Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: nátierka
Zobrazujú sa príspevky s označením nátierka. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením nátierka. Zobraziť všetky príspevky

streda 14. februára 2018

Baklažánové loďky 2v1: dubákové kari & hráškovo-paradajková zmes

Zima nezima, baklažán mimo sezóny, kašlem na to, aj tak som sa rozhodla, že som až príliš dlho bola bez neho a začínam ho kupovať napriek nekresťanskej cene. Vždy, keď sa objaví na mojom tanieri, som vo vytržení, pomaly nemôžem dočkať sekundy, kedy už do neho konečne zahryznem. Obvykle sa spolieham na neodmysliteľné minipizze, ktoré ste na blogu videli už toľkokrát, že sa to ani nedá spočítať. Preto ak vyhútam niečo iné, zaslúži si to obrovské ovácie.
Natrafila som na veľmi zaujímavý recept na Skagen, ktorý, ako už jeho názov napovedá, pochádza zo Škandinávie, konkrétne z Dánska, pričom bol pomenovaný práve podľa tohto rybárskeho mestečka. Traduje sa, že istý Švéd (Tore Wretman) ho tam pripravil pre svoju reštauráciu ako pomazánku na toasty. Odvtedy sa udomácnil aj v iných receptoch, napríklad existuje Skagencheesecake, čiže syrový koláč na slano s touto náplňou. Zmes obsahuje krémový syr alebo tvaroh a najmä kaviár: najlepšie v dvoch formách, ako celé malé guľky ikier a kaviárovú pastu.
Môj recept napokon s pôvodným nemá nič spoločné. Touto obsiahlou odbočkou som sa pokúšala vysvetliť, ako niekedy pracujú moje myšlienkové pochody. Priviedlo ma to na ideu vytvoriť nejakú pomazánku, náplň, pomocou ktorej by som spotrebovala cottage s blížiacim sa odporučeným dátumom spotreby.
Ten recept na Skagen som našla u jednej švédskej dievčiny, ktorá okrem tradičného predpisu ponúkla aj inú verziu: príchuť vegánske kuracie kari! Ona tieto plnky použila do sladkého batátu, lenže ten som ja spracovala deň predtým iným spôsobom. Pozrite sa na >>Hot Dog zo včerajšieho príspevku<<. Ale alternatíva vyskočila v mojom mozgu okamžite ⇒ baklažán sa na to náramne hodí!
Potom to už išlo voľným spádom. Hútala som, aké ingrediencie použiť, čo mám v komore, čo musím zlikvidovať v chladničke, na čo mám chuť, čo k sebe bude aspoň trochu pasovať.
Ach, ja viem, je ťažké sledovať tieto riadky a uchopiť moje myšlienky, je to ako búrka v nočníku, ak sa tak môžem vyjadriť. Zrejme iba pletiem piate cez deviate a všetko čo som pred chvíľou napísala nedáva zmysel. Podstatou je, že sa zrodil recept, respektíve dva, ktoré môžu byť pre vás nejakým spôsobom podnetné a rovnako vás navnadia niečo podobné vykúzliť v kuchyni.

