Peeling Banana Nemehlo v kuchyni

nedeľa 14. júla 2013

Dve tváre cukety

Po úspešnom zbavení sa karfiolu, do mojej kuchyne zavítala stará známa, madam cuketa. Pred mojím zdravým obdobím sme sa príliš často nevídali, mamka ju pridávala len do zemiakových placiek, pokiaľ ja viem (a ak ju narvala aj niekam inam, nezverovala sa nám s tým, možno z obavy, že by sme to nejedli). Lenže teraz som svoj vzťah k nej zmenila a neviem sa jej prítomnosti nabažiť :)

Preto vám dnes ponúknem rovno dva jednoduché receptíky, ako s touto dámou naložiť.

Dusená cuketka s mladou mrkvičkou a kalerábom
Mrkva i kaleráb pochádzajú zo záhrady mojej starkej, sú to prvé mladé exempláre a preto s nimi nebolo veľa práce. Jednoducho stačí keď cuketu nakrájame napríklad na hranolčeky a jemne orestujeme na masle. Pridáme mladú mrkvu a kaleráb, posypeme bylinkami (majoránkou a provensálskym korením) a podlejeme troškou vody. Pod pokrievkou dusíme 10 minút, kým zelenina nie je tak na skus (al dente :D).



Cuketové rezance so Schwarzwaldskou šunkou
Ani druhý recept nie je náročný na prípravu. Na troške olivového oleja osmahneme nadrobno nakrájaný cesnak a prihodíme na pásiky nakrájanú Schwarzwaldskú šunku. Premiešame, nech sa trochu obalí olejom a cesnakovou arómou a následne pridáme cuketu, nakrájanú na tenké plátky (či rezance). Posypeme bylinkami, napríklad bazalkou.




Restujeme kým cuketa nie je mäkká, môžeme ju podliať troškou vody, aby sa príliš nepripiekla. Kto má rád, môže hojne posypať olivami (a ja veru rada mám :D). 



V lete u mňa jednoznačne vedú ľahké zeleninové pokrmy. Škoda len, že si zeleninku musím kupovať v obchode (zriedka na trhu), najradšej by som si dala tú zo starkinej záhradky. Ale to sa ťažko realizuje, keďže trčím v Brne. Našťastie, mám super mamku a tá mi časť zásob odloží do mrazáku, takže keď prídem najbližšie, niečo si tam na mňa počká :) 

A čo vy? Máte vlastnú záhradu? Alebo tiež ste odkázaní iba na to, čo nám ponúkajú v hypermarketoch?


piatok 12. júla 2013

Zapekaný karfiol

Konečne sa mi podarilo zbaviť sa ho! :D Áno, karfiol mi už viac nebude zaberať miesto v chladničke.
I keď.. v Lidli ho momentálne majú po 13.90.. Žeby som si dala repete? Určite je ešte toľko receptov, ktoré by sa dali vyskúšať.. Nie, nie.. na teraz stačilo, vrhnem sa pre zmenu na nejakú inú zeleninu.

Teraz si ale ukážeme, ako skončil tento posledný kúsok. Opäť je to jednoduché.
Je nutné mať iba:

  • niekoľko ružičiek karfiolu
  • 2 vajcia
  • obľúbený syr (u mňa asi 50 g nivy)
  • soľ a korenie na ochutenie
Na dno zapekacej misy rozložíme polovicu karfiolu. Na to navrstvíme plátky syra (alebo ho pokojne aj postrúhajte).


Zalejeme polovicou rozšľahaných vajec, ktoré sme zmiešali s mletým čiernym korením a soľou. Na to príde opäť vrstva karfiolu, nivy a zvyšnej vajíčkovej zmesi. 


