Ovocné grilované sendviče s Gorgonzolou, džemom a granolou

Milí moji! Dovoľte mi pozdraviť vás pri prvom astronomickom jarnom dni. Kým píšem tieto riadky, za oknom husto sneží, je ošklivo a vôbec, kde sú tie kvety, včielky a štebotajúce vtáčiky?!
Vyššie mocnosti tam hore si z nás strieľajú a nie je v ľudských silách to akýmkoľvek spôsobom zmeniť. Tak si nekazme náladu a myslime na niečo príjemnejšie.
Napríklad tieto výnimočné ovocné toasty!
Už som jeden príspevok podobného rázu publikovala >>priamo TU<<, ale ak vás zaujali, pripravila som si ďalšiu verziu, ktorou sa môžete inšpirovať.
Motívy, dôvody, hĺbkovú analýzu čo, kde, prečo, načo si prečítajte vo vyššie uvedenom odkaze, dnes vhupneme rovno k podstate.
Základom 'sendviča' bolo opäť jablko, veď načo meniť fungujúcu taktiku. Avšak, ako som už predtým zmienila, ku grilovanému ovociu sa z radov plesňových syrov náramne hodia aj tie prešpikované modrými žilkami. Neváhala som a siahla po mojej obľúbenej Gorgonzole. To je tak úžasný syr! Príjemne pikantný, charakteristický svojou arómou, neodolateľne krémový, výborne roztierateľný, čo sa hodí, ak ho chceme aplikovať na povrch toastu.
Skúšali ste však už niekedy prisýpať granolu (zapečené müsli) do iných pokrmov než ovsených kaší či mlieka? Páni moji, to bol záblesk geniality! (Áno, som skromná..) Roztrúste ju po povrchu namiesto (alebo spolu s nimi) orechov a verte mi, že si pochutnáte. Možno sa to môže zdať ako zvláštna voľba, ale ingrediencie spolu nekolidujú. Tieto skvelé chrumkavé štvorčeky sú raw paleo, vyrobené z múky z tigrích orechov, naviac v banánovej príchuti. Páči sa mi, že dobre držia tvar aj pri dlhšom pobyte vo vlhkom prostredí. V každom prípade, zvoľte svoje obľúbené. A ak budú domáce, tým lepšie!
Ešte väčším exhibicionizmom sa vyznačuje ďalšia prísada tohto sendviča: marhuľový lekvár či džem! Pozrite, keď už párujeme ovocie so syrmi, prečo nie aj v takejto varenej forme? Naviac, v rôznych prezentačných podnosoch nie je neobvyklé podávať so slanými pochutinami práve sladké marmelády a nátierky. Nechala som sa preto uniesť a použila ho na spestrenie týchto hriešnych raňajok.
Pre hravosť, nielen chuťovú, ale i vizuálnu odporúčam ešte osviežiť tanier čerstvou mätou. Ku Gorgonzole mi úžasne pasuje a navodí nám tak trochu tej jarnej čerstvosti, keď už ju nemáme reálne za oknami.

• jablko
• trochu masla
• štipku škorice
• syr Gorgonzolu (alebo nejaký iný s modrou plesňou)
• domáci (marhuľový) lekvár
• hŕstku granoly/müsli
• banán na spestrenie (či akékoľvek iné ovocie)
• čerstvú mätu na ozdobu

Jablko nakrájame na plátky, ochutíme škoricou a v grilovanej panvici na kúsku masla z oboch strán opečieme. Ešte horúce obložíme syrom, aby sa rozpustil. Naň nanesieme vrstvu lekváru, posypeme granolou, ozdobíme mätou a podávame, napríklad s ďalším ovocím podľa ľubovôle. Alebo s jogurtom. Ozaj, napíšte mi do komentárov, s čím by ste si tieto toasty pripravili vy. 

Zrejme ste postrehli, že v poslednej dobe sa vyžívam v šialených a netradičných kombináciách. Neviem, čím to je, asi obdobím. Keď je všetko šedé, fádne, smutné a ponuré, evidentne sa musím vybúriť v inej oblasti a priniesť farby a nevšednosť aspoň do mojich tanierov. 

Snáď to oceníte a necháte sa uniesť podobnou vlnou. Nech v tom nie som sama. 

Majte sa nádherne!

Plnené perníkové sušienky

Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté! Najmä keď ste Nemehlo v kuchyni. Ako ste si možno všimli, pustila som sa hneď od začiatku decembra do pečenia vianočných koláčikov. >>Linecké perníčky<< a >>nepečené pralinky<< nájdete v príslušných odkazoch a keďže do tretice všetko dobré, minulý víkend som sa podujala na posledný výtvor pred cestou domov. Úžasnou inšpiráciou mi je blog od Marysity, kde som mala zálusk na jej >>perníčky s marcipánom<<. U nás marcipán príliš nefrčí, ja osobne ho nemám rada a ani v rodine neviem o tom, že by ho niekto používal pri pečení, preto som recept upravila podľa svojich predstáv.

