Plnené perníkové sušienky

Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté! Najmä keď ste Nemehlo v kuchyni. Ako ste si možno všimli, pustila som sa hneď od začiatku decembra do pečenia vianočných koláčikov. >>Linecké perníčky<< a >>nepečené pralinky<< nájdete v príslušných odkazoch a keďže do tretice všetko dobré, minulý víkend som sa podujala na posledný výtvor pred cestou domov. Úžasnou inšpiráciou mi je blog od Marysity, kde som mala zálusk na jej >>perníčky s marcipánom<<. U nás marcipán príliš nefrčí, ja osobne ho nemám rada a ani v rodine neviem o tom, že by ho niekto používal pri pečení, preto som recept upravila podľa svojich predstáv.

Nuž a tu došlo ku kameňu úrazu. Perníčky som plnila domácou slivkovou nutellou (mamkina výroba - úžasná, ako všetko, čo pochádza z jej rúk), bohužiaľ, jej nevýhodou je, že sa vplyvom tepla náramne rozpúšťa. Samozrejme, o tejto vlastnosti som vedela, snažila som sa moje guľôčky uzatvárať čo najpevnejšie a najpoctivejšie, no i tak to nepomohlo a úbožiatka, rozpadli sa. Hmm, to nie je presný popis. Stali sa z nich skôr keksíky s nádhernou mramorovou mozaikou na povrchu. Preto mi vlastne ani nie je ľúto, že dopadli trochu inak, než bolo pôvodne v pláne. Naozaj im to dodáva zaujímavý a efektný vzhľad.
Vyšiel mi takto celý prvý plech, ten druhý som robila s marhuľovým lekvárom (tiež domácim) a kupovanou čokoládovou pomazánkou (pretože domáca nutella došla) a tieto perníčky sa zachovali presne podľa inštrukcií. Takže, ak vám môžem poradiť, majte na zreteli, že každá náplň sa chová úplne inak a podľa toho bude vyzerať aj finálny produkt.
Čo sa týka vzhľadu, Mary jednotlivé perníčky ešte nakoniec namáčala v rume a obaľovala v cukre. Rum nemám a kvôli niekoľkým koláčikom som do neho nechcela investovať, preto som použila sirupovú vodu. V poleve som namáčala práve prvý "nepodarený" plech, kedy som ešte nevedela, že ten druhý vyjde inak, ktorý by bol na toto zdobenie vhodnejší. Rozložité sušienky sa namočením stali príliš vlhkými a takmer sa rozpadali, preto som hodila flintu do žita a po pár kúskoch to vzdala, nech ich nepokazím už úplne. Tie druhé boli rozhodne kompaktnejšie, pevnejšie a určite by tekutine odolali, preto by som na posýpku nezanevrela. Ja som však už bola vyčerpaná a frustrovaná, v kuchyni som strávila celý deň nielen pečením, ale aj prípravou niekoľkých obedov do práce, nemala som viac silu hrať sa. Čo je škoda, pretože by im to dodalo naozaj krásny snehový kabátik.
Tak či onak, sušienky zožali nevídaný úspech. Kolegyňa si okamžite pýtala recept, druhá na ne chodila priebežne počas celého dňa, míňali sa rýchlo aj napriek tomu, že prvá zmieňovaná mala rovnaké myšlienky a priniesla nám domáce marokánky. To ste mali cítiť tie sviatočné arómy vinúce sa z našej malej kuchynky! Perníkové korenie a škorica sa dali zachytiť až kdesi na chodbe a som presvedčená, že všetci ostatní obyvatelia budovy prudko závideli!

Na 40 kúskov:

• 400 g hladkej múky
• 160 g práškového cukru
• 1 ČL kuchynskej sódy
• 1 balenie kypriaceho prášku + 1 kopcovitá ČL škorice (alebo rovno kypriaci prášok do perníka)
• 1 kopcovitá ČL perníkového korenia
• 10 g holandského kakaa
• 2 ČL pomarančovej kôry
• 2 vajcia
• 120 g medu
• 60 g masla
• Náplň:
• slivkový čokoládový lekvár
• marhuľový lekvár
• nutella
• prípadne marcipán
• celé kocky čokolády
• Poleva:
• 1 PL cukru + 2 ČL marhuľového lekváru + hrnček vody
• práškový cukor na obalenie

Múku, práškový cukor, sódu, prášok do pečiva, škoricu, perníkové korenie a kakao preosejeme do veľkej misy. Pridáme strúhanú kôru z pomaranča, vajcia, tekutý med a maslo izbovej teploty. Vypracujeme rukami na hladké, kompaktné cesto, ktoré sa odliepa od stien nádoby. Snažíme sa pracovať rýchlo, lebo čím je cesto teplejšie, tým viac sa lepí. Necháme ho niekoľko hodín odpočívať v chlade, najlepšie cez noc, ale v prípade časovej tiesne ho možno vložiť na pol hodinu do mrazničky.
Bochník vyberieme, prekrojíme na polovicu a tú, s ktorou nebudeme pracovať ponecháme na chladnom mieste. Cesto vyvaľkáme na plát s hrúbkou pol centimetra, podľa potreby podsýpame múkou a pomocou formičky alebo pohára vykrajujeme kolieska s priemerom tak 3 cm.
Do stredu každého kolieska uložíme kôpku náplne a uzavrieme do pevnej guľky. Spoje sa snažíme zabezpečiť čo najlepšie. Perníčky ukladáme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme tak 15 minút (maximálne 20), sušienky budú ešte mäkké, ale tak to má byť, po vychladnutí stvrdnú.

Ešte teplé ich namáčame do sirupovej vody alebo rumu. Sirup pripravíme jednoducho rozpustením cukru a lekváru v horúcej vode. Namočené perníčky obalíme v cukre, rozložíme na podnos a necháme vyschnúť.
Celý postup opakujeme s druhou polovicou cesta, môžeme zvoliť iný druh náplne pre variabilitu.

Takto nejako mali perníčky vypadať po správnosti. Pekné sformované guľôčky, ktoré by nádherne vypadali posnežené cukrom a ozdobené napríklad kúskom orieška.

Ale na druhej strane, výnimočne nie som nešťastná. Aj ten popraskaný mozaikový povrch keksíkov má niečo do seba. Nie je to také jednoliate a prezrádza, že vnútri sa ukrýva čosi dobré. Navyše, ak hľadáte tú správnu vianočnú arómu, neviem si predstaviť nič vhodnejšie než perníkové korenie a škoricu. Nebol by to milý darček, keby ste dostali dózu plnú týchto voňavých sušienok? Ak teda nie ste príliš materiálne založení a radšej máte produkty domácej výroby, obdarujte nimi niekoho pod stromčekom!

Mini anketa: ktoré sa vám páčia viac? 

Popraskané || Sférické

Dajte mi vedieť! 

Linecké koláčiky ako perníčky v troch príchutiach!