Dubáková kari zmes:
  • pol téglika syra cottage
  • dve hrste sušených dubákov
  • kúsok masla
  • pol červenej cibule
  • ½ ČL mletého kari
  • ½ ČL mletej údenej papriky
  • ½ granulovaného cesnaku
Hráškovo-paradajková zmes:
  • druhá ½ téglika syra cottage
  • ½ šálky mrazeného hrášku
  • 5-7 sušených paradajok v oleji (domácich, od mamky, s cesnakom, semienkami a bylinkami)
  • trochu póru, ideálne mix bielej aj zelenej časti
  • 1 ČL jablčného octu
  • ½ ČL granulovaného cesnaku
  • štipku soli a mletého korenia
Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť minimálne na 15 minút, nech napučia. Potom ich na hrudke masla opečieme v panvici, kým nie sú zlatisté. Samostatne, či rovno spolu s dubákmi opečieme na masle aj tenučké kolieska červenej cibule. Huby a cibuľu pridáme do misky, zmiešame spolu s prvou polkou cottage, ochutíme kari korením, paprikou a cesnakom. Zamiešame a zatiaľ odložíme bokom. 
Mrazený hrášok zohrejeme, zmiešame so zvyšným cottage, pridáme nakrájané sušené paradajky a pór. Ten môžeme použiť surový alebo pre zjemnenie pikantnosti osmažiť na masle. Do zmesi prilejeme ocot, ochutíme cesnakom, soľou a korením, premiešame a podávame. 
Odporúčam náplň roztrieť na upečené baklažánové lodičky. 
Celý baklažán rozrežeme po dĺžke na polky, do dužiny urobíme mriežkované zárezy, ale tak, aby sme neprekrojili dno. Kožu z druhej strany poprepichujeme vidličkou. Baklažán dobre osolíme, snažíme sa dostať aj do vnútra rezov a necháme ho odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Tú odsajeme kuchynskou utierkou a potom ho uložíme na plech s papierom na pečenie, šupkou smerom nadol. Pečieme pri 180 °C takých 10-15 minút, potom ho obrátime a dopekáme ďalších 5-10 minút, kým dužina nie je zlatistá a veľmi mäkká. 
Lodičky naplníme obomi nátierkami a servírujeme, ideálne posypané bylinkami na spestrenie. 


Takto nejak by mali vypadať upečené loďky:









Dúfam, že ste sa zdarne dostali až na koniec tohto príspevku, ospravedlňujem sa za moje nesúvislé bľabotanie. V poslednom čase mám skutočne problém v rozumnej forme dostať von to, čo sa mi preháňa hlavou. Zrejme je toho na mňa veľa a preskakuje mi z práce. Alebo to tak bolo vždy, len si to teraz konečne uvedomujem? To by chcelo nejaké objektívne hodnotenie z vonka. Tak mi pokojne dajte vedieť. Ak považujete moje siahodlhé kvákanie za otravné a uvítate len pozdrav, recept a dovi-dopo, budem to rešpektovať.
Och, a skoro by som zabudla: veselého Valentína, ak ho oslavujete! Ja tento dátum úspešne ignorujem, jediná láska, ktorú prechovávam je tá k jedlu. A na to nepotrebujem špeciálne dni, aby som ju vyjadrila..

streda 31. januára 2018

Šošovicovo-kelový šalát s Guacamole a hummusom

Budete si o mne myslieť, že som čudná, keď prehlásim, že neexistuje nič lepšie ako mix pečenej a čerstvej zeleniny s jedným či druhým dipom/omáčkou/nátierkou/niečím krémovým, do čoho to celé budeme namáčať? A keď sa k tomu pridá niečo výživné navrch, napríklad taká šošovica, vykúzlime poľahky jedlo, ktoré nás napumpuje energiou na celé popoludnie?
Nuž, nebudem si robiť ilúzie, mnohí z vás už dávno musia byť presvedčení, že mi straší vo veži, keď sa preberieme rôznou zmesou mojich predchádzajúcich receptov. O šialené kombinácie nie je núdza, niekomu môžu prísť nielen bizarné, ale i nechutné (#sorrynotsorry).
Toto však nie je ten prípad, spojenie ružičkového kelu a šošovice vôbec nie je neobvyklé. A taký cudzokrajný hummus a guacamole sa postupne udomácňujú aj v našich končinách. Verím, že v mnohých rodinách už možno tieto pochúťky považovať za stálicu. Čo je len dobre! V dnešnom multikultúrnom svete sa to len hemží nezmyselnou neznášanlivosťou a predsudkami, hoci, musím konštatovať, že situácia sa zlepšuje. Mali by sme na tom však stále pracovať, tak prečo si z iných kultúr neprevziať to najlepšie, hoci len v podobe jedla. Indická, turecká, japonská, mexická reštaurácia, nájdeme ich už i v menších mestách a rozhodne majú čo ponúknuť. Nehovorte mi, že ste aspoň raz v živote neochutnali instantné rezance zo sáčku! Aký skvelý vynález z Číny, nemám pravdu (alebo odkiaľ..)?
No ale k podstate veci. V tomto tanieri sa stretol Orient s Mexikom okorenený domácimi vplyvmi a hoci je to na prvé počutie "mimo misu", garantujem, že práve naopak, patrí rovno do misy a to poriadne a kopcom.
Pokrm sa dá servírovať dvomi spôsobmi: skutočne ako šalát, kde všetky suroviny zmiešame dokopy alebo osve, pričom dipy oddelíme bokom. Vzhľadom k estetičnosti som sa vydala druhou cestou, určite chápete.
Ale bez ďalšieho zbytočného odkladu, vrhnime sa už na tento kelovo-šošovicový zázrak s Guacamole - avokádovo-paradajkovou zmesou a hummusom - nátierkou z cíceru.
  • ⅓ hrnčeka uvarenej šošovice
  • 10-15 ružičiek kelu
  • 2 strúčiky cesnaku
  • trochu masla
  • mletú údenú papriku
  • granulovaný cesnak
  • kreolské korenie
  • mletý koriander
  • štipku soli a čierneho korenia
  • ½ avokáda
  • 1 paradajku
  • šťavu z ½ limetky
  • zo dve hrste rukoly
  • 2 kopcovité PL hummusu (so sušenými paradajkami a bazalkou)
Kel zbavíme spodnej stopky a nepekných vrchných listov, rozpolíme a ochutíme paprikou, cesnakom, koriandrom, koreniami a soľou. Rozložíme na plech s papierom na pečenie a pokropíme trochou limetkovej šťavy. Obložíme maslom a pridáme aj strúčiky cesnaku v šupke. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 10-15 minút, kým kel nie je na skus. Cesnak možno bude potrebovať viac, chceme, aby bol jemne skaramelizovaný a vnútri úplne mäkký.
Ak chceme pripraviť Guacamole, postupujeme nasledovne: Avokádo v miske rozpučíme vidličkou, pridáme paradajku nakrájanú na čo najdrobnejšie kúsky, ochutíme šťavou z limetky, cesnakom, soľou, paprikou a pridáme aj rozpučené a zo šupky vytlačené upečené strúčiky cesnaku. Všetko dobre zmiešame na kompaktnú hmotu.
Do misy uložíme hniezdo rukoly, pridáme upečený kel a uvarenú šošovicu a podávame s Guacamole a hummusom.
Ak pôjdeme cestou šalátu: Zmiešame rukolu, kel, šošovicu, paradajku, ktorú môžeme nechať aj vo väčších kusoch a avokádo, rovnako nakrájané na väčšie časti. Pridáme upečený cesnak, pofŕkame limetkou a hummus použijeme ako dresing. Ak ho chceme tekutejší, rozmiešame ho s trochou vody. Skombinujeme a podávame!








Tieto spojenia rôznych kuchýň ma vždy napĺňajú radosťou, mám pocit, že zo všetkého viem vyťažiť to najlepšie. A ani si neviete predstaviť, aká nadšená som z obyčajného ružičkového kelu! Konečne som ho už po dva razy našla na váhu v Tescu, vďaka za to. Navyše, mamina mi poslala dve sieťky z domu, takže snáď budú v tomto smere moje chúťky aspoň trochu uspokojené. 
Verte mi, nemohla som sa tejto misy dojesť, veď avokádo a hummus? Bože, zase som hladná.. 

