Bačovské hrianky z bieleho baklažánu

Moje myšlienkové pochody sú nepochopiteľné. A nevystopovateľné. Neviem, čo sa mi predtým prisnilo, ale jedno krásne ráno som sa zobudila s veľmi konkrétnym obrázkom pred očami. Bačovské hrianky! Poznáte ich? Dobrota z detstva, ktorú nám mamina pripravila väčšinou niektorý víkendový večer. Hrianky opekané na prehistorickej platničke, na nich poctivá kôpka praženice s cibuľkou, všetko pokryté vrstvou strúhaného syra a krátko ohriate v rúre, aby sa rozpustil. S Hell sme na záver na vrch napatlali takmer pol fľašky domáceho kečupu a nemohli sme sa, prepáčte za výraz, dožrať.
S úsmevom na perách pri tejto spomienke sa v mojom mozgu začal rodiť plán. Určite to ide aj inak, trochu zdravšie, ale nemenej chutne. Viete, že mám úchylku tradičné domáce a osvedčené recepty prerábať na modernejšie a inovatívnejšie alternatívy. Ani tento nakoniec nebol výnimkou a tak vám môžem predostrieť, na čo som prišla.
Hriankovým základom v tomto prípade miesto obyčajného krajca pečiva poslúžil pečený biely baklažán. Veď on ten narezaný plátok svojím spôsobom ako ovál chleba dokonca (pri väčšej predstavivosti) aj vypadá. Ale potom je to už klasika. Mohla som síce siahnuť po kečupe, ale vzhľadom k faktu, že v chladničke som mala otvorený pohár domácej zmesi na pizzu, použila som tú, ktorá je možno ešte o niečo lepšia. Praženica s cibuľkou je povinná, rovnako ako aj tvrdý syr, takého typu, ktorý sa dobre taví. A tým máme k dispozícii všetko potrebné na zostavenie tejto trochu nostalgickej záležitosti.
Páni moji, neviem dostatočne popísať ako som si pochutila. Hodvábny plátok bieleho pečeného baklažánu je skvelým nosičom miešaných vajec, ktoré je možné pripraviť si presne tak, ako ich zbožňujeme. Takže s akýmikoľvek prídavkami, koreninami, bylinkami, a v akejkoľvek konzistencii. Nezabúdajme však, že ešte pôjdu na krátko do rúry, takže by som ich úplne neprepekala, nech nakoniec nie sú suché. Syr tiež zvoľte nejaký chuťovo výrazný, pridá tomu ten správny šmrnc. Napríklad mne sa v chladničke objavila gouda s príchuťou bazalky a sušených paradajok, takže lahodný bonus zaručený. No a na záver neostáva nič iné, iba neskromnú porciu naložiť na tanier, prihodiť čerstvú zeleninu - lebo vitamíny treba naháňať a pustiť sa bez výčitiek do toho!

• 1 malý biely baklažán (vhodný je aj obyčajný tmavofialový)
• 1 -2 PL zmesi na pizzu (kečupu)
• 1 vajce
• ½ cibule
• trochu soli a korenia
• 1 ČL oleja
• 40-50 g tvrdého syra vhodného na strúhanie

Baklažán po dĺžke nakrájame na hrubšie plátky a posypeme ich soľou. Necháme odstáť bokom, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju servítkou a baklažán rozložíme na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým nie je mäkký. 

Medzitým pripravíme praženicu. V panvici na troche oleja osmažíme na malé kocky nakrájanú cibuľu, pridáme vajce a minútku-dve miešame, kým bielko nespevnie. Ochutíme koreninami a bylinkami podľa ľubovôle. 

Jednotlivé baklažánové ovály potrieme zmesou na pizzu/kečupom, rovnomerne na ne rozložíme vrstvu vajíčok a posypeme syrom. Vložíme späť do rúry a dopekáme 3-5 minút, kým povrch nie je zlatistý a syr roztavený. Podávame posypané s bylinkami, čerstvou zeleninou a trebárs extra porciou kečupu. 

Určite mi dajte vedieť, či bačovské hrianky poznáte a ak áno, či ste ich mali radi a je to len záležitosť, ako by som to pomenovala.. "minulého režimu" alebo prežili aj do dnešnej doby, kedy kuchyňa vypadá trochu inak. Poznáte ich napríklad pod iným názvom? Alebo pod rovnakým, len pripravované inak? Som neuveriteľne zvedavá, píšte, informujte ma, rozšírte moje obzory! Odmenou nech vám je tento jednoduchý, lahodný a trochu "zdravší" recept.