Thank God it's Friday!

Hrozný týždeň! To je v krátkosti všetko čo môžem o posledných siedmich dňoch povedať. A stále to presne nevystihuje podstatu veci. Iba trochu vysvetľuje neaktivitu na blogu, za čo sa ospravedlňujem.

Začalo to sobotou ráno. Umrel mi počítač. Proste sa odporúčal. Odišiel do večných lovíšť, do univerza núl a jednotiek. Viete si predstaviť ten šok a zdesenie? Päť rokov môjho života napchatého do tej zázračnej krabice bolo odrazu fuč. Zúfalstvo bolo o to väčšie, pretože v pondelok ráno som musela nasadnúť do žltého autobusu smer Brno. Na skúšku. Najťažšiu skúšku z celého magisterského štúdia.  Koniec sveta ako vyšitý.

 

Našťastie, v nedeľu mi sesternica ochotne prišla doniesť svoj notebook, aby som nebola úplne stratená. Za čo jej, samozrejme, patrí veľké ďakujem. 

Ale pokračujme pondelkom. Keď sa už zdalo, že všetko prebehne v poriadku, do Brna som dorazila načas (čo sa Študentovi často nestáva), nemilé prekvapenie nastalo, keď som nasadla do šaliny  tramvaje električky. Vraj nejaká ďalšia pred nami sa ťukla s autom a ťažko povedať, ako dlho budeme zaseknutí na trati. Krása.. 

Chvalabohu, bolo to len pár minút. Napokon som sa šťastne dovliekla na byt. 

V utorok.. skúška! Panika, stres, strach.. Zbytočne. Spolužiaci ma vydesili bezdôvodne, vyučujúci nebol až taký pes ako ho vykreslili a bolo to jednoduchšie než som očakávala. Aspoň niečo pozitívne.

Zvyšok dňa a v stredu vybavovačky na študijnom oddelení, behanie po fakulte, zháňanie pedagogického zástupcu a vedúceho diplomky, superrýchle objednávanie lístka domov dve hodiny pred odchodom.. Cesta naspäť na Slovensko.. Všetko ako z rýchlika. 

Celý štvrtok som potom bola mimo, plietli sa mi dni a padol na mňa totálny útlm. Ani mi nedochádzalo, že týmto sa pre mňa v podstate skončil zimný semester a vytúžený oddych mohol nastať. Nedochádza mi to vlastne ešte stále. Pretože by som sa mala naozaj seriózne začať venovať diplomke. Ale bez počítača ťažko. Ten je na programe pri najlepšej hviezdnej konštelácii niekedy koncom budúceho týždňa. 

Nuž a dnes.. Svetlý záblesk medzi mrakmi. Kamarátka má tiež konečne po skúškach, tak sme si dohodli stretnutie v meste. Posedeli nad výborným čajom (ja som si dala jasmínový, hmmm, skvelý), vysťažovali sa navzájom, poklebetili o samých dôležitých veciach.. veď to poznáte.

 

Ešteže ten týždeň nemá viac dní, pretože si neviem predstaviť, čo ďalšie by mi ešte mohol priniesť. Vzhľadom na to, že jeho priebeh bol vyslovene sínusoidný, na programe by mala byť ďalšia pohroma a to už by som nemusela predýchať. Takže dobre, že je piatok. Ja idem radšej čo najskôr spať, aby si to tá karma nerozmyslela a nevymyslela nový podraz. 

Krásny večer všetkým, dúfam, že vy ste sa mali stokrát lepšie ako ja.