Vložíme do rúry na 180 °C a zapekáme takých 30 minút. Kým vajce nie je pevné. (A karfiol mäkký, ale ja som mala už predvarený, takže to kontrolujte ďobaním vidličkou). Koniec, ste hotoví :D To bol zase výkon, čo poviete? :D
Kto má rád, môže pridať napríklad šunku (či klobásu :D), olivy, cibuľu, vlastne čokoľvek, čo sa vám k tomu hodí. Dobrú chuť ;)





streda 10. júla 2013

Omáčka z čiernych olív

Pekný, zatiaľ ešte teplý, letný deň, dúfam, že vydrží čo najdlhšie. Začula som totiž niečo o ochladení a daždi, tak snáď sa tento nepríjemný scenár tak skoro nenaplní.
Ja viem, začínať príspevky žvástami rečami o počasí nie je práve originálne, ale chápte moje obavy - zima bola príliš dlhá a ja zbožňujem dlhé dni plné slnka. (Ešte keby som si ich tak mala s kým vychutnávať :S )
Ale o počasí som nechcela.

Dnes vám predstavujem recept, o ktorom som nevedela, či vôbec bude dobrý nápad ho realizovať.
V noci, keď nemôžem spať, vymýšľam snáď týždeň dopredu, čo kedy navariť a nakúpiť a napadlo mi skombinovať olivy so syrom do omáčky. Na druhý deň som googlila, čím by sa to dalo vylepšiť, aké koreniny použiť. Na moje prekvapenie, niečo podobné sa tam príliš neobjavovalo. K olivám údajne najviac pasujú omáčky s paradajkovým základom.

Môj názor? Nie je pravda! Urobte si aj túto smotanovú verziu, mne náramne chutila ;)

Potrebujeme klasicky minimum ingrediencií:

  • 10 vykôstkovaných čiernych olív
  • smotanu na varenie (dala som celý 210 g kelímok)
  • asi 50 g syru s modrou plesňou
  • oregano na dochutenie
Omáčku som mala s vareným karfiolom, ktorého mám ešte stále za kotol a už ho treba zlikvidovať, ale určite by sa hodila aj k inej zelenine, či cestovinám. 

Postup je nasledovný, ale presne sa ho držať nemusíte. Minulý týždeň nám totiž do neba pre kuchynské spotrebiče odišla milovaná mikrovlnka a tak musím jedlo sofistikovane ohrievať na sporáku :D

Najprv teda na masle prehrejeme niekoľko ružičiek uvareného karfiolu. Pre tých, čo prílohu varia zároveň táto povinnosť odpadá a na maslo rovno hodíme olivy nakrájané na kolieska. 



Následne šupneme nadrobno nakrájaný syr a zalejeme smotanou na varenie (či pokojne aj na šľahanie).


Ochutíme oreganom a v žiadnom prípade nesolíme, niva aj olivy už slané sú! Varíme kým sa syr nerozpustí a omáčka nezhustne. Takých 15 minút to určite potrvá, takže budte trpezliví :)


Niekto to rád redšie, niekto hustejšie, to už, samozrejme, nechám na vás. Prelejeme prílohu omáčkou a ládujeme konzumujeme, čo nám sily stačia. 




Po takomto kalorickom obede by nezaškodilo trochu aktivity, ale ja mám nejaké hlúpe obdobie a nechce sa mi vôbec nič :( Po týždni doma som zlenivela ešte viac ako predtým (a to som si myslela, že viac už naozaj nejde) a neviem, ako sa cez to preniesť. Máte aj vy takéto stavy? Alebo patríte k tým dokonalým a so športom nemáte nikdy problém? Neviete poradiť, ako to prelomiť? :D

utorok 9. júla 2013

Bleskovky z kuchyne (8)

Som späť v Brne. Návrat po takmer týždňovom gastronomickom rozmaznávaní sa skončil, je čas chopiť sa panvice a začať kúzliť.
Aaale pekne po poriadku. Zatiaľ som ešte zásobená z domu, takže varenie sa odkladá (asi tak o deň :D) a dnes si dáme zase jeden oddychový príspevok prešpikovaný fotkami. Je viac ako pravdepodobné (ba asi až isté), že niektoré kombinácie jedál tu už raz boli. Keď si raz niečo obľúbim, opakujem to stále dookola, až ma to celkom neomrzí (a to veru niekedy trvá poriadne dlho). Preto sa vopred ospravedlňujem a týmto končím úvodné tliachanie reči a prejdem k podstate.


