Na váš podnet som sa teda premohla a konečne spísala testovací článok, na ktorý sa chystám už snáď dva mesiace. Neviem nakoľko podnetný a užitočný bude tento raz, pretože v ňom budú figurovať položky, ktoré nie sú celkom ľahko dostupné. Ale snáď mi to odpustíte. Na úvod si dáme niečo hriešne a, samozrejme, s príbehom.
Bolo to tak. V jeden krásny slnečný májový deň, tesne po skúške z predmetu Globular Clusters som si tak vykračovala po meste a rozhodla som sa už tak povznesenú náladu vylepšiť si niečím dobrým. A keďže som na mnohých blogoch čítala toľko slov chvály a ód na vychýrené proteínové tyčinky
Quest Bars, vtrhla som do fitness predajne na Veveří a uchmatla hneď dve. A aby im nebolo samým ľúto, doplnila som ich
flapjackmi, pretože na tie zase padali chválospevy od populárnej
Moniky.
O pár dní na to som sa rozhodla, že sa trochu predzásobím, pretože som mala ísť na dlhší čas domov na Slovensko a do kabelky putovali ešte ďalšie dve Quest Barky.
Ospravedlňujem sa, že vám môžem poskytnúť už len obaly od tyčiniek, pretože som ich konzumovala v bojových podmienkach, rozumej, niekde za pochodu, bez možnosti fotiť.
No ale teraz už k samotnému hodnoteniu. Neviem či je chyba vo mne.. mne nerezali. Proste nie, na zadok som si nesadla. Prvá pod ranu mi prišla príchuť
Banana Nut Muffin a bola som sklamaná. Chuť taká nijaká, skôr umelá. Mimochodom, jedla som ju ako desiatu v meste, medzi pobiehaním po obchodoch.
Druhá zmizla z povrchu zemského keď som čakala so starou mamou na vyšetrenie (ako morálna podpora). Bola to príchuť
Apple Pie a bola o niečo lepšia, cítila som aspoň jemný náznak jabĺk, ale stále nič svetoborné.
Tretia v poradí,
Peanut Butter & Jelly, poslúžila na dobitie energie, keď sme s Hell a otcom boli na hubách. Vkladala som do nej veľké nádeje, no i tak sa zázrak nekonal. Plusový bodík majú aspoň chrumkavé kúsky arašidov.
Posledná,
Chocolate Brownie, zatiaľ čaká na svoju príležitosť v šuflíku, ešte neprišla jej chvíľa a šetrím si ju na krízové časy.
Záverom: jediná vec, v ktorej týmto tyčinkám nemôžem krivdiť, bola zasycovacia schopnosť. Na to, že to boli tyčinky s hmotnosťou 60 g ma dokázali na také 2-3 hodiny uspokojiť. Ich konzistencia bola taká polotuhá (závisí aj od teploty ovzdušia, jasné, že keď vonku praží slnko, tak sa trochu roztečú), žuvačková, s prídavkom buď ovocia či orieškov (to zase, prirodzene závisí od toho, akú príchuť zvolíte), typická proteínovka. Že by som si však Quest Bars kupovala len kvôli tomu, že by mi chutili, to veru nie a za takú vysokú cenu (59 Kč) mi to veru nestojí, čo aké zázračné vlastnosti sa im pripisujú.
Čo sa týka flapjackov od Black Friars.. Verziu
Black Cherry som schrúmala popri učení sa na skúšku z Histórie astronómie, pretože som potrebovala nejaké tie cukry na aktiváciu mozgových buniek. Jediné čo mi táto tyčinka však priniesla, bola bolesť zubov. Na môj vkus strašne presladená, tak príkro, že prerážala viac-menej všetko ostatné, čo by v tom malo byť cítiť.
Zvyšné príchute,
Brazil Nut a
Banana Flavour, som ešte nemala odvahu vyskúšať a tiež tíško čakajú v šuflíku.
Nuž, ak už teda hrešiť niečím, povedzme, menej zdravým, tak jedine dobrou čokoládou! Ako inak, to som celá ja, čím horkejšia, tým lepšia. Celkom vysoké skóre má u mňa
81% čokoláda J.D.Gross z Lidlu.
Aby som zakončila tento presladený úvod, pridám sem ešte poslednú "prasárničku" napumpovanú cukrami:
Arizona Tea, granátové jablko. Bol to posledný čaj, ktorý je u nás dostupný a chýbal mi do zbierky. Páčia sa mi totiž tie fľašky. Ale myslím, že som si ho na dlhú dobu kúpila posledný raz. Zo všetkých najsladší, vôbec nezahnal smäd. Zostanem pekne u mojich obľúbených poctivých sypaných..
Nebudem iba negatívna, konečne sa dostávam i k produktom, ktoré môžem vrelo odporučiť. Pevné miesto v mojej kuchyni majú dva ochucovacie prípravky, bez ktorých si už ani neviem predstaviť jedlo. Siahnem po nich vždy, keď sa mi nechce príliš špekulovať. Predstavujem vám
bylinkovú soľ od Avokáda a
koreninový prípravok na paradajky z Lidlu. Hodia sa naozaj na všetko: zeleninu, do šalátov, na ryby, k mäsu.. kam si len zmyslíte.
Priateľské poplácanie po ramene má odo mňa Kaufland. Po tom, čo prestali dodávať do regálov môj milovaný hummus, si u mňa urobili očko, pretože vyrukovali s ešte lepšou značkou! Tento
hummus od
yami sa predáva vo väčšom kelímku, má slušných 200 g, cítiť v ňom skutočne najmä cícer a jeho textúra nie je úplne dokonale hladká, sú v ňom malinké nepomleté čiastočky. Obsahuje síce stopy po cesnaku a možno i horčici, ale nie v takom výraznom množstve ako jeho predchodca, čo veľmi oceňujem.
Navyše, majú ho v dvoch verziách!
Originál a kari! Kari verzia je tiež nesmierne podarená a dodáva mu ten správny jemne pálivý podtón. Sto bodov pre Chrabromil!
S touto potravinou idem, ako sa hovorí, už po funuse, pretože pochádza z tematického týždňa v Lidli, ale aspoň budete do budúcnosti vedieť, po čom sa poobzerať. Jedná sa o výber
španielskych syrov, konkrétne o tri druhy:
kozí,
ovčí a z
mixu kravského, kozieho a ovčieho syra. Mne najviac chutil čiste kozí syr a som si vedomá, že v tomto možno budem osamotená, keďže kozí syr má svoju špecifickú chuť a tá nemusí sadnúť každému. Ale ak ste syrový fanatik ako ja, určite si prídete na svoje.
Poslednou položkou na zozname je tento na prvý pohľad nenápadný pohárik. Zrak naň mi naň padol úplnou náhodou (lebo pod ním bola cenovka so zľavou, hahaha) zase v Kauflande. Tuniaka v konzerve od
Isabel mám rada a keď som natrafila na tieto
tuniakové filety v olivovom oleji, okamžite putovali do koša. Skvelá voľba! Množstvo je väčšie, ako v klasickej konzerve, 190 g celkovo a 125 g