Milí moji, určite Vám neuniklo, že sme sa prehupli do druhého adventného týždňa. To nám to ale uteká, všakže? Po vzore z minulého roka, kedy som sa voči samej sebe zaviazala, že každý z týchto víkendov niečo upečiem, chopila som sa varešky i tento raz a rozpálila rúru.
Ako iste viete, mám vo zvyku rozmaznávať spolubývajúcu i kolegov nejakými dobrotami a tak som si nemohla nechaj ujsť príležitosť potešiť ich niečím sladkým na Mikuláša. V tomto smere mám na blogu sklz, pretože zmieňované perníčky uzreli svetlo sveta ešte predminulý týždeň, ale nestíham. A rovnako som sa nestačila čudovať, akou rýchlosťou sa po nich zaprášilo. Kolegom som odniesla jednu obrovskú dózu a v podvečer z nej na mňa hľadeli už iba tri kusy.
Takisto spolubývajúca sa mi priznala, že pôvodne mala v pláne obsah mikulášskeho balíčka iba ochutnať, lebo jej bolo ľúto zlikvidovať niečo tak pekné (jej slová, osobne si myslím, že chovanci z chránenej dielne by podali lepší výkon..), ale po zjedení prvého kúska do nej spadli všetky ostatné. A to vraj linecké keksy nemá rada! Že doma sa ich ani nedotkne.. Takže, nechcem sa chváliť, ale podľa týchto reakcií usudzujem, že určite stojí za to ich vyskúšať.
Jasné, linecké je asi ten typ cukroviniek, ktoré nemôžu chýbať na každom podnose, ale existuje toľko variácií, receptov, obmien a vylepšení, že by to jeden ani nespočítal. Stačí zmeniť pomer surovín, pridať/ubrať to a ono a hneď vidíte, že to môže spôsobiť markantný rozdiel.
Aby to nebola nuda, podujala som sa okrem základnej príchute pripraviť ešte kokosovú a kakaovú. Nech je to rozmanité nielen tvarom, ale i chuťou.
Ako som už naznačila, s výsledným efektom nie som celkom spokojná (ale to nebudem zrejme nikdy), zdobenie mi príliš nejde. Siahla som, pre pohodlnosť, po zdobiacich tubičkách, ale táto poleva je na môj vkus dosť tuhá a tak, kým ozdobíte všetky plechy keksov, spôsobíte si aj solídnu svalovku v oblasti zápästia a palca. Domáca cukrová poleva je fajn v tom, že jej hustotu možno regulovať, takže aj dekorovanie pôjde jednoduchšie. Bol by to však krok navyše, na ktorý som absolútne nemala čas.
Ďalšou vecou, na ktorú sa musím posťažovať, je fotografické prostredie. Skúšala som niekoľko verzií aranžovania, doplnkov, jedno či druhé svetlo.. ale bez vybavenia sa môžem aj roztrhať, nikdy to nebude ako z profesionálneho blogu. Veľmi by ma potešilo mať trebárs čerstvé ihličie, rôzne ozdoby na stromček, motívy so sviatočnou tematikou.. Kvalitnú podložku so svetlým vzorom (napríklad mramorový alebo drevený efekt..), fotobox na zabezpečenie imitácie denného svetla, podnosy, príbory, nádoby.. všetko, čo treba k tomu, aby to skutočne bolo aj potešením pre oko. Vzhľadom k tomu, že ešte stále je varenie/pečenie a blogovanie len mojím koníčkom, ktorému venujem voľný čas (aj vtedy, keď ho voľný vlastne nemám..), môžem o týchto veciach iba snívať a dúfať, že neatraktívne fotky vás neodradia od skúšania jednotlivých receptov a že sa sem budete viac či menej pravidelne vracať. Za to budem naozaj neskonale vďačná. Ako odmenu si upečte moju verziu lineckých koláčikov:

• 300 g hladkej múky
• 200 g Hery
• 100 g práškového cukru
• 20 g vanilkového cukru
• kôru a šťavu z citróna
• žĺtok
• 1 PL kakaa
• 1 PL strúhaného kokosu
• polevu na zdobenie
• čokoládu na zdobenie, prípadne oriešky či cukríkovú posýpku

Do veľkej misy preosejeme múku, pridáme práškový a vanilkový cukor, zmäknuté maslo, nastrúhanú kôru z citróna a šťavu z jednej polky. Vyklepneme žĺtok a pomocou rúk vymiesime kompaktné, jednoliate cesto, ktoré sa dobre oddeľuje od stien nádoby. Cesto rozdelíme na tri časti. Do jednej z nich pridáme kakao, do ďalšej kokos, tretiu necháme v pôvodnom stave. Dobre prehnetieme, aby sa suroviny zapracovali a vyformujeme bochníčky. Uložíme ich do chladu na takých 20-30 minút, aby sa s nimi lepšie pracovalo. Na pomúčenej podložke ich vyvaľkáme na plát s hrúbkou pol centimetra a pomocou formičiek vykrajujeme rôzne tvary. Podľa potreby prisypávame múku, ak sa cesto príliš lepí. 

Keksíky uložíme na plech s papierom na pečenie a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 8-12 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé. Pozor, neprehnať to!

Koláčiky necháme vychladnúť a potom zdobíme podľa ľubovôle a fantázie. Tradičnou cestou okrem tej, ktorú som už spomínala, je koláčiky zlepovať lekvárom.

Poleva na zdobenie v štyroch farbách a niekoľko exemplárov namočených do tekutej čokolády. 

Obvykle sa považujem za kreatívnu a umelecky založenú dušu, ale pri tom množstve keksíkov som mala problém niekedy prísť s ornamentom, ktorý by sa neopakoval. Najťažšie to bolo pri soboch. Ako ho namaľovať tak, aby bolo jasné, že je to sob, ale vždy ináč?!

Čokoláda je vždy dobrá voľba..

Chcelo by to trochu čerstvého ihličia. Viete o tom, že v izbe mi chýba akákoľvek sviatočná výzdoba? Dokonca som zabudla aj zapáliť sviečku v obe adventné nedele. Hanba mi..