Pre mňa nesmrteľná kombinácia.. arašidové maslo a plesňový syr --> fantázia :)


Mimochodom, je to presne tento beťár :)


A viete čo je nové? Minulý týždeň sa pokazila mikrovlnka :( To trochu sťažuje výrobu takýchto rýchloobedov, ale nejak sa s tým popasujem;)



A čo sa rýchloobedov týka, vajcia to vždy istia :)


Mumminky of muffinky, eeeh, pardon, muffinky od maminky sú najlepšie pod slnkom a v celom známom vesmíre ♥




Priznávam, toto trochu nevyšlo :D cmar s kakaom, bleh..





Lyofilizované ovocie z TOHTO článku.







Alebo ako využiť šťavu z kompótu, ktorá vám ostane z pečenia :)



A pár slov o Maxizmesi od Mix It tiež padlo TU.


Celkom sa toho nakopilo a to ešte ani zďaleka nie je všetko. Ten fotoaparát by niekto predo mnou mal zamknúť do trezoru. (Keby tie fotky aspoň za niečo stáli a mali by ste z toho aspoň estetický zážitok, nič nepoviem, ale takto.. hm.) 
Lúčim sa s vami tradične: užívajte si leto kým sa dá, ja idem skontrolovať školský mail, či mi už vyučujúci konečne uznal praktikum (áno, niekto je neschopný a ešte stále nemá dva zápočty :( ), aby som mohla riešiť už iba diplomku (ktorú budem aj tak odsúvať, kým sa mi to načisto nevypomstí..)

sobota 6. júla 2013

Vysokoškolák testuje..

Ťažkým údelom všetkých školopovinných je, ako inak, dokázať, že nám všetci tí učitelia a profesori počas roka či semestra do hláv niečo natlačili. Alebo možno aj nie. Každopádne, teraz máme prázdniny a teda aj kopec času, aby nám to všetko pekne z tých gebulí vyfučalo. Prečo si teda rolu skúšaného nevymeniť za skúšajúceho? A tak vám dnes prinesiem zopár bezvýznamných poznatkov o pár produktoch, po ktorých som siahla v obchode.

Nieže by som toho neotestovala (neokoštovala) viac, ale nie vždy mi napadlo to aj odcvaknúť Mr. Olympusom.

Nuž ale poďme rovno k veci, ako prvý vám predstavujem tento úlovok: kozí jogurt! To som si tak vykračovala domov zo skúšky okolo jednej zo zdravých výživ a do ksichtu ma skoro trafila tabuľa s oznamom, že majú v akcii jogurty z kozieho mlieka. No nekúp to! A tak som jeden na ochutnávku zbalila.



Komu vadí tá špecifická aróma kozích produktov, radšej by sa jogurtu mal vyhnúť oblúkom, pretože kozinu v ňom bolo cítiť naozaj dostatočne, ale mne to neprekáža a schuti som si na ňom pošmákla. Ako inak, s orieškami a škoricou :)

V rovnakej zdravej výžive, ale v iný škaredý aprílový deň mi do košíka dolevitovali tieto dva zázraky: karob a Křupavé ovoce od Mix It. 


O karobe som písala už v TOMTO článku, takže len pre úplnosť zhrniem, že ma príliš neoslovil a radšej sa budem držať starého dobrého holandského kakaa. 
Čo sa lyofilizovaného ovocia týka, tam som sa tiež pomerne sklamala. K dobru mu pripisujem, že po otvorení obalu ma ovanula veľmi príjemná vôňa ovocia. Tam ale nadšenie skončilo. Po prvé, ovocia bolo máličko, za tú cenu som si radšej mohla kúpiť skoro 200 gramov nejakých orieškov napríklad. Taktiež som bola prekvapená, že ovocie bolo na dotyk takmer ako papier, respektíve také tie jedlé oblátky. Čakala som predsa len čosi iné. Chuťovo nie zlé, ovocie bolo kyslé, ale to som od lesných plodov aj očakávala. 

Aby som však chlapcom z Mix It nekrivdila, ešte kedysi vo februári tohto roka som si objednávala ich mix Maxizmes fíg a s tým som bola nadmieru spokojná. V tubuse ma čakalo 700 g výborných chrumkavých vločiek, mandľových plátkov a banánových kúskov. Fíg a datlí tam tiež bolo hojne, k tým mám však jedinú výčitku: boli nasekané na príliš malé kúsky a tak som nemohla rozlúštiť, čo z toho je vlastne figa a čo datľa. Ale inak nemám proti mixu ani pol slova, to bola naozaj dobrá investícia! (A už pár mesiacov sa pohrávam s tým, že by som si namiešala nejaký vlastný mix, ako som to robila pre mamku na Mikuláša, ale zrejme budem musieť počkať, kým sa budem mať za čo odmeniť :D)



K ďalšiemu výrobku budem zase trošku kritická. Neodolala som jednej zo zliav na Emco orieškové tyčinky a musela som bežať pre balenie s pistáciami. K zloženiu sa ani nebudem vyjadrovať, raz za milión rokov to nezabije a každý deň sa nimi pchať naozaj nemienim. Siahla som po nich v stave núdze, kedy som potrebovala veľmi rýchlo zaplniť žalúdok pred odchodom na brigádu. Noo.. s tým zaplnením žalúdka predsa len nič moc, skôr šlo o zalepenie huby, pretože tyčinky sú fest medové a lepkavé (najmä v lete, keď je vonku peklo :D). Okrem medu sú od spodku zaliate v čokoládovej poleve, inak sú celkom napchaté orieškami - arašidmi a mandľami a nejakými ryžovými pukancami. Čo však ja očakávam od pistáciovej tyčinky, sú hlavne pistácie!! V tejto konkrétnej bola jedna jediná. Faaail..




Na záver však zas na opačnú nôtu, tento produkt môžem len vrelo odporúčať. V Lidli (áno, zase ten Lidl, už by mi mali platiť za reklamu :D) na mňa z regálu volali tieto mascarpone plátky s tvarohom. Nemohla som sa rozhodnúť, ktorú zo štyroch príchutí si vybrať a tak som najprv stavila na klasiku bez pridaných korenín, ale veľmi ma lákala aj verzia s ružovým korením (asi po ňu čo najskôr pofrčím :D). 


Plátky sú ideálne na nejaký chlebík alebo knäckebrot namiesto klasického plátkového syra. Chuťou je to niekde medzi tými klasickými syrokrémami a tvarohom a čo do konzistencie, je to niečo podobné ako tie plátky syra balené v celofáne (uf.. neviem ako by som to ešte lepšie popísala :D). V balení ich bolo tuším 10 a sú od seba oddelené kúskami fólie, takže nie je problém ich od seba oddeľovať. A viete s čím sú úplne famózne? No predsa s arašidovým maslom! :D 


To by bolo na túto tému zatiaľ všetko, dúfam že som vás príliš nevyčerpala a neunudila k smrti. Užívajte si leto kým sa dá, pretože ktovie, ako dlho toto pekné počasie vydrží? 

streda 3. júla 2013

Vysokoškolák sa trmáca busom..

Dnes to bude na veľmi odľahčenú nôtu. Keďže je leto a mnoho z vás sa pravdepodobne chystá na dovolenku, napríklad aj k moru, nevyhnete sa s tým spojenému otravnému cestovaniu. A povedzme si úprimne, sedieť napríklad 7 hodín v polohe, ktorú príliš neviete meniť, to nie je práve zábavné. Lepšie je to vo vlaku, ale do Chorvátska vlakom som teda nikoho ešte ísť nevidela :D

Horšie je, keď takéto cestovanie musíte zažívať častejšie, povedzme raz za 1 a pol, dva mesiace. Tak ako ja. Keď sa rozhodnem navštíviť rodnú hrudu, zbalím kufre a poď ho domov. Trvá mi to tých utešených 7 hodín (niekedy 6 a 1/2, záleží od šoféra :D). Nuž a ako inak, za tých niekoľko hodín človek vyhladne. Takže sa natíska otázka, čo vtedy so sebou? Musím povedať, že to mám o niečo problematickejšie, ako napríklad moji spolužiaci. Tí si po ceste kúpia bagetu alebo horalky a majú vystarané. Ja to riešim inak.