pondelok 30. októbra 2017

Halloweenske inšpirácie #1: Baklažánové sendviče s mozzarellou ako Kyklop

Ja viem, Halloween je čisto americký sviatok, ktorý u nás nemá miesto. Osobne si myslím, že spomienka na zosnulých má byť dôstojná, tichá a v pokojnej atmosfére. S blízkymi pri sviečkach, s myšlienkami na pekné chvíle, ktoré sme zažili s tými, čo už nie sú medzi nami. Avšak, voči vplyvom z internetu nie som imúnna. Celé to šialenstvo preniklo aj k nám, obchody sú plné strašidiel, dekorácií, masiek, sladkostí, z každej strany na vás vyrevúvajú reklamy a tak je príliš jednoduché podľahnúť. Neubránim sa tomu, že s obdivom vzdychám nad niektorými kreáciami z tekvíc, jedla, umelci sa predbiehajú, kto vymyslí nápaditejšie masky a dekorácie, nad dezertami mi často rozum stojí. A tak som sa rozhodla aj napriek tomu prispieť svojou troškou do mlyna.
Avšak! Myslím si, že tieto nápady možno využiť celoročne, nespájajú sa len s týmto oranžovým sviatkom. Práve to ma najviac presvedčilo o tom, že nie je úplne nemiestne uverejniť tento príspevok. Máte dieťa s problematickým vzťahom k jedlu? Nechce trebárs nejakú zeleninu, nerado je to a ono? No tak vytvoriť niečo milé, vtipné a iné ho možno navnadí na to, aby prestalo robiť okolky. Týchto kyklopov pokojne možno servírovať na detskej oslave (a prečo nie aj na dospeláckej, všakže?). Nieže by som nejaké vlastné ratolesti mala (božechráň..), ale viem, že podobné triky na ne často fungujú. Zamaskovať niečo do milšej podoby a hneď máte otvorené dvere.
Baklažán patrí medzi moje najobľúbenejšie druhy zeleniny (to už určite viete) a preto keď vycítim príležitosť spracovať ho v netradičnej forme, okamžite sa po nej vrhnem. Nuž, nieže by teraz šlo o revolučnú myšlienku, ako sendviče ich používam bežne, ale myslím si, že sú dokonalým podkladom pod vrstvu šunky, mozzarelly a olivové oko. Príprava je jednoduchá, rýchla, nenáročná, takže ak máte v úmysle naozaj ich chystať na väčšiu hostinu, prídu vhod, pretože sa môžete venovať aj iným pokrmom, ktoré stravníkom predložíte. Dajú sa pripraviť aj vopred, uschovať v chladničke a vytiahnuť v správny čas. Aké výhodné, no nie?
  • baklažán, nakrájaný na kolieska
  • 2-3 PL paprikovej omáčky >>Muhammara<< alebo kečupu
  • oregano
  • plátky dusenej šunky, s čo najväčším podielom mäsa (95% a viac je vítaných)
  • bochníky mozzarelly
  • zelené olivy
  • hrozienka
Kolieska baklažánu posypeme soľou a odložíme na 15 minút bokom vypotiť sa. Zrazenú tekutinu odsajeme servítkou a ochutíme ich oreganom. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým nie sú mäkké. Povrch potrieme paprikovou omáčkou alebo kečupom, obložíme šunkou a priklopíme okom z mozzarelly. To pripravíme nasledovne: oválne časti syrovej gule odkrojíme, v strede vykrojíme dierku a umiestnime do nej polovicu olivy, reznou stranou nahor. Do olivovej dierky vložíme kúsok hrozienka ako zreničku. Množstvo použitých surovín upravte podľa počtu porcií. Servírujeme so šunkou, olivami, syrom a hrozienkami naviac!








Mimochodom, kto uhádol, že biele plátno na syr malo reprezentovať pavučinu, má u mňa sto bodov a pusu na čelo 😙😘😆! Dúfam, že vás tento recept neurazil v zmysle, že som si dovolila propagovať taký "dehonestujúci" sviatok, ako je Halloween. Ozaj, aký máte k nemu vzťah? Ste zásadne proti alebo práve naopak, pokladáte ho za milý a necháte sa nalákať atmosférou? 
Tak či onak, ako som napísala, recept či skôr inšpiráciu možno využiť aj pri inej príležitosti. Veď prečo sa nevrátiť do detských čias a trochu sa pohrať? 
Zajtra si dáme druhý "strašidelne" ladený recept, tak so mnou majte trpezlivosť. Zatiaľ prajem všetkým príjemný začiatok týždňa!