Nuž a tu došlo ku kameňu úrazu. Perníčky som plnila domácou slivkovou nutellou (mamkina výroba - úžasná, ako všetko, čo pochádza z jej rúk), bohužiaľ, jej nevýhodou je, že sa vplyvom tepla náramne rozpúšťa. Samozrejme, o tejto vlastnosti som vedela, snažila som sa moje guľôčky uzatvárať čo najpevnejšie a najpoctivejšie, no i tak to nepomohlo a úbožiatka, rozpadli sa. Hmm, to nie je presný popis. Stali sa z nich skôr keksíky s nádhernou mramorovou mozaikou na povrchu. Preto mi vlastne ani nie je ľúto, že dopadli trochu inak, než bolo pôvodne v pláne. Naozaj im to dodáva zaujímavý a efektný vzhľad.
Vyšiel mi takto celý prvý plech, ten druhý som robila s marhuľovým lekvárom (tiež domácim) a kupovanou čokoládovou pomazánkou (pretože domáca nutella došla) a tieto perníčky sa zachovali presne podľa inštrukcií. Takže, ak vám môžem poradiť, majte na zreteli, že každá náplň sa chová úplne inak a podľa toho bude vyzerať aj finálny produkt.
Čo sa týka vzhľadu, Mary jednotlivé perníčky ešte nakoniec namáčala v rume a obaľovala v cukre. Rum nemám a kvôli niekoľkým koláčikom som do neho nechcela investovať, preto som použila sirupovú vodu. V poleve som namáčala práve prvý "nepodarený" plech, kedy som ešte nevedela, že ten druhý vyjde inak, ktorý by bol na toto zdobenie vhodnejší. Rozložité sušienky sa namočením stali príliš vlhkými a takmer sa rozpadali, preto som hodila flintu do žita a po pár kúskoch to vzdala, nech ich nepokazím už úplne. Tie druhé boli rozhodne kompaktnejšie, pevnejšie a určite by tekutine odolali, preto by som na posýpku nezanevrela. Ja som však už bola vyčerpaná a frustrovaná, v kuchyni som strávila celý deň nielen pečením, ale aj prípravou niekoľkých obedov do práce, nemala som viac silu hrať sa. Čo je škoda, pretože by im to dodalo naozaj krásny snehový kabátik.
Tak či onak, sušienky zožali nevídaný úspech. Kolegyňa si okamžite pýtala recept, druhá na ne chodila priebežne počas celého dňa, míňali sa rýchlo aj napriek tomu, že prvá zmieňovaná mala rovnaké myšlienky a priniesla nám domáce marokánky. To ste mali cítiť tie sviatočné arómy vinúce sa z našej malej kuchynky! Perníkové korenie a škorica sa dali zachytiť až kdesi na chodbe a som presvedčená, že všetci ostatní obyvatelia budovy prudko závideli!

Na 40 kúskov:

• 400 g hladkej múky
• 160 g práškového cukru
• 1 ČL kuchynskej sódy
• 1 balenie kypriaceho prášku + 1 kopcovitá ČL škorice (alebo rovno kypriaci prášok do perníka)
• 1 kopcovitá ČL perníkového korenia
• 10 g holandského kakaa
• 2 ČL pomarančovej kôry
• 2 vajcia
• 120 g medu
• 60 g masla
• Náplň:
• slivkový čokoládový lekvár
• marhuľový lekvár
• nutella
• prípadne marcipán
• celé kocky čokolády
• Poleva:
• 1 PL cukru + 2 ČL marhuľového lekváru + hrnček vody
• práškový cukor na obalenie

Múku, práškový cukor, sódu, prášok do pečiva, škoricu, perníkové korenie a kakao preosejeme do veľkej misy. Pridáme strúhanú kôru z pomaranča, vajcia, tekutý med a maslo izbovej teploty. Vypracujeme rukami na hladké, kompaktné cesto, ktoré sa odliepa od stien nádoby. Snažíme sa pracovať rýchlo, lebo čím je cesto teplejšie, tým viac sa lepí. Necháme ho niekoľko hodín odpočívať v chlade, najlepšie cez noc, ale v prípade časovej tiesne ho možno vložiť na pol hodinu do mrazničky.
Bochník vyberieme, prekrojíme na polovicu a tú, s ktorou nebudeme pracovať ponecháme na chladnom mieste. Cesto vyvaľkáme na plát s hrúbkou pol centimetra, podľa potreby podsýpame múkou a pomocou formičky alebo pohára vykrajujeme kolieska s priemerom tak 3 cm.
Do stredu každého kolieska uložíme kôpku náplne a uzavrieme do pevnej guľky. Spoje sa snažíme zabezpečiť čo najlepšie. Perníčky ukladáme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme tak 15 minút (maximálne 20), sušienky budú ešte mäkké, ale tak to má byť, po vychladnutí stvrdnú.

Ešte teplé ich namáčame do sirupovej vody alebo rumu. Sirup pripravíme jednoducho rozpustením cukru a lekváru v horúcej vode. Namočené perníčky obalíme v cukre, rozložíme na podnos a necháme vyschnúť.
Celý postup opakujeme s druhou polovicou cesta, môžeme zvoliť iný druh náplne pre variabilitu.

Takto nejako mali perníčky vypadať po správnosti. Pekné sformované guľôčky, ktoré by nádherne vypadali posnežené cukrom a ozdobené napríklad kúskom orieška.

Ale na druhej strane, výnimočne nie som nešťastná. Aj ten popraskaný mozaikový povrch keksíkov má niečo do seba. Nie je to také jednoliate a prezrádza, že vnútri sa ukrýva čosi dobré. Navyše, ak hľadáte tú správnu vianočnú arómu, neviem si predstaviť nič vhodnejšie než perníkové korenie a škoricu. Nebol by to milý darček, keby ste dostali dózu plnú týchto voňavých sušienok? Ak teda nie ste príliš materiálne založení a radšej máte produkty domácej výroby, obdarujte nimi niekoho pod stromčekom!

Mini anketa: ktoré sa vám páčia viac? 

Popraskané || Sférické

Dajte mi vedieť!