Ospravedlňujem sa za môj nárek, ale chcem aby ste vedeli, ako to cítim. Veľmi rada by som vám to tu pripravila čo najpríjemnejšie, najkrajšie, najkvalitnejšie, aby ste sa cítili ako v bavlnke. Ostatne, to možno jednoducho zaručiť, ak si upečiete plech keksíkov, k nim vezmete hrnček horúceho kakaa alebo čokolády, zababúšite sa do deky, zapálite svetielka či sviečky a vychutnáte si večernú atmosféru po škole či práci. Na pár minút vypnúť, aj keď máme zoznam vecí na splnenie dlhý ako Čínsky múr je prospešné telu i mysli. Nemôžeme vždy fungovať na 150%. To by sme sa tých Vianoc ani nedožili..

Americké perníčky/medovníčky {Gingerbread Cookies}

Neviem si predstaviť lepšiu príležitosť ako prísť s príspevkom na perníčky než v predvečer svätého Mikuláša. Je to tematické a symbolické viac než by sa patrilo, tak budem dúfať, že ho oceníte. Ostatne, moji kolegovia v práci sú len dôkazom, že stojí za to vyskúšať ich a pustiť sa do pečenia. Pretože medovníky, tie sú na rade vždy ako prvé, aby stihli zmäknúť. Na moje počudovanie, podľa referencií degustátorov, tieto sú mäkké hneď a v kuchynke mizli rýchlosťou teplých rožkov. Alebo banánov za socialistických Vianoc; neviem, nemám z vlastnej skúsenosti, ale tak sa hovorí. Neberte to ako samochválu, len strohé konštatovanie.
Prosím, ospravedlňte úbohé prevedenie, na to, že sa považujem za umelecky založenú dušu sú tieto výtvory skôr potvorami, než esteticky ladiacimi dielami. Zdobenie nie je moja silná stránka a bude to chcieť ešte mnoho a mnoho rokov praxe, než s nimi budem aspoň trochu spokojná. Zatiaľ však, oceňte aspoň tento recept, ktorý nie je klasickým domácim, ale spoza veľkej mláky, kde sa suroviny tradične uvádzajú na objemové jednotky. Snáď to nebude na prekážku.

• 1 ½ - 2 hrnčeky hladkej múky (množstvo variuje, treba počítať aj s podsypávaním dosky a valčeka)
• ½ ČL kuchynskej sódy
• 1 ČL perníkového korenia
• ½ - 1 ČL škorice
• 6 PL masla izbovej teploty
• ¼ hrnčeka hnedého cukru
• ⅓ hrnčeka medu
• 1 žĺtko
• cukrárske polevy (buď biela domáca alebo farebné z obchodu, v mojom prípade tuby od Dr. Oetkera)  

Do misy preosejeme múku, sódu, korenie do perníka, škoricu a dobre premiešame. V inej miske varechou zmiešame zmäknuté maslo s cukrom do svetlejšej nadýchanej hmoty. Pridáme tekutý med a žĺtok. Ručným mixérom vyšľaháme, kým ingrediencie nie sú dobre skombinované. Do tejto hmoty po častiach primiešavame sypké suroviny. Najprv pracujeme s varechou, postupne cesto vymiesime rukou, kým sa úplne neoddeľuje od stien nádoby. Možno bude potrebné pridať viac múky.

Hotové cesto vyvaľkáme na jeden veľký obdĺžnik s hrúbkou, čo ja viem, 5 mm a pomocou vykrajovačiek z neho vykrajujeme ľubovoľné tvary. Jednotlivé perníčky v menších rozostupoch ukladáme na plech s papierom na pečenie. Potrieme ich zvyšným bielkom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 8-12 minút v závislosti od hrúbky cesta a vlastností samotnej rúry. Po upečení medovníčky necháme úplne vychladnúť a ozdobíme cukrárskou polevou podľa nálady a fantázie.

Detiská, dúfam, že ste celý rok poslúchali a zajtra si nájdete čižmičku preplnenú dobrotami. Ak náhodou nie, môžete skúsiť podplatiť Mikuláša a čerta týmito medovníkmi. Alebo viete čo? Kašlite na sladkosti a radšej si dajte niekoľko kúskov z čerstvo upečeného plechu. Do Vianoc ešte dlho, takže ak ich zjete všetky, máte čas upiecť nové.