Dusený bažant na rozmaríne

Bažant. Áno, čítate dobre. Takéto kráľovské mäso som mala možnosť ochutnať a vlastnoručne pripraviť. Dlho na mňa čakalo v mrazničke, kde sa ocitlo zásluhou môjho otca. Jeho kolegyňa má muža poľovníka a keďže od samej radosti nevie, čo s ním a kam ho napratať, rozdáva ho na všetky strany. A oco ho zase s radosťou prepustil mne. Sprvu som bola v šoku, preboha, bažant?! Čo s ním? Ako ho spracovať? Bude mi vôbec chutiť? Toľko otázok mi vírilo hlavou, ale nakoniec som dospela k záveru, že ak je dosť dobrý, aby si na ňom v minulosti pochutnávali príslušníci kráľovského dvora, pre jednu IT konzultantku nebude o nič horší. Už to chcelo zvoliť len vhodnú metódu. Keď sa jedná o hydinu, konkrétne stehenné časti, preferujem pečenie v dostatku vody, teda vlastne skôr dusenie. Je s tým menej práce, para si robí svoje a môžem sa popri tom venovať iným veciam, stačí občas zdvihnúť pokrievku/otvoriť rúru, doliať vodu, ak je potrebná, skontrolovať, nechať si stiecť sliny po brade od nedočkavosti a nechať čas, nech aplikuje svoje zázračné vlastnosti. Spôsob by bol, teraz pochutiny. Neviem čím to je, ale s "divokejšími" druhmi zvierat mám spojený práve rozmarín. Už som s ním pripravovala napríklad zajaca >>TU<< a >>TU<< a bol mimoriadne chutný, preto som stavila trochu na istotu. Celkom tradične by sa núkala možnosť bažanta na víne, ale ja ho do varenia nepoužívam. Ak už, tak vínny či balzamikový ocot ako náhradu. A ten som zvolila i tentokrát. Nuž a to je v podstate všetko. S prílohou som si starosti nerobila, obľúbený hlávkový šalát zaberal podstatnú časť našej preplnenej chladničky (prevažne mojou zásluhou, Nika tam má toho oproti mne zlomok.. niekedy mám nutkanie ísť jej nakúpiť 😁), takže stačilo premiešať s výpekom z panvice a podávať. Samozrejme, takto vo veľkom varím najmä preto, aby som si mohla viac chodov nosiť do práce. Preto to inak, ako bez škatuliek nešlo. Netreba ani ohrievať, rozobrané mäso sa dá pokojne konzumovať i na studeno. Avšak, rozhodne je lepšie vychutnať si ho teplé a čerstvé.

• 2 horné aj dolné stehná z bažanta (plus kopec iných odrezkov, ktoré som ani nedokázala identifikovať) 
• 1 veľkú cibuľu
• trochu olivového oleja
• 2 ČL sušeného rozmarínu
• 1 ČL provensálskych byliniek
• ½ ČL mletého korenia 4 farieb
• 1 ČL údenej papriky
• 1 ČL domácej vegety
• 2-3 PL balzamikového octu

Cibuľu nasekáme nadrobno a na oleji vo woku osmažíme do sklovita. Pridáme mäso a zo všetkých strán ho opečieme, nech dostane trochu farby. Ochutíme rozmarínom, provensálskymi bylinami, korením, vegetou a paprikou. Podlejeme octom a dobre premiešame, aby sa všetky pochutiny rovnomerne rozdistribuovali.

Následne do woku prilejeme také množstvo vody, aby bol celý bažant zakrytý. Privrieme pokrievkou a na miernom až strednom plameni dusíme minimálne hodinu a pol, ideálne i viac, kým sa mäso poľahky neoddeľuje od kosti. Stav priebežne kontrolujeme a dolievame vodou. Takých 15 minút pred koncom však už tekutinu necháme zredukovať, len aby ostalo trochu šťavy na podávanie. Servírujeme s ľadovým šalátom ochuteným obľúbenou zálievkou a lyžicou cibuľového výpeku. 

Viem, prvý dojem môže vyvolať trochu paniky, bažant nie je úplne bežným druhom hydiny, po ktorej siahneme, ale ak sa náhodou dostanete k príležitosti zadovážiť si ho, bežte do toho! Mäso je trochu tuhšie, než kuracie, veľmi podobné husi či kačke, ale ak sa dostatočne dlho varí, nie je problém dosiahnuť požadovanú mäkkosť a šťavnatosť. 

Ešte mi nejaká dávka v mrazničke ostala, znamená to teda, že môžem skúsiť trochu viac experimentovať, poblúdiť na internete a nechať sa inšpirovať. Samozrejme, ak to bude stáť za to, rozhodne sa to dozviete. Tak čo, dali by ste sa nahovoriť?