"Kysnuté" bochníčky z banánovej múky plnené sušenými paradajkami

O mojej dlhej ceste k dokonalej náhrade múky a pečiva z nej som už čo to popísala. Nie raz, nie dvakrát, ale hneď v niekoľkých príspevkoch. Počas tohto procesu som objavila niekoľko alternatív, ku ktorým sa mienim vracať. Jednak sa mi osvedčili božské oblačné žemle, druhým zázrakom sú výrobky z orechovej múky, konkrétne arašidovej, ktorú som si kupovala niekedy koncom minulého roka a postupne som ju spracovávala. Neviem si ju dostatočne vynachváliť, no, bohužiaľ, minule som narazila na dno vrecka a tak sa mi naskytla príležitosť otvoriť ďalšie, tento raz so štítkom banánová múka! Arašidovú, túto i plantejnovú (čaká na otvorenie), som si zaobstarala naraz s tým, že ich budem testovať a skúšať, ako sa s nimi pracuje, ktorá funguje najlepšie a rozhodnúť sa medzi nimi o víťazovi. Týmto však zoznam nekončí, na liste mám ešte napríklad takú jemnú mandľovú, kokosovú a podobne. Preto sa máte na čo tešiť, ak vás podobné informácie na netradičné produkty zaujímajú.
Späť ale k múke banánovej. Bez mučenia priznávam, že po otvorení som bola v rozpakoch hraničiacimi so sklamaním. Čakala som, že ma odrovná nádherná banánová vôňa, ako je to v prípade arašidovej, kde vás okamžite dostane do kolien aróma orieškov. Tu sa tento efekt nekonal, navyše zmes vo vrecku vôbec nevypadala vábne, bola podivne sivo-hnedej farby a dokonca by som povedala, že zapáchala. Teda, neviem. Vyslovene nesmrdela, ale nedá sa to opísať, k ničomu prirovnať. Dobre nevadí, nedajme sa oklamať prvým dojmom, to ešte nič nemusí znamenať. V priebehu pečenia som postrehla druhú významnú vlastnosť: banánová múka je strašne suchá. Tekutinu nasaje ako špongia, takže množstvo mlieka v recepte na bochníčky som musela upravovať a myslím si, že ešte stále to bolo málo, cesto by znieslo nakoniec o ďalšiu dávku naviac. Neberiem to tragicky, ako hovorím, púšťala som sa do týchto exotických zmesí s vedomím, že budem musieť experimentovať, vylaďovať, upravovať. V neposlednom rade je, samozrejme, dôležité, aj akým spôsobom s ňou naložíme. Ja som sa pustila do celkom neprebádaných vôd a zvolila na rozbeh asi ťažšiu voľbu, pretože som sa snažila pripraviť napodobeninu kysnutého cesta. Toto dobre nefunguje dokonca ani pri celozrnných obilninových múkach (ražná, pohánková a podobne), preto to bol skutočne risk. Mala som však v chladničke ešte pol kocky droždia z pečenia >>makových buchiet<<, preto mi prišlo škoda nevyužiť ho. Nie som natoľko trafená, že by som očakávala dokonalú repliku kysnutých buchtičiek, takže v konečnom dôsledku nie som s finálnym produktom nespokojná.
Ako som už spomínala, aj na snímkach máte možnosť to vidieť, bochníčky sú poriadne popraskané, na povrchu akoby suché, neskutočne chrumkavé. Trochu mlieka naviac by možno tento stav vyriešilo, avšak, mne to dokonale vyhovovalo. Schválne som ich nechala v rúre o tri minúty dlhšie, krehká kôrka je to, čo som mala na chlebe odjakživa rada. Vnútro však ostalo pomerne hutné a husté, možno i trošku nedopečené, pri krájaní mi na noži ostali drobné omrvinky, ale to pripisujem na vrub mojej nedočkavosti, pretože som bola hladná ako Čenkovej deti na tretej strane a krájala som ich hneď po vybratí z rúry. Vychladnutím tento problém odpadá a striedka je príjemná a kompaktná, ozaj, vylepšená sušenými paradajkami, ktoré som pridala do cesta. To som vám ešte ani nestihla oznámiť, ale z nadpisu ste to zrejme vydedukovali. Spomenula som si totiž na už takmer prehistorický recept na >>chlebík plnený paradajkami<<, ktorý mi bol prvotnou inšpiráciou pri výrobe toho dnešného. Určite pôsobia ako vítaná surovina, ktorá bochníky oživí a dodá im príjemnú chuť. Pretože, bohužiaľ, v ceste po banánoch ani stopy. Rovnaký tón, ktorý sa na vás vyvalí po otvorení vrecka múky je cítiť v chlebe. Viem si predstaviť, že sa nájdu ľudia, ktorý by sústo vypľuli a striasli sa od hnusu. Na druhej strane, sú jedinci, ako ja, ktorí nemajú nijaké očakávania a ich jazykové receptory prijímajú sústa bez predsudkov. Takže za seba môžem s čistým svedomím povedať, že mi chutili. Najviac som si užila chrumkavú kôrku a, prirodzene, schované sušené paradajky a potom i šunku a syr, ktorými som malé krajce obložila. Tu odporúčam nešetriť na kvalite, keď už máte mať k chodu obyčajný chlieb s niečím, nech to "niečo" aspoň za to stojí. A moja údená šunka vysokej kvality s lahodným krémovým syrom, tomu hovorím adekvátny doplnok týchto jedinečných netradičných bochníkov.
Ak teda budete mať možnosť dostať s k banánovej múke, možno ju súste najprv pridať do menej riskantného jedla, aby ste si na ňu zvykli, pri druhom pokuse však rozhodne poďte do týchto "kysnutých" žemličiek. Možno budete veľmi príjemne prekvapení. Ostatne, ja a môj žalúdok hlásime spokojnosť.

Na tri bochníčky:

• 250 g banánovej múky
• 220 ml mlieka (možno neuškodí ešte o niečo viac) 
• 20 g čerstvého droždia
• ½ ČL soli
• ½ ČL medu
• 5-7 sušených paradajok v oleji (domáce, od mamky, ďakujem! 💖)
• 1 a ½ až 2 PL oleja z paradajok
• sezam na posypanie
• obloha na záver podľa ľubovôle (krémový syr, dusená šunka, hlávkový šalát so zálievkou)

Do vlažného mlieka rozdrobíme droždie a pridáme med. Premiešame a na teplom mieste necháme 15 minút odpočívať, kým nevzíde kvások. V mise premiešame múku a soľ a následne dnu nalejeme aktivovanú zmes mlieka a droždia. Pridáme olej a rukami vypracujeme hladké cesto, ktoré sa odliepa od stien misy. Do hmoty zapracujeme nakrájané paradajky a poriadne prehnetieme. cesto prikryjeme utierkou a na teplom mieste necháme kysnúť minimálne hodinu, kým o niečo nezväčší objem. Táto zmena však môže byť len veľmi nepatrná. Ak povrch výrazne popraská, znamená to, že cesto absorbovalo priveľa tekutiny a je na zváženie, či pridať ešte mlieko naviac. 

Bochník znovu premiesime a vyformujeme tri buchtičky, ktoré sa akurát vojdú do otvorov 6 dielnej formy na pečenie, ktorú sme vytreli olejom a poprášili múkou. Povrch namažeme olejom a posypeme sezamom. 

Formu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 20-30 minút, podľa toho, ako veľmi chrumkavý chceme povrch. Bochníky sú hotové, keď na špajdli umiestnenej do centra neostanú výrazne veľké hrudky cesta.

Chlebíky necháme mierne vychladnúť (budú sa lepšie krájať) a na záver doplníme oblohou podľa vlastného uváženia. 

Ja, ako večný experimentátor, nemám žiadne predsudky a hoci sa neubránim istým predpokladom, nerobí mi problém ich prehodnotiť, prispôsobiť sa situácii a zhodnotiť ju reálne, podľa okamžitého stavu, nie podľa toho, čo som očakávala. Takže za seba ešte raz opakujem, ja tieto "kysnuté" mini chlebíky považujem za úspešné, minimálne, čo sa týka konzistenie. Chrumkavý povrch, hutná striedka, ktorá dokonale poslúži ako plocha, ktorú tak či onak plánujete obložiť ďalšími surovinami, moment prekvapenia, keď natrafíte na znamenité sušené paradajky, tieto bochníky nie je na škodu vyskúšať. Len s tým upozornením, že po banánoch nie je ani stopa. Čo je na jednej strane plus, pretože múku môžete používať i do takýchto slaných jedál, ak však priamo chcete sladké banánové pečivo, budete nútení do neho vtrepať skutočné čerstvé banány. 

A týmto môj extrémne dlhý a ktovie či vôbec prínosný, príspevok končím. Majte sa a pečte!