Toast s grilovaným plantainom = 'zeleným banánom'

Ahoj, moji milí, to sme sa poriadne dávno nevideli!
Kde som bola? Čo sa stalo? Ak náhodou sledujete môj >>instagram<<, nejakú predstavu máte, ak nie, nevadí, urobte tak teraz a skočte sa pozrieť. Blog síce zíval prázdnotou a začali sa na ňom usadzovať pavučiny, no tam som aktívna a snažím sa každý deň ukázať vám niečo z mojej kuchyne. Či skôr života.
Nuž, veci sa stali. Zlé veci, na ktoré nie som hrdá. Ktoré obrátili môj život na ruby. Pomaly sa snažím zviechať späť na nohy, ale je to k**va ťažké. Prepáčte mi tento hrubý slovník, ale život sa nemazná. Tak sa nebudem ani ja.
Nemá zmysel vylievať si teraz srdce, hľadať vinníka, všetko je to v mojej hlave. Dúfam, že sa to tam čoskoro správne poskladá, kolieska zapadnú na svoje miesto. Uvidíme.
V spojitosti s návratom do starých koľají sa postupne dostávam ku kuchynskému náčiniu a to znamená dobrú správu pre vás. Recepty!
Začneme zľahka a trochu exoticky. Na konci júna (či kedy to bolo?) som mala možnosť prvýkrát ochutnať (a nakúpiť) hromadu exotického ovocia dovezeného z Afriky. To moje srdce plesalo! Konečne plodiny, o ktorých som len snívala a slintala pri fotkách na insta. Najviac som sa tešila na plantainy a nesklamali. Poviete si, veď sú to len nejaké banány. Omyl, nie len tak nejaké, ale priamo na varenie, pečenie či práve grilovanie! Ak budete mať možnosť vyskúšať ich, neváhajte ani sekundu. Nebudete ľutovať.

Toast:

• multicereálny toastový chlieb
• hustý jogurt (ideálne čokoládový, ale podľa chuti)
• 1 veľký plantain
• štipku škorice
• výdatnú dávku orieškového masla (na snímke kešu - mňam!)

Plantain nakrájame na kolieska s hrúbkou tak 0.7 cm (nemerajte, preboha, odhadom!). Rozložíme ich na grilovaciu panvicu potretú maslom a ochutíme škoricou. Z oboch strán grilujeme, pár minút, kým sa na povrchu neobjaví charakteristická vzorka. 

Plátok chleba namažeme jogurtom, obložíme kolieskami plantainu a pofŕkame kešu maslom. Podávame!

*Druhý toast: arašidové maslo a gorgonzola.

Ospravedlňujem sa, ale mám len jednu fotku. Všetky ostatné sú rovnaké, robila som ich primárne pre už toľko zmieňovanú sociálnu sieť. V tom období som ani nedúfala, že by som sa raz k blogu mohla vrátiť. Ale som rada, že sa tak stalo. Chýbali ste mi, no zároveň som potrebovala tento oddych. Začalo to byť pre mňa priveľmi zaväzujúce. Preto vám neviem garantovať, že sa tu príspevky budú objavovať so železnou pravidelnosťou. Ak sa však objaví niečo, o čom si budem myslieť, že by bolo škoda nechať si to pre seba, znovu sa ozvem.

Ďakujem vám za trpezlivosť a všetkým, čo na tieto stránky nezanevreli, posielam pusu a objatie.