Napríklad teraz vám už píšem z pohodlia domova, pretože som sa neplánovane (tak neplánovane, že lístky som objednávala online ešte o pol noci aby som na druhý deň mohla ísť) rozhodla utiecť z Brna. Čo ale s plnou chladničkou? To čo sa dalo, som popchala do mrazáku a ostatné musela nabaliť so sebou :D Krabičky a kelímky, to je moje :D


A čo sa skrýva v tejto miske? Na spodku paradajka, dve červené reďkovky a zvyšok domácej údenej parenice, všetko zakryté vrstvou avokáda a čiernych olív. Hmmm, dokonalé ♥


Na olovrant, samozrejme, nesmie chýbať nejaký mliečny výrobok. Zatiaľ sa mi nestalo, že by sa mi jogurty či tvarohy po ceste pokazili, ono to tých pár hodín bez chladu vydrží. Ale je pravda, že zatiaľ vonka neboli 35 stupňové horúčavy, takže uvidím v najbližšej dobe, zrejme to podrobím záťažovému testu :D

V tomto poháriku sa nachádza pol vaničky jemného tvarohu, oriešky (lieskovce, kešu a mandle) a trošička zlatých hrozienok. Ideálne k sledovaniu nejakého seriálu, ktorým zabijete aspoň trochu času na ceste. 

A čo vy? Čo si so sebou beriete na cesty? Plánujete dovolenku niekde ďaleko a čaká vás X hodín v autobuse? Alebo poletíte?

pondelok 1. júla 2013

Miešané vajíčka s karfiolom

Dnes bol v pláne úplne iný obed. Celý čas čo som upratovala byt (to je jedna moja minibrigádka), som sa tešila na to, ako si urobím omáčku z karamelizovanej červenej cibule. Mala som ju na rane už od minulého týždňa, ale akosi prišlo vždy niečo iné, čo som nakoniec realizovala.

Nuž, prišla som domov, zhodila veci do kúta a so škvŕkajúcim žalúdkom prehľadala celú škatuľu s potravinami.. a nič! Cibuľa zmizla. Bola som skalopevne presvedčená, že ešte jedna tam mala byť, netuším, kam sa mohla podieť. Takže nastal čas na plán B a vzniklo toto náhradné jedlo.
Využila som varený karfiol, ktorého mám momentálne plnú chladničku :D

Je to primitívne. Na jarnej cibuľke (aj z tej som našla už iba posledný zvyšok :D to je hrôza, ako sa to jedlo stráca) a masle som trochu prehriala už uvarený karfiol a potom do neho pridala dve vajcia. Zamiešala ako praženicu a hotovo. Doplníme zeleninou (napríklad reďkovkami) a môžeme ochutiť koreninami a bylinkami podľa ľubovôle.



Omáčka sa zase odkladá na neurčito, ale ja ju raz určite vyskúšam. Ak si na ňu spomeniem, pretože v mojom prípade je to tak, že nájdem zase niečo nové, čo ma osloví a poviem si, že to musím bezpodmienečne urobiť :D

A hlavne, do budúcna budem musieť kontrolovať stav zásob, aby sa mi takéto veci nestávali príliš často. I keď, niekedy sú improvizované jedlá chutnejšie ako tie pôvodne mienené :D

Stávajú sa aj vám takéto kiksy?


P.S. Ak sa vám niektoré recepty zdajú naozaj primitívne a nestojí za to, aby som ich sem pridávala, je to na jednej strane pravda, ale na tej druhej, tento blog vznikol ako recesia pre moju milovanú sestru, ktorej som chcela ukázať, že varenie nie je veda a že aj v sťažených podmienkach či z mála surovín, sa toho dá spískať pomerne dosť :) Takže ďakujem za pochopenie :D