Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: mezze
Zobrazujú sa príspevky s označením mezze. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením mezze. Zobraziť všetky príspevky

streda 11. apríla 2018

Mezze podnos s pečenou zeleninou a sušeným ovocím

.. a všetkým ostatným, po čom vám ruka siahne.
Príjemný stredajší a snáď i slnečný deň všetkým! Ako sa máte?
Ja som zavalená prácou ako napovedá i frekvencia uverejňovania nových príspevkov. Preto i teraz budem viac než stručná. Pripravila som si pre vás ďalší z podnosov plných chuťoviek, tento raz s množstvom pečenej zeleniny, pretože mi príde viac než vhodné odštartovať ním novú sezónu. Na jednej strane pečené prvky sú ešte v duchu dlhotrvajúcej zimy, no takéto prestieranie, z ktorého môže každý podľa ľubovôle zobať čo sa mu páči, je dokonalé na pohostenie vo vonkajších priestoroch, keď to teploty konečne dovolia. Hurá, letné grilovačky!
O Mezze, princípoch a pôvode som písala už v niekoľkých predchádzajúcich článkoch, preto skočte >>SEM<<, >>SEM<< alebo >>SEM<<. Alebo kamkoľvek inde na blogu!

Detaily:
  • baklažánové pizze s kečupom a syrom
  • brokolicové 'stejky' s kečupom a syrom
  • pečený petržlen
  • pečený ružičkový kel
  • paradajky
  • dokonale zrelé avokádo
  • zmes orieškov: korenené mandle, makadamové orechy, arašidy a kešu
  • citrón
  • olivy
  • artičoky
  • sušené slivky, jablká, hrušky a marhule
  • koriander na ozdobu
Na tácku však možno pridať prakticky čokoľvek. Pre prezentačné dôvody som sa rozhodla ponechať avokádo v celku, ale reálne som ho jedla vo forme guacamole: rozpučiť, zmiešať s citrónom, nadrobno nakrájanou paradajkou a prípadne i cibuľou, ochutiť a máme famózny dip. Okrem toho, na namáčanie jednotlivých kusov zeleniny je vhodná i Muhammara, hummus, pesto, salsa, omáčky na báze syra.. A syry samotné, nie je na škodu nejaký na stôl zaradiť, rovnako ako ďalšie druhy čerstvej zeleniny a napokon i ovocia. 






Ja sa lúčim, opäť bežím k príkazovému riadku a mrzí ma, že nemôžem pobudnúť dlhšie. Odpusťte mi, ale ako ospravedlnenie prijmite tento podnos zahltený lahôdkami a dajte mi vedieť, či podobné zobanie privítate aj na vašej najbližšej záhradnej udalosti.  

štvrtok 14. decembra 2017

Marinovaný baklažán a Buddha Bowl s fialovým batátom a karfiolovým Tabbouleh

Dlho sľubovaný a dúfam, že očakávaný príspevok je konečne tu! Dnes vám odhalím recept na dokonalý domáci marinovaný baklažán z dielne mojej mamky. Báječne sa hodí do rôznych zeleninových misiek a šalátov, náplň do tacos a wrapov, ako chuťovka v Mezze podnose.. A mnohých iných ďalších pokrmoch, trebárs do omáčky k mäsu. Možnosti sú nekonečné a tak záleží len a len na našej kreativite ako s pohárikom tohoto zázraku naložíme. Nuž ale, najprv ho samotný musíme naložiť 😆. K tomu sa, samozrejme, dostaneme, ale nemôžem si odpustiť nejaké to úvodné kvákanie. Alebo by ste sa radšej zaobišli bez neho? To je vlastne dobrá otázka. Spätná väzba je dôležitá, preto ma informujte, či máte radi tieto moje dlhšie sprievodné články (ktoré som rozbehla počiatkom leta), alebo preferujete tri vety, aby sa nepovedalo a poďho radšej hneď k receptu.
Musím sa totiž vyjadriť k samotnej Buddha miske. Drahí, táto sa podarila na výbornú, jedna z mojich najlepších, ak nie rovno top 1! Je hravá, rozmanitá, štruktúrovaná, farebná, uspokojivá a bohatá. Má z každého rožku trošku.
Tak po prvé, spomínaný nakladaný baklažán. Ochutený kopcom cesnaku. Lahodný. Bodka.
Po druhé, výživné avokádo. Viete ako je to so mnou a vzťahom k tomuto ovociu. Áno, ovociu. Ktoré je prešpikované tukmi, ale len tými najlepšími, ktoré nám príroda môže poskytnúť. Krémové, jemné, delikátne. Láska do konca života.
A konečne, pečený ružičkový kel! Dovoz z domova, pretože z nepochopiteľných dôvodov čerstvý v Čechách nie je možné dostať. Nikde ho nemajú. Tesco, Kaufland, Lidl, žiadny z iných reťazcov. Ani na trhoch som ho nezočila. A tak mi ostali iba oči pre plač. Ale mamina bola tak láskyplná, že (okrem iných vecí, ktoré som nutne nepotrebovala), mi pri svojej návšteve jedno vrecko doniesla. A dcéruška sa mohla chvíľu vznášať blahom.
Okrem tejto zeleniny mi dodala aj malú vzorku domácich batátov. Na prekvapenie všetkých, urodili sa fialové. Tým lepšie, sú krajšie na pohľad! Chuťovo oproti oranžovým rozdiel nepoznať, aspoň ja som ho nepostrehla, ale tá nádherná tuho purpurová farba je elektrizujúca a spektakulárna. Dokonale vytŕča medzi ostatnými komponentmi taniera. Sladký zemiak pofŕkať tahini pastou a lahôdka ako vyšitá, naozaj!
Ďalšou zaujímavosťou pokrmu je arabská vsuvka v podobe Tabbouleh, v mojom prípade v nízko sacharidovej verzii z karfiolu. Premiešaný s olivami a hordou citrónu vytvára osviežujúci prvok, ktorý neodporúčam vynechať. Pre recept sa môžete inšpirovať >>TU<<, ale postupovala som trochu inak. Do základu prepašovala ešte olivy, namiesto korenín použila zmes Dukkah novo zakúpenú na vianočných trhoch (vygooglite si to, je to bežné dochucovadlo Blízkeho východu a náramne sa do takýchto jedál hodí) a uvarený karfiol naviac ešte opiekla vo woku, aby nadobudol ďalší, trochu iný chuťový rozmer. Dodalo mu to naozaj výnimočný ráz!
V neposlednom rade nesmiem zabudnúť na čerstvú zeleninu. Nejaké tie vitamíny nám zabezpečia čerstvé paradajky a surová mrkva, ktorú som znásilnila v špiralizéri a vytvorila z nej dokonalé dlhé chrumkavé špagety! Vtipne ozdobia misku a pohladia oko.
Som celá bez seba, keď to konečne raz na mojom tanieri aj nejako vypadá, nie ako jeden nesúrodý chaos. Takto by som si predstavovala väčšinu mojich obedov. Aby boli plné chutí, farieb, textúr a obsahovali potraviny zo všetkých skupín živín. Napokon, tak by to ideálne malo vypadať vždy.

Marinovaný baklažán (na 1 veľký pohár):
  • 800 g baklažánu
  • 350 ml vody
  • 1 PL soli
  • 400 ml octu
  • 6 strúčkov cesnaku
  • 1 feferónku
  • zvazok petržlenovej vňate
  • 300 ml olivového oleja
Baklažán ošúpeme, rozštvrtíme, nakrájame na tenké plátky a dáme do misy. Vodu, soľ a ocot zmiešame, nalejeme na baklažán a dôkladne ponamáčame. Zaťažíme tanierom, aby bol skutočne ponorený v náleve a necháme cez noc odležať. Na druhý deň ho necháme dobre odkvapkať, následne rozprestrieme na utierku a 3-4 hodiny necháme sušiť, najlepšie na priamom slnku. Eventuálne môžeme sušiť v rúre rozohriatej na 60 °C po dobu asi 1 hodiny.
Medzitým ošúpeme cesnak, nakrájame ho na tenké plátky a petržlenovú vňať nahrubo nasekáme. Baklažán, cesnak, feferónku a vňať zmiešame so 100 ml olivového oleja. Zmes naplníme do čistého pohára a zalejem ďalším množstvom oleja tak, aby bol baklažán úplne ponorený. Dôkladne uzavrieme a necháme niekoľko dní pred konzumáciou odstáť, nech sa všetky zložky a chute prepoja.

Buddha Bowl:
  • 1-2 PL baklažánu
  • niekoľko kúskov pečeného ružičkového kelu (ochutiť obľúbeným korením, rozhodiť na plech, obložiť kokosovým olejom, piecť 10 minút na skus)
  • 1 malý fialový sladký batát (v celosti aj so šupkou poprepichovať nožom alebo vidličkou, uložiť na plech, piecť 15 minút, kým nie je v strede mäkký) 
  • 1 ČL tahini
  • 3-4 PL karfiolového Tabbouleh s olivami (uvarený karfiol nadrobno posekať, pridať do woku s kokosovým olejom, prelisovaným cesnakom, ochutiť korením Dukkah, zaliať citrónovou šťavou podľa potreby, zmiešať s olivami plnenými sardelovou pastou a smažiť do zlatista)
  • pol avokáda
  • niekoľko koktejlových paradajok
  • špagety z čerstvej mrkvy
Do veľkej misy uložíme kôpku Tabbouleh, porciu nakladaného baklažánu, upečený kel a batát, ktorý rozrežeme a pofŕkame tahini pastou. Doplníme avokádom, paradajkami a mrkvovými rezancami. Všetko môžeme dodatočne posypať zmesou Dukkah, či čerstvými bylinkami a pokropiť citrónom.








Tak vážení, čo na to hovoríte? Nie je to úplne dokonalé? Bohaté a rozmanité, svieže, ale zasycujúce zároveň, netradičné, no vyvážené, plné aróm a vrstiev. Pokrm ako z nebies. Viem, vystatovať sa je odporné, ale nestáva sa často, že by som bola so sebou natoľko spokojná, aby som bez výčitiek mohla zhodnotiť: ||Jar||, odviedla si dobrú prácu. Ťap-ťap po pleci. Ale to je len môj subjektívny názor, vy si môžete myslieť niečo úplne iné a totálne ma zotriete. Aj na to som pripravená. Takže ak sa vám čokoľvek nepáči, máte výhrady a pripomienky, sem s nimi! Píšte, nech nemám utkvelé predstavy a nežijem v omyle. Budem za to vďačná. 

streda 18. októbra 2017

Lososové špízy s paprikovou omáčkou Muhammara

Viete, ako som sa vždy bránila používaniu papriky do jedál a rôznych omáčok, kde si to originálna receptúra žiadala? Papriku totiž fakt nemám rada. Jediná, ktorú znesiem, je červená a aj to musí byť pečená. Vtedy sa aspoň trochu kamarátime. Lenže to by som nebola ja, keby som všetko nechcela skúšať a prekonávať škrupule a predsudky. Takže keď nedávno zase mali v cenovej akcii papriky, povedala som si Čert to ber! a prihodila ich do košíka. Že už konečne jeden recept zrekonštruujem podľa toho, ako sa má a patrí. A viete čo? Neľutovala som!
Pustila som sa do výroby orientálnej omáčky menom Muhammara, ktorú som tu už niekde určite zmieňovala v inej súvislosti. Pravdepodobne pri prezentácii niektorého z Mezze podnosov (inšpirácia napríklad aj >>TU<<). Jedná sa o dip, ktorý sa skvele hodí práve ako doplnok k rôznym druhom zeleniny a trebárs kuskusu a iným chuťovkám.
Nečakala som, že mi bude tak chutiť! Prekvapivo, vôbec nebola tak prudko papriková, ako som sa obávala. prevládli aj ostatné zložky, najviac dokonca taká prírodná, údená chuť, zrejme zásluhou údenej papriky. Myslím tej koreniny. Zvláštne, že tá mi nevadí, naopak, využívam ju do jedál veľmi často. Nuž čo, som divná, ale to dobre vieme. Podstatou je, že som ostala veľmi príjemne šokovaná a s nadšením som si do nej namáčala svoje lososovo-zeleninové špízy.
To je druhá časť dnešného rozprávania. Už som jednu z milión možných variácií na tieto veselé špajdle predstavila, kde podstatnou zložkou bola >>Hokkaido a šunka<<, dnes to mierne obmeníme za iný druh príbuzných surovín. Tekvicový rod bude zastupovať patizón a nálož bielkovín zabezpečí údený losos. Áno, týmto tretím receptom ukončujem (nateraz) šnúru príspevkov s ním. Predošlé na >>šalátové wrapy<< a >>šalát s Romesco dressingom<< nájdete v patričných odkazoch.
Losos, čerstvá zelenina, prekvapujúci sladký prvok v podobe sušených sliviek a nadýchaná omáčka vytvárajú dokonalý podnos, ktorému nič nechýba. Poslúži ako predjedlo, štartér na akúkoľvek akciu, možno ho servírovať i medzi chodmi počas dlhých hostín, kde si stolovníci budú uzobávať popri konverzácii, obstojí ako plnohodnotný obed, ak množstvo špajdlí prispôsobíme veľkosti žalúdka a hladu daného jedinca. Pretože obsahuje vyváženú zmes všetkých makronutrientov.
Údený losos k pečenej, vlastne spálenej paprike výborne pasuje. V tom tkvie totiž to tajomstvo. Dôležitým krokom prípravy je upiecť túto zeleninu tak, aby bola na povrchu čierna, skoro zuhoľnatená. Koža pôjde poľahky dolu a nám ostane lahodná sladkastá dužina, ktorú použijeme do samotnej omáčky. Nemenej dôležitými ingredienciami sú sušené paradajky, cesnak, citrón pre vyváženie chutí a vlašské orechy! Zabezpečia konzistenciu, jemnosť a správny podtón, ktorý možno na prvý dotyk jazykom nebudeme schopní identifikovať, ale má svoju úlohu. Nemusíte sa síce striktne držať predpisu, napichujte na špízy to, čo máte radi, ale kombinácia, ktorú som vytvorila a ktorú vám teraz vymenujem je natoľko vydarená, že by ste ju mali skúsiť v nezmenenom zložení.

Špízy:
  • 3 plátky údeného lososa
  • pol upečeného menšieho patizónu
  • asi 7 cm kus uhorky
  • 10-12 ks sušených sliviek alebo kalamata olív (pokojne oboch)
  • naviac hrsť vlašských orechov
Muhammara omáčka:
  • 2 pečené papriky, zbavené šupky
  • ⅓ šálky sušených paradajok + ¼ šálky oleja z nich (alebo iného, ak máme paradajky, ktoré nie sú marinované)
  • 4-5 čerstvých cherry paradajok
  • 1-2 ČL šťavy z citróna
  • 1 strúčik cesnaku
  • ½ ČL mletého koriandru
  • ½ ČL mletej údenej papriky
  • ⅓ šálky vlašských orechov
  • soľ a korenie podľa chuti
Papriky prekrojíme, zbavíme jadra a semienok a uložíme rezom nadol na plech s papierom na pečenie. Pokropíme olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 20-30 minút, kým koža nie je úplne spálená, posiata pľuzgierami a čierna. Čím viac, tým jednoduchšie potom pôjde dole. Na plech môžeme rovno priložiť aj nakrájaný patizón.


Hotovú papriku vložíme do sáčku a necháme spariť, takých 15-20 minút. Potom ju vyberieme a kožu jednoducho zlúpneme. Dužinu vložíme do vysokej nádoby spolu so sušenými aj čerstvými paradajkami, olejom, citrónovou šťavou, cesnakom, koriandrom, údenou paprikou, vlašskými orechmi, soľou a čiernym korením. Pomocou tyčového mixéra alebo smoothie makera zmixujeme na hladkú nadýchanú pastu.
Nasleduje zostavenie: Na špajdle striedavo napichujeme pečený patizón, prúžky lososa, sušené slivky/olivy a kocky/kolieska uhorky. Špízy uložíme na veľký tanier alebo podnos a podávame s Muhammara dipom a orechmi naviac.









Zase raz som sa presvedčila, že sa netreba nechať ovládnuť predsudkami a hneď všetko zavrhnúť. Ako človek rastie a vyvíja sa, mení sa aj jeho chuť. Pred pár rokmi by som nepovedala, že mojou najobľúbenejšou zeleninou bude baklažán a tekvica. To sa u nás nikdy nejedlo. A určite by som nepredpokladala, že niekedy prídem na kĺb orientálnym a cudzokrajným jedlám. Najväčšou "exotikou" pre nás so sestrou boli talianske špagety a pizza. To sú paradoxy života, všakže?
Možno máte nejaký pokrm alebo surovinu spätú s nepríjemným zážitkom z detstva. Taká školská jedáleň alebo družina dokážu zanechať, stopy, tomu rozumiem 😆, ale niekedy stačí len trochu zmeniť spôsob prípravy, vynechať či pridať koreninu, bylinku.. a celý efekt sa hneď zmení.
Ak proti paprikám, Blízkemu východu, zelenine a lososovi nič nemáte, toto prestieranie je vaším splneným snom a rozhodne sa budete oblizovať až na temene hlavy.