Vajcia v oblakoch s údeným syrom - verzia 2

Ak tu nie ste prvýkrát a nemáte pamäť rybičky Dory, určite si pamätáte, že som vám sľubovala zdokumentovať nové a autentické prevedenie receptu na >>vajcia v oblakoch<< = Eggs in the clouds. Nuž, neostalo iba pri sľuboch, v (na mňa) rekordne krátkom čase som sa na akciu podujala a dnes vám môžem priniesť výsledok. Nebudem sa siahodlho vyjadrovať k receptu ako takému, všetko som už (viac než bolo vhodné) popísala v predošlom príspevku, preto vás odkážem na link vyššie, určite sa zastavte a dozviete sa tak niečo o mojich pohnútkach, myšlienkových pochodoch a čo ja viem o čom ešte.
Musím zhodnotiť, že druhý pokus bol rozhodne úspešnejší, aspoň čo sa finálneho efektu týka, ale poznáte ma. Hladko by to nešlo. To ako vážne?! Jeden obláčik sa rozhodol so mnou proste nespolupracovať a tak som si naživo vyskúšala, aké to je byť účastníkom rozprávky Išlo vajce na vandrovku. Jeden žĺtok sa porušil a počas pečenia si zmyslel, že nebude lietať s hlavou v oblakoch a poďho pekne na zem. "Akože nieee, nechcem, ja tu nebudem!" Aspoň tak by sa dalo stručne popísať, čo cítilo milé žĺtko a natruc sa pretransformovalo do lávového prúdu. Na druhej strane, aj to je svojím spôsobom estetické, ale vôbec sa to nehodilo do mojich plánov. No čo už, nie je každý deň nedeľa, ako sa hovorí a tak môžem byť spokojná, že aspoň jeho druhý brat ma nenechal v štychu a odmenil ma žiadaným tvarom a konzistenciou. Po prekrojení ostal žĺtok vnútri dokonale polotekutý a tí, pre ktorých som ako otvorená kniha vedia, že to je presne to po čom moje náročné srdce (žalúdok) piští.
Tak sa teda končí jedna z mnohých epizód zo seriálu Nemehlo v kuchyni, tretíkrát sa už o dokonalé prevedenie snažiť nebudem, pravdepodobne by na to ani nikto nebol zvedavý. Och a úplne na záver, v tejto verzii som použila domáci kravský údený syr od mojej milovanej tety (ďakujeeeeeem!), čím tieto obláčiky dosiahli úplne nový level chutnosti a ľutovala som, že ich nemám asi tak dvadsať, aby som sa nimi mohla pchať do úplného prasknutia.
Takže pre úplnosť, tu máme recept a správny postup:

• 2 vajcia - oddeliť bielka od žĺtkov
• ½ ČL bezfosfátového kypriaceho prášku do pečiva
• trochu talianskeho korenia
• 30 g domáceho údeného syra, nastrúhať
• čerstvú bazalku na ozdobu
• kaleráb ako prílohu (voliteľné 😜)

Bielka oddelíme do veľkej misy a pridáme prášok do pečiva. Vyšľaháme tuhý a akoby suchý sneh. Do neho opatrne zapracujeme strúhaný syr a hmotu ochutíme korením. Vôbec nevadí ak v ňom kde tu ostanú hrudky, lepšie sa s ním bude pracovať. Na plech s papierom na pečenie voľne umiestnime dve kôpky bielkovej hmoty (takže žiadne formy na pečenie) a v strede vytvoríme priehlbinu, kam neskôr umiestnime žĺtka. Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme tak 3 minúty, maximálne 5, ale to je už veľa. Do obláčikov uložíme žĺtky a plech vrátime späť do rúry. Pečieme ďalšie 2 minúty, dlhšie len v prípade, ak máme žĺtka radi v tuhom stave. Upozorňujem, že sneh v priebehu pečenia najprv prudko nafúkne, akonáhle však otvoríme rúru, ich objem čiastočne spľasne a po miernom ochladnutí bude tento jav ešte výraznejší. Takže sa netreba biť hlavou o stenu, tak to má byť. Hotovo, podávame s bazalkou a prílohou podľa ľubovôle.

"Nie a nie, nie som rojko s hlavou v oblakoch! Myslím, že chcem byť radšej lávovým prúdom."

"Zato ja som pán Dokonalý, načni ma a uvidíš tú krásu!"

Milí čitatelia, dúfam, že som vás svojimi infantilnými poznámkami a kvázi vtipnými hláškami neodradila a neznechutila. Snáď sa na blog ešte niekedy vrátite. Sľubujem, že sa pokúsim byť serióznejšia (i keď.. no neviem, to asi nie je v mojich silách. Ale ako predsavzatie to obstojí.) a profesionálnejšia, aspoň čo sa receptov a ich prevedenia týka. Nechcem to brať ako komédiu, ale niekedy si zo mňa vesmírne sily strieľajú a človek to nemôže brať vážne.