Otázne je, ako veľmi nezaujatý môže byť názor človeka, ktorý má zvláštne a neštandardné predstavy o ideálnom jedálničku. Tak či onak, názor to je, zamúti stojaté vody a ktovie, bude podnetom pre rozprúdenie diskusie, čo bude hýbať svetom.. Jasné..
Nie, nebojte sa, nebudeme dlho filozofovať, ide predovšetkým o odľahčené čítanie, ktoré zvládnete v prestávke v práci, či v čase sladkého relaxu a nič nerobenia.
Všeobecne sa odporúča kritiku najprv zaobaliť do sladkých rečí a medových motúzov, ja však budem #rebel a urobím to obrátene. Takže prví páni na holenie: ochutené jogurty!
Do Opočenského som vkladala veľké nádeje, čakala som, že sa bude jednať o podobný Jihočeskému v skle, ktorý je skutočne dobrý. Bohužiaľ, sklamala som sa. Biela vrstva nebola taká hustá a mohutná, ako som chcela, naviac, sladká zložka na dne s príchuťou čokoláda/višňa na mňa bola už fakt príliš cukrová. A hlavne riedka. Zaujímavé je, že pomer bielej a ochutenej časti bol napriek optickému dojmu viac v prospech čoko-višne. Myslím to tak, že bola výrazná, prerážajúca, dominujúca, bolo jej na môj vkus príliš! Čo by ostatní mohli, naopak, oceniť. Ak sa často sťažujete, že si kúpite niečo v takej a onakej príchuti, ale napokon to tam vôbec nie je cítiť, toto rozhodne nie je ten prípad. U mňa, nanešťastie, mínus.
Smotanový jogurt Deluxe z Lidlu: orechy a med bol na tom konzistenčne lepšie, ako poctivý smotanový jogurt, takže pomerne hustý, prekážala mi však čudná umelá, chemická pachuť medu. Neviem, nešmakoval mi. Dávam to na vrub tomu, že môj starý otec je včelár, mám prístup k naozaj kvalitnému domácemu medu a tak som v tomto smere rozmaznaná. Ani honosne pôsobiace BIO medy z reťazcov na mňa nikdy neurobili dojem, priečili sa mi. Vy možno takto predpojatí nie ste a pachuť nepocítite. Okrem toho, jogurtu by viac svedčali väčšie kusy orechov, boli v ňom len akési náznaky mrveničky, ale nemožno poprieť, že snaha o ich pridanie sa uskutočnila.
Z mliečnych produktov si predstavme túto novinku, ktorá do obchodov privandrovala iba nedávno, aspoň čo moje oko postrehlo. Meggle cottage cheese so zvýšeným obsahom bielkovín.
Tomuto nemám čo vytknúť, cottage syr chuťou ako všetky iné, má príjemnú konzistenciu, ktorá sa dlhším pobytom v chladničke zhusťuje. Nie je to ten typ, čo je vodnatý a či chcete alebo nie, srvátku nevylejete. Ja oceňujem, ak sa usadí na hladine a je iba na mne, či ju chcem rozmiešať alebo ju ako nepotrebnú vylejem. Ak patríte medzi jedincov, ktorí majú problém s dennou odporúčanou dávkou bielkovín, posilnenie tejto živiny v tégliku je vítané.
Rozhodne ma však zaujalo praktické cestovné balenie so semienkami a sušenými plodmi goji pod vekom, naviac s roztomilou skladacou lyžičkou. Výtvor rovno prispôsobený tomu, aby ste mali po ruke niečo malé na cesty, či keď nestíhate.
Na príbuznej vlne sa nesie tento kokosový nápoj s datľami, ktorý je priateľský vegánskej skupine obyvateľstva, pretože, pokiaľ ma pamäť neklame, okrem vody, kokosového mlieka, datlí a nejakých zahusťovadiel/stabilizátora neobsahuje nič živočíšne.
Spočiatku som nevedela, čo si mám o tomto drinku myslieť. Po prvom usŕknutí ma trochu striaslo, ale skutočne neviem povedať, čím to bolo. Ako som ho pila ďalej, chutil mi viac. Respektíve, dopriala som si ho do raňajkovej ovocnej misky miesto jogurtu. Kokosová príchuť nebola až taká výrazná, ako by mi bolo milé, ale nešlo ani o nič prehnane príkro sladké, takže pomer datlí u mňa v poriadku. Ťažko povedať, ako by som sa k tomu stavala, keby som ho skutočne zlikvidovala len samotný, v kombinácii s kopou rôzneho ovocia a orechov bol príjemný. Avšak, pri jeho kúpe rozhodla, samozrejme, červená cenovka, za normálnych okolností by som po nápoji nesiahla a nie som si istá, či by som to urobila znova. Na vyskúšanie okej, ale zabiť sa po ňom nepôjdem.
Prejdime teraz k tej lepšej kategórii. Hummus z Lidla v každej možnej príchuti je u mňa stálicou, skáčem radosťou ako nadrogovaný zajac vždy, keď ich majú v akcii a keď prišli s novým druhom s prídavkom červenej repy, takmer som od nadšenia vyletela z kože. To bola vždy moja najobľúbenejšia verzia pomazánok Koro (teraz už Toppo, ktoré takisto stále dostať v Lidli, ale nie sú priamo hummusom)! Takže prudko purpurová pomazánka nemohla ujsť mojej pozornosti. A priatelia, nemecký reťazec sa zase v mojej knihe zapísal palcovými písmenami. Božské! Cvikľový nádych je dostatočný, zároveň však poznať, že je to nátierka na cícerovej báze. Správne vyladené koreniny, no niet čo dodať. Budem nakupovať na kilá. Všetky, ako vidieť na fotke.. Okrem rímskej rasce, rascu ja naozaj, ale naozaj nerada! Preto som túto príchuť nikdy ani neskúsila (ale možno by ma prekvapila..).
Návšteva predajne Sklizeno sa nikdy nevyplatí mojej peňaženke a stravovacím princípom. Vysvetlím. Jedná sa o zdravú výživu, z kvalitných a čo najpoctivejších, prírodných surovín. Dostať tam od mäsa cez rôzne super potraviny všetko. Každý, aj ľudia trpiaci obmedzeniami a diétami na ich báze si prídu na svoje. Lenže potom máte tendenciu si myslieť, že všetko je OK, v poriadku, ak hodíte do košíka všetko hlava nehlava, veď je to zdravé, to môžem, z toho sa nepriberie.. a podobne. A tak podľahnem vábeniu a nakoniec si bijem makovicu o stenu, že to nie je tak úplne v princípe zavedeného stravovacieho systému.
Tak napríklad tieto kokosové čipsy Slaný karamel od Bett'r. Sú pečené, nie smažené, osladené nektárom z kokosových kvetov, s trochou morskej soli. A to je všetko. Tri ingrediencie. Myseľ plesá, žalúdok krochká, jazykové receptory chcú viac a viac.. Ale kalorická hodnota niekde v stratosfére a ak na posedenie zošrotujeme celé balenie (či dve, tri..), o zdravých návykoch nemôže byť ani reči. Už viete, ako to myslím?
Ale k hodnoteniu ako takému: sú famózne. Primerane sladké, chrumkavé, naozaj kokosovo karamelové, štipka soli im skutočnej dodá skvelý šmrnc a ako posýpka do rôznych misiek dokonalé. Naozaj by nebol problém vyjedať balíček pri telke či v kine, ako chuťovku popoludní, proste kedykoľvek. Viem si ich dobre predstaviť aj ako doplňujúci prvok navrchu hustého polievkového krému. Ostatne, to mám v pláne niekedy praktizovať.
U hriešnych vecí už ostaneme. Ja a moja závislosť na orechoch je kapitola sama o sebe, už ma snáď môžete volať kráľovnou orieškových masiel. Nielenže mám doma tri veľké krabice plné týchto plodov samých o sebe, poctivú časť bytu okupuje práve niekoľko pohárov tejto tekutej delikatesy. Minule som to rátala, mám ich tuším 18 a možno viac)!!! To je už na diagnózu, nie?
No ale dá sa im odolať? Najmä na vianočných trhoch, ktoré sú lákadlom najvyššieho druhu? Jeden zo stánkov (ako každý rok) ponúkal nespočetné množstvo druhov masiel od značky Meridian. Možno vám to niečo hovorí, je celosvetovo známa a hlavne na zahraničných stránkach o nich neustále čítam samé chválospevy. Predošlé sezóny som odolala. Tento rok nie a odniesla si domov nakoniec dve verzie: arašidové maslo s kakaom a druhé s kokosom. To je tak, keď sa po ochutnávke neviete rozhodnúť.. Síce zvolíte jedno, ale o pár dní sa vrátite po druhé, lebo vám nedá spávať.
Nemám čo ošomrať. Od konzistencie, po chuť a pomery zložiek je všetko podľa môjho gusta. Asi pôjdem s davom a pridám sa do stáda nadšencov. Vlastne som to už urobila..
Je však mnoho takých, čo si orechové plody nemôžu dovoliť konzumovať z dôvodu alergie. Buď neznesú arašidy alebo orechy rastúce na stromoch. Čo sú všetky mandle, lieskovce, vlašáky.. a ostatné, nebudem menovať. V tom prípade ale dávam do pozornosti zázrak zvaný tigrie orechy! Sú to zemné mandle a mali by vyhovovať práve aj osobám, ktoré trpia takýmito obmedzeniami.
Dlho predlho som hľadala náhradu pečeného müsli/granoly, ktorá by nebola na báze ovsených vločiek. Kedysi som si nevedela predstaviť život bez misky mlieka s pol balením tejto zapekanej obludnosti. Nebavme sa, že a prečo to nie je zdravé. To by bolo na dlho.
Ako riešenie sa núkajú zmesi semienok, orechov, kokosu a sušeného ovocia. Áno, sú i paleo verzie, ktoré presne pasujú do mojich predstáv, ale trochu ma desilo, že by som do seba naraz mala nahádzať takú nutričnú nálož. Proti zloženiu ako takému nemám nič proti, ale opäť zdôrazňujem, je to o množstve. Priznajme si to, kto si do mlieka nasype mini hrstičku a bude dúfať, že ho to uspokojí? Asi nikto, poznám sa, skončilo by to scenárom z dôb minulých: strovila by som pol vrecka.
Okrem toho, hľadala som niečo, čo by sa tvarom a konzistenciou podobalo viac na komplexné hrudky, väčšie zhluky, čo sa okamžite v tekutine nerozpustia na nechutnú kašu.
Granola od Rawfood sú chrumkavé štvorčeky pripomínajúce Cini Minies a ak ich v tekutine nenecháte tri hodiny, stále držia tvar. Majú ich v štyroch príchutiach, ja som, vôbec nie prekvapivo, zaplatila nemalé peniaze za De Luxe s horkou čokoládou a Paleo s banánom a chia. Že sú to skutočne poctivé kusiská sa presvedčíte na fotke, niektoré majú aj 4-5 cm.
Problematika energetickej výdatnosti ostáva, keďže však viem, koľko ma stáli, budem si ich šetriť a viac vážiť, dopriavať práve len úsporné množstvá na spestrenie, tak ako to robím v klasických miskách s orieškami. Niekomu by mohlo prekážať, že nie sú ani trochu sladké, veď je to v podstate len zmes semien a nejakého podielu sušeného ovocia (podľa príchute, buď datle, jablká, banány, hrozienka..), bez akýchkoľvek sladidiel, ale ja mám z toho nesmiernu radosť. Aj takouto formou sa snažím svoju myseľ presvedčiť, že občas a v primeraných dávkach vôbec nie je zlé a škodlivé svoje telo odmeniť a vybočiť zo zaužívaných koľají.
S týmto posolstvom sa dnes s vami lúčim. Neviem, ako na vás moje slová zapôsobili, možno si o mne myslíte nelichotivé veci, nesúhlasíte a nič z tohto vás nezaujalo. Na druhej strane, čo ak sa nájde niekto ladený na moju vlnu a bude zdieľať tento názor? To nebudem vedieť, ak mi nenapíšete. Takže využite svoje práva, naplňte priestor pre komentáre vetami, vyjadrite pocity. Určite pozitívne i negatívne. Ocením oboje, človek sa vie použiť z jedných i druhých.
A rozhodne mi poskytnite spätnú väzbu na to, či o tento typ článkov stojíte. Skúsim sa podľa toho zariadiť.
Ďakujem a prajem všetkých krásny blížiaci sa víkend!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára