Z uvedenej dávky vyjde 16 kusov:
- 2 a 1/2 až 3 hrnčeky múky
- 2 PL trstinového cukru
- 1 balíček (7 g) sušeného droždia
- 1 ČL soli
- 1 hrnček (200 g) zakysanej smotany
- 1/4 hrnčeka vody
- 2 PL masla (kokosového tuku)
- 1 vajce
- trochu mlieka
- niekoľko hrozienok (na oči)
- jahodový, slivkový, čokoládový lekvár (nutellu)
Maslo, zakysanú smotanu a vodu umiestnime do rajnice a zohrejeme, nie však do bodu varu (prípadne môžeme použiť mikrovlnnú rúru). Tekutinu odložíme bokom a necháme ochladnúť, kým nie je vlažná. Medzitým hrozienka zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť, aby napučali.
Do veľkej misy preosejeme múku, pridáme cukor, droždie a soľ. Premiešame, aby sa suroviny rovnomerne rozložili a doplníme mokrou zmesou. Pridáme vajce a rukami vypracujeme na hladké, pružné cesto, ktoré sa odliepa od stien nádoby. Misu prikryjeme utierkou a na teplom mieste minimálne hodinu necháme kysnúť.
Po uplynutí tejto doby by cesto malo zdvojnásobiť svoj objem. Rozdelíme ho na 16 rovnakých častí a rukami vyformujeme do guľôčok. Z nich vyformujeme placku, doprostred uložíme lyžičku lekváru (jahodového, domácej slivkovej nutelly, originálnej nutelly - každému podľa chuti) poriadne uzavrieme a vytvarujeme valček. Nožničkami zastrihneme do prednej časti buchtičky, čím vytvoríme zajačie ucho. Hrozienka scedíme, ak sú príliš veľké prekrojíme a umiestnime ako oči.
Zajacov rozložíme na plech s papierom na pečenie a potrieme buď vajcom alebo trochou mlieka. Vo vyhriatej rúre pri teplote 180 °C pečieme 10-15 minút, kým buchty nie sú zlatisté. Hotovo, necháme vychladnúť a tešíme sa ako malé deti, akí sme kreatívni a šikovní (prípadne, ak ste nemehlá ako ja, trieskame si hlavu o stenu, že nám asi z polovice vytiekol lekvár).
Pôvodný recept, z ktorého som vychádzala neobsahoval náplň, jednalo sa iba o suché buchtičky, no ja som sa rozhodla ich oživiť práve lekvárom či domácou nutellou. Aj to bol určite faktor, ktorý sa podpísal na ich vzhľade (ak by vás zaujímalo, ako nádherne a roztomilo mali vypadať, obrázok napríklad >>TU<<). Cesto bolo inak príjemné, veľmi elastické a mastné, vôbec nebolo treba použiť múku na pracovnú dosku, aby sa nelepili. Ozaj, ja som použila kokosový olej a trstinový cukor, ale ak nemáte, pokojne siahnite po masle a cukre obyčajnom.
Už ste nachystaní na oblievačku a šibačku? Aké zvyky sú ustálené vo vašich domácnostiach? Zídete sa vo veľkom počte, pečiete? Ak áno, recept som pripravila dúfam v dostatočnom predstihu, aby ste si týchto ušatých kamarátov mohli vyrobiť tiež.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťVražda na pekáči!!! Ale nie, zlaté sú a verím, že aj chutné boli ;). Len neviem, že prečo si nám neposlala nejaké v taške...
OdpovedaťOdstrániťNemohla som poslať, pretože tie som piekla až v sobotu a tašku som posielala už vo štvrtok.
OdstrániťNa chuť sa musíš opýtať kolegov a Jakuba, všetko som rozdala. Ale nikto neumrel, ani nebol PN, ani na mňa zlostne nepozerali, takže hádam chutili :)