 PL rozmixovaných ľanových semienok + 4 PL vlažnej vody
• 1 a ⅓ hrnčeka polohrubej múky
• ½ ČL prášku na pečenie
• ½ ČL soli
• 50 - 100 g čokolády (pre vegan verziu použite takú)

Začneme prípravou ľanového vajca: ľanové semienka napríklad pomocou mlynčeka na kávu rozmixujeme na jemnú múčku. Ak už máme mleté, bod pre nás. Zalejeme ich vlažnou vodou, poriadne premiešame a necháme bokom, kým sa nezmenia na hustú mazľavú hmotu tak trochu pripomínajúcu vajce. 

Do veľkej misy preosejeme kakao, pridáme cukor, olej a zmiešame vareškou. Vlejeme dnu naše vajce a pomocou ručného mixéra zapracujeme. Prisypeme preosiatu múku spolu s práškom na pečenie a soľou. Vareškou vymiešame na kompaktnú hmotu a potom opatrne vmiešame polovicu posekanej čokolády. Tento krok nie je nutný, stačí čokoládu posypať na vrch, ale pridá to keksíkom vláčnejšiu štruktúru. 

Z cesta tvoríme malé guľôčky, ktoré umiestnime na plech s papierom na pečenie. Rukou ich pritlačíme a vyformujeme na placky. Povrch posypeme zvyšnou čokoládou a plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 12-15 minút, ale dávame pozor, aby sa nepripiekli. Budú ešte poriadne mäkké, pri vychladnutí však spevnejú, treba na to myslieť. Sušienky po upečení necháme 5 minút stáť na plechu, potom ich preložíme na mriežku a počkáme, kým úplne nevychladnú. Odporúčam podávať napríklad s pohárom mlieka!

Ak nemáte nič proti živočíšnym výrobkom, pokojne namiesto ľanového vajca pridajte do cesta jedno slepačie a časť oleja nahraďte obyčajným maslom (ale to by som asi teraz, keď stojí toľko ako pol ruky princeznej a jedno kráľovstvo, nerobila). Naviac, tento recept sa dá modifikovať aj na trochu zdravšiu verziu. Pšeničnú múku vymeňte za špaldovú alebo ovsenú, kryštálový cukor za trstinový, či kokosový, možno ešte lepšie za med či javorový alebo agávový sirup. Všetko je len na vás, neexistujú nijaké obmedzenia. Čím kvalitnejšie suroviny použijeme, tým budú sušienky lepšie. Ostatne kvalitná čokoláda a poctivé holandské kakao z nich tak či tak vykúzli dokonalú lahôdku.  

Kokosovo čokoládové keksy - bez múky a bieleho cukru

Niekedy si proste nedám pokoj. V snahe ulahodiť všetkým naokolo a uspokojiť čo i len malé túžby viditeľné v očiach mojich rodinných príslušníkov som schopná vymýšľať, špekulovať, skúšať a prekračovať všetky hranice. Niekdy bez oslavných fanfár na konci. Bohužiaľ taký je život. Treba to tak brať a neustále si hovoriť, že aj zlá skúsenosť môže byť pre človeka benefitom, aspoň sa opäť niečo naučí a ak nie je totálny troll, vezme si to k srdcu.
Otec sa tuším ešte v decembri, na prekvapenie mnohých, priznal k tomu, že i on vyradil zo svojho jedálnička pečivo a vyhýba sa bielemu cukru. Keďže sa znenazdajky prihlásil na návštevu (viete ako to je, keď nejde hora k Mohamedovi..), rozhodla som sa byť "dokonalou" dcérou a zvažovala som, čím ho trochu potešiť. V stohu receptov som mala jeden na kokosové keksy, ktoré som chcela už predtým vyskúšať, avšak nebola som si celkom istá, či by našli správne publikum. A teraz sa naskytla ich príležitosť.
No, skrátim to a prejdem k pointe. Ako tie na obrázku nevypadajú ani náhodou, keď ich budem robiť nabudúce, niektoré veci podniknem inak. Hlavným problémom bol nedostatok času. Keď prídete po 12 hodinách z roboty a predstavíte si, že ešte ďalšie dve máte stráviť v kuchyni, nadšením rovno skákať nebudete, takže v snahe obalamutiť proces som to nakoniec prekomplikovala. Čiže som si nepomohla. Prečo teda píšem tento príspevok? Aj napriek všetkým týmto ponosám si myslím, že keksíky, hoci nie sú vernou kópiou pôvodného receptu, nie sú na zahodenie a ak patríte k tej skupine ľudí preferujúcej poriadne chrumkavé a pevné keksy, tieto budú pre vás. Navyše, nechcem hovoriť, že sú extra-mega-super zdravé, ale nie je v nich biela múka a ako sladidlo je použitý med a javorový sirup, takže telo nezasviníte od korienkov vlasov po malíček na nohe. Kolegyne testovali a zhodli sa na tom, že ku kávičke, do ktorej si ich rovno budete môcť namočiť, ideál.

Na 23 kúskov:

• 100 g horkej čokolády
• necelé 2 hrnčeky kokosovej múky
• 350 g zahusteného mlieka (pre jednoduchosť radšej salko - budem vedieť do budúcna)
• 2 vrchovaté PL medu
• 2 PL javorového sirupu

Najprv si pripravíme kondenzované mlieko: celý obsah krabičky zahusteného mlieka vlejeme do rajnice a pridáme med s javorovým sirupom. Varíme do zhustnutia, nevzdávame sa, miešame a nadávame - mne to trvalo tak 45, možno až 60 minút (pôvodný recept vraj 25, haha, určite). 

Necháme mierne vychladnúť a vsypeme dnu kokos. Pridáme nasekanú čokoládu. Pozor, ak chceme, aby mali keksíky v sebe veľké kúsky čokolády, zmes musí byť dostatočne studená. Inak skončíte ako ja s jednoliatou hmotou bez štruktúry, zato výrazne čokoládovej chuti. Čo nie je na prekážku.

Cesto poriadne premiešame, ide to najlepšie aj rukami. Pomocou nich potom formujeme malé guľôčky veľkosti ping-pongovej loptičky. Ukladáme ich na plech s papierom na pečenie a sploštíme do tvaru sušienky. Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pri tejto teplote pečieme 15 minút (menej je niekedy viac, takže kontrolujeme už po desiatich). Bude sa zdať, že keksy sú ešte príliš mäkké, ale med vnútri zabezpečí, že po vychladnutí poriadne stuhnú.

Hotovo, uchovávame v plastovej nádobe a pokojne ich môžeme niekomu dať ako malý darček. (Veľmi hipstersky zabalený v papieri na pečenie #leboprečonie).

Na záver opäť zdôrazním, že by ste nemali čakať mäkké nafúknuté sušienky, tieto sú pekne chrumkavé, skúška vašich zubov a protézy (haha). Musím podotknúť, že napriek pôvodným obavám dotyčný pomaly vyťahuje kúsky z dózy a statočne ich likviduje. Tak snáď nie úplne nasilu (nebojte sa, mám plnú chladničku, má na výber 😜). Skúste ich aj vy!