Do mestečka z názvom Поморие som šla so zámerom dopriať si toľko rýb, koľko len bude únosné a musím skonštatovať, že tento cieľ sa mi podarilo naplniť.
Ako prvú som otestovala grilovanú makrelu (скумрия), ktorá bola skutočne božská. V reštaurácii (kde sme si celkom dlho počkali na chod a spoločnosť nám robili nenásytné voľne pobehujúce mačky) mi ju naservírovali takto v celku a bola som prekvapená, že nemala chrbtovú kosť, takú klasickú, ako vidíte trebárs v pstruhovi. Makrela bola dobre upečená zvonka, mäkká zvnútra, nijak špeciálne ochutená, len kopcom citrónu, ktorý všade podávali bokom.
Ďalší deň som mala v pláne skúsiť iný druh ryby. Čo čert nechcel, nejak som sa netrafila. Keďže odborník na morské živočíchy nie som ani náhodou, okrem toho, názvy boli buď v bulharčine a ruštine alebo angličtine, stalo sa, že som si nedopatrením objednala tanier parmíc (Барбун) vyprážaných v cestíčku.
O rybky ako také nešlo, pokojne by som ich zjedla, aj s hlavou, v tom problém nebol. Nevedela som sa však preniesť cez tú smaženú krustu. A tak sa maminka obetovala a vymenila si so mnou svoj tanier. Na ktorom mala makrelu tento raz ona. Ale pripravenú iným spôsobom - čisté filety marinované v horčičnej omáčke. Ani si neviete predstaviť, ako ma hrýzlo svedomie, že som jej nedopriala ten skvelý chuťový zážitok. Pretože filé bolo božské.
Mamka síce tvrdila, že aj jej porcia bola super, zjedla ju celú, ale ktovie, zrejme by si radšej dala to, čo si pôvodne vybrala. V každom prípade, ďakujem, hlboko si to cením.
Mimochodom, dajme si na skok oddych od rýb, aby som vám mohla ukázať, čo mi učarovalo hneď v prvý moment, keď som to videla. Miestny trh! Síce malý, ale naprataný do prasknutia najrôznejšími druhmi ovocia a zeleniny, korenín a kde-tu i orechov. Tento nižšie uvedený sme mali najbližšie k apartmánu, boli sme v ňom každý deň, niekedy snáď i dvakrát. Ale také miniatúrne boli rozmiestnené po celom mestečku takmer v pravidelných intervaloch.
Moja duša bola v siedmom nebi, nemohla som sa nabažiť čerstvých broskýň veľkých ako moja hlava, fíg, z ktorých mali snáď i 5 druhov, hrozna, sliviek, jabĺk.. Och a tie paradajky! Dokázala by som ich jesť na kartóny - to aj chutilo ako paradajka, nie nejaká gumená umelina zo skleníka. Malé, mäsité, cherry, žlté, nedokonalé i výstavné, proste všetky, na ktoré si človek pomyslel. Ani nebudem zmieňovať, že bez baklažánov by sa neobišiel snáď každý malý stánoček (mám na mysli tie klasické tmavofialové, žíhaných bolo pomenej a biele boli skôr rarita.. ale o tom si prečítajte >>tento príspevok<<). Čo však chýbalo boli reďkovky a kaleráby, ale ich absencia sa dá ľahko vysvetliť - to nie sú typické teplomilné plodiny.
A aj takto to napríklad vypadalo každé ráno na našom stole.
Premiestnime sa ale zase do ďalšej reštaurácie a dajme si niečo bohaté, naplňujúce a výživné. Mamina mala chuť už i na niečo iné, než je ryba, takže pre zmenu siahla po kuracom mäse. Prúžky prsného rezňa boli obalené v sezamových semienkach a doplnené jogurtovo-cesnakovým dipom. Ozaj, tradične sme si ku všetkému objednávali ešte extra zeleninu, pretože bez nej by to nebolo ono. Čo sa nám raz vypomstilo, ale k tomu sa dostaneme.
V mojom tanieri pristála, respektíve naň doplávala gigantická pražma (ципура), ktorú som napriek všetkým predpokladom zvládala celú, len sa po nej zaprášilo. Ešte, že ku všetkých rybacím chodom automaticky rozdávali vlhčené utierky, človek bol po vyťahovaní všetkých tých kostí zababraný až po lakte. Ale ani toto mi nezabránilo, aby som sa nevyžívala v miestnych obyvateľoch mora.
Odľahčenejší deň pre maminu znamenal kotol cestovín so slaninou a syrovou omáčkou. K tej slanine: nakoniec to bolo nejaké mäso vo forme nakrájaného a opečeného lunch meatu. Ale údajne celkom dobré a hlavne toho bolo hafo.
Pre mňa zase prestávka od rybaciny a musím priznať, že lepšiu možnosť som nemohla zvoliť. Nechala som si naservírovať grilovaný kurací špíz so zeleninou, naviac s paprikami a baklažánom. Ó, páni, nebíčko v papuli! Čo viac som si mohla priať? Plus na oživenie a osvieženie ešte dip na báze kečupu. V cene boli tuším ešte hranolky, ale tie som rovno poprosila vyhodiť. Za celú túto hostinu sme zaplatili len čosi málo cez 18 leva, čo by ste u nás nikdy nedostali. Peňaženka skáče radosťou a to ani nehovorím o žalúdku!
S touto prevádzkou sme boli veľmi spokojné, preto sme už v ten deň plánovali aký obed si dáme na ďalší, vlastne posledný deň v Pomorí. A to sme ani nevedeli, ako vtipne to dopadne.
U nás je bežnou praxou, že k hlavnému chodu, trebárs stejku, si musíte naviac zvoliť samostatnú prílohu, prípadne zeleninovú oblohu/šalát, ak explicitne nie je napísané, že to obsahuje. Tak sme to isté predpokladali aj v tomto prípade. Mamina si dala kuracie filé a k tomu chcela "teplú prílohu", čo v bulharskom ponímaní znamenalo napríklad ryžu s dusenou zeleninou.
Kuracie mäso jej doniesli aj s hranolkami a paradajkami s uhorkou i napriek tomu, že v jedálnom lístku o tom nepadlo ani písmenko.
Hranolky sme si teda nechali zabaliť, stejk premiestnila na ryžu, ktorú doniesli na osobitnom tanieri a obsluha, smej sa koľko len chceš.
Ja som si zase prezieravo rozkázala šalát s mrkvou k ďalšej grilovanej rybe. A viete, aký kotol mi doniesli? Rovno celú loď! I k tomu servírka prifrčala s malými tanierikmi, pretože predpokladala, že to máme snáď ako predjedlo.
Opäť na drevenej tácke, mojou voľbou bola.. makrela. Pôvodne som chcela morského vlka, bohužiaľ, toho ako BBQ špecialitu nemali (naviac v ponuke písali, že má mať až 600 g! čo by som mala poriadny problém celé skonzumovať). Ale neľutujem, síce do tretice, ale zase inak, makrela bola pripravená zaujímavým spôsobom: roztvorená, bruchom nadol, takže na mňa prosebne hľadela, aby som ju čo najskôr zjedla. Opäť zdôrazňujem, nikde sa nepísalo, že by chod mal obsahovať prílohu, avšak oni mi ju doniesli s varenými zemiakmi, ktoré som rovno zdvorilo odmietla. Plus dressing s majonézovým základom s bylinkami.
Mysleli by ste si, že sme za všetko to jedlo zaplatili toľko, že by nám neostalo ani na gate, ale opak je pravdou. Aj teraz sme sa elegantne vošli pod 25 leva, pokiaľ si dobre spomínam.
Na druhej strane, čo bolo poriadne drahé a pre mňa prekvapujúce, vzhľadom k tomu, že sme sa nachádzali v prímorskom letovisku: zmrzlina! Ale bola na váhu, takže záležalo, aký veľký kopček vám naberú. A že teda boli gigantické! A lahodné, príchute od výmyslu sveta. Problém vybrať si niečo. Niektoré kombinácie boli aj pomerne šialené, ale tá prezentácia! Z vitrínok sa nedal odtrhnúť zrak.
A touto sladkou čerešničkou na záver sa s vami dnes lúčim, dúfam, že ste sa aspoň trochu pobavili a pokochali. Viem, že som neposkytla všetky relevantné informácie, napríklad o cenách, poriadne recenzie na miesta, ale takto mienený príspevok to ani nebol. To len aby ste ticho závideli, ako sme si užívali.. Ale nie, bez srandy, myslím si, že ako oživenie blogu to bola príjemná vsuvka a my sa najbližšie opäť vrhneme na recepty.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára