Cuketové rezance Primavera s kozím syrom

Cestoviny Primavera. Určite sa nájde niekto z Vás, kto sa s týmto pojmom už stretol. Ako som sa dozvedela, je to výtvor dvoch amerických kuchárov, ktorý bol reakciou na dopyt po bezmäsitom jedle ich náročných zákazníkov. Naservírovali im preto cestoviny so zeleninou a smotanovou omáčkou. Na internete sa stretnete s nespočetným množstvom receptov, verzií, variácií. Niektoré omáčku obsahujú, niektoré nie. Prihodiť k cestovinám možno skutočne akúkoľvek zeleninu, no ja som sa najčastejšie stretla s kombináciou: cuketa, "letná" tekvica, čerstvý hrášok, hneď za nimi nasledovali paradajky, brokolica, mrkva, špargľa či karfiol. Niekto dnu pridáva i hríby a ako som už avizovala, bežným doplnkom je aj omáčka na báze smotany či krémového syra. Vzhľadom k faktu, že základom Primavera cestovín je cuketa, prišlo mi viac než príhodné dané rezance pripraviť priamo z tejto zeleniny a klasické pšeničné bohapusto vynechať. Použila som preto rovno dva druhy, zelenú i žltú, pretože tekvičky ešte nie sú celkom v sezóne. Ale i na tie príde. A aj mrkvu som nastrúhala na rezance, nech je to veselé! Dostalo sa mi ešte trochu hrášku, preto by bola škoda ho nevyužiť, ale hlavnou hviezdou dňa sa stala iná plodina. S veľkým rešpektom som si konečne kúpila artičok! Áno, potlačila som všetky pudy sebazáchovy (a uzemnila strýka Držgroša vo mne) a prihodila túto čudne vyzerajúcu vec do košíka. To som ešte nevedela aké všetky kroky pri spracovaní budem musieť podniknúť. Je mi jasné, že bežný smrteľník ich nebude ochotný podstupovať, preto dopredu hovorím, že použiť marinované v pohári je absolútne prípustné.

Na záver, ja som sa rozhodla omáčku vynechať, ale zvolila som vhodný syr, ktorý pri zamiešaní vytvorí akúsi jej náhradu. Božský čerstvý kozí syr, ktorý obalí celú zeleninovú zmes a dodá potrebnú konzistenciu, no mňam!
Tak si to rozoberme krok po kroku: Artičok má ostré lupene, ktoré pred varením treba skrátiť. Najprv odrežeme vrchnú špičku a odhalíme tak fialové jadro, nižšie rastúce lupienky jednotlivo ostriháme nožnicami. Zrežeme stonku, až z nej ostane tak asi 1-2 cm dlhý kýpeť. Zbavíme sa aj krátkych lístkov trčiacich v mieste, kde zo stonku vyrastá hlavička artičoku. Takto upravený ho vložíme do vody a necháme uvariť. Trvá to tak 15-20 minút, ale pokojne aj 40, záleží to od konkrétneho plodu. Že je hotový zistíme jednoducho: pomocou kuchynských kliešťov odtrhneme jeden lístok a ak to ide bez problémov, máme hotovo. Následne všetky lupene obtrháme a upriamime pozornosť len ich spodnej časti, ktorá je pokrytá svetlejším "povlakom". Je to práve to, čo sa dá konzumovať, akési "mäso" artičoku. Väčšinou sa je tak, že zubami túto hmotu proste zoškrabeme a nie je neobvyklé lístky namáčať do nejakej omáčky alebo dipu. Ja som sa rozhodla túto jedlú časť pracne zoškrabať nožom a pridať ju do rezancov.

Najzaujímavejšou a najchutnejšou časťou artičoku je jeho srdce, ku ktorému tak isto nie je práve jednoduché sa dostať. Keď oberieme všetky lupene, odhalíme nevábne vyzerajúce chlpaté vnútro. Tieto chĺpky opatrne od povrchu oddelíme lyžičkou, ak je artičok poriadne uvarený, nemalo by to ísť ťažko. Odmenou nám je lahodné srdiečko - práve táto časť sa sterilizuje v konzervách alebo marinuje v oleji. Je to to, čo si môžete kúpiť ako polotovar. Srdce potom už iba nakrájame na menšie kúsky a pridáme do misy.

Po absolvovaní celej tejto tortúry sa nečudujem, prečo hotové výrobky stoja celý majetok. Keď si predstavím, koľko artičokov musí padnúť na to, aby sa naplnil jeden pohár.. no ďakujem pekne, nezávidím tým, čo sa živia ich spracovaním. 

Ale máme dobojované, môžeme pokračovať zvyškom receptu:

• 2 malé cukety: 1 zelenú, 1 žltú, pre farebnosť
• 1 menšiu mrkvu
• 80 g hrášku
• 2 PL kvalitného oleja
• 1 PL balzamikového octu
• uvarený artičok - srdce i jedlú časť z listov
• 100 g čerstvého kozieho syra

Mrkvu aj cukety nastrúhame na rezance a spolu s olejom pridáme do woku. Ochutíme prelisovaným cesnakom a balzamikovým octom a chvíľku opekáme, kým cuketa nepustí šťavu a jej objem sa mierne zredukuje. S varením to nepreháňame, zelenina musí ešte ostať chrumkavá. K záveru pridáme hrášok, len na chvíľu, aby nestratil svoju čerstvosť. Hotové rezance preložíme do misy, doplníme artičokami a vmiešame rozdrobený kozí syr. Ak chceme, môžeme ochutiť podľa potreby obľúbenými koreninami. Podávame! 

Rezance teplé či studené, oboje voľby sú prípustné. S dochucovadlami nie je treba to preháňať, dôležité je precítiť práve samotnú zeleninu. Chrumkavá cuketa a mrkva, sladučký hrášok, ťažko popísateľný, ale naozaj lahodný artičok, charakteristický kozí syr; nie je na tom čo nemilovať! 

Najviac zo všetkého sa mi páči, ako krásne farebný je obsah tejto misky: niekoľko odtieňov zelenej, oranžová, žltá, biela, oko plesá a žalúdok ešte viac. Tým, že zelenina nie je tepelne spracovávaná príliš dlho si zachová všetky potrebné vitamíny, ktoré sa v tele pekne vstrebú, pretože ich na seba naviaže kvalitný olej. Preto na ňom netrochárčte. Kozí syr je kapitola sama o sebe, buď ho milujete alebo nenávidíte. Ja, očividne, patrím do prvej kategórie a vždy sa za ním idem zabiť, ak ho náhodou vidím v nejakej akcii. Pre stúpencov druhej skupiny navrhujem nahradiť ho extra krémovým syrom s modrou plesňou alebo trebárs Lučinou. Hlavne si tieto Primavera rezance urobte!