Mám pocit, že špagetová tekvica je výrazne nedocenená. Nevenuje sa jej toľko pozornosti, ako Hokkaido či maslovej sestre. Čo je škoda, pretože si myslím, že si to zaslúži minimálne rovnako. Je to taký milujem/nenávidím vzťah, ak mi rozumiete. Buď sa jej neviete nasýtiť alebo jej, naopak, vôbec prísť na meno. Ja som evidentne skupina A. Zato moja mamka.. Predpokladala by som, že pri tom, aké spoločné chute máme a že väčšina experimentov, ktoré jej predostriem alebo aspoň si ich prezrie na blogu, ju zaujme a bude podľa gusta. Kedysi dávno som však doma pripravovala špagety s domácou Marinara omáčkou a priznala sa, že ich nemohla zjesť. Vraj sa jej hnusili. Nutné podotknúť, že ich jedla až na druhý deň, prihrievané v mikrovlnke - to mohlo kompletne zmeniť chuť a štruktúru. Po druhé, len Marinara omáčka možno nebola dostatočným doplnkom, ktorý by nadchol.
V dnešnom recepte táto situácia určite nehrozí. Omáčka a prísady sú jednoznačne výborne vyladené, je super krémová a hutná, bohatá a poskytne všetko, čo by si maškrtný jazyk mohol žiadať.
Základom je korenená pečená mrkva, obohacujúca pokrm o sladkasté tóny s nádychom údenej papriky a chrumkavým povrchom. Výrazne netradičným prvkom sú smažené krúžky červenej cibule, ktorá nielenže rozbije misku farbou, ale vnesie ráznosť do inak možno obyčajného jedla. Sú obalené v zmesi kuchynskej sódy a kypriaceho prášku, aby sa pri opekaní úplne nerozpadli a zachovala sa ich krehkosť. I pri tomto procese však mali možnosť trochu pustiť šťavu, ktorá na nich vytvorila tenkú "karamelovú" vrstvu.
Najpodstatnejšou zložkou každých špagiet je podľa mňa omáčka. V obľúbenosti sa medzi sebou bijú hlavne dva druhy: tradičná červená paradajková a biela smotanová. Môj vzťah ku všetkému syrovému nie je tajomstvom, idem sa za ním zblázniť, takže favorit bol jasný - napumpovať do misy čo najviac tekutého "zlata" a krochkať spokojnosťou 🐷🐷. Pritom nie je nad čím špekulovať a vyvárať kotlíky zázračných odvarov. Stačí dnu primiešať nehorázne množstvo dobre rozpustného syra, ideálne krémového = cream cheese, zamiešať a teplá zelenina sa postará o to, aby sa všetky špagety do posledného vlákna obalili touto dobrotou. Rezance z tekvice totiž nie sú suché a ich vlhkosť zabezpečí, že omáčka bude práve tak akurát riedka, aby sme nemuseli dnu prilievať trebárs ešte mlieko naviac. Ale na druhej strane, ak by vám to nestačilo, prosím, nikomu nezakazujem!
Nuž.. poslednou vecou pred zoznamom a postupom je zmieniť, že pôvodne som mala v pláne pridať dnu ešte hrášok. Lenže skleróza očividne začína postihovať čoraz mladšie ročníky ľudí a tak som úplne zabudla. Ľutujem to, pretože si myslím, že by to pokrm vylepšilo jednak o chuť a štruktúru, na druhej strane by to pridalo ešte zelenú farbu, ktorá by sa dnu náramne hodila. Bohužiaľ, s hrôzou som si to uvedomila až keď som dojedala posledné sústo.. Nevadí, vám to hovorím v správnom okamihu, preto nebuďte lamy ako ja a dajte ho dnu!
- časť špagetovej tekvice
- zmes korenia na grilovanú zeleninu, granulovaného cesnaku, mletej papriky a muškátového orieška
- trochu oleja
- 1 veľkú mrkvu
- 2 ČL balzamikového octu
- 2 ČL sójovej omáčky
- 1 červenú cibuľu
- 1 ČL sódy bikarbóny
- 1 ČL kypriaceho prášku
- niekoľko strúčikov cesnaku v šupke
- hrsť hrášku!!
- 75-100 g krémového syra
- bylinky/vňate na ozdobu
Medzitým cibuľu nakrájame na kolieska, obalíme v koreninovej zmesi a sóde s práškom do pečiva. Opečieme v panvici s olejom, kým nie je z oboch strán chrumkavá a zlatistá. Ak sa trochu rozpadne a zmäkne nevadí, aspoň na povrchu nadobudne jemnú karamelovú glazúru.
Do misy preložíme rozobraté špagety tekvice, doplníme mrkvou, cibuľou, ošúpaným cesnakom a hráškom (čerstvým alebo mrazeným) a posypeme krémovým syrom. Všetko poriadne premiešame, aby sa syr za pomoci horúcej zeleniny rozpustil a vytvoril tak poctivú omáčku. Ak sa stane, že je príliš hustá, odporúčam rozriediť trochou mlieka, ale nemalo by to byť nutné. Na záver ozdobíme čerstvými bylinkami a horúce podávame!
A teraz deštruovaná verzia s detailom na omáčku a špagety..
Milí moji, nemajte predsudky voči týmto špagetám, sú definitívne chutnejšie a "zdravšie" ako klasické. Možno sú trochu krehkejšie a budú mať tendenciu viac sa rozpadávať, ale napokon je to jedno, pretože aj tak všetko skončí ako uniformná masa v našom žalúdku. Jój a ten sa bude radovať! Veď ako by aj nemal, keď mu dodáme také výborné zložky: dokonalú omáčku, chrumkavú a sladkastú cibuľku i mrkvu (a hrášok, ak si naň spomenieme, všakže..). Príjemná a výživná miska ako stvorená do jesenných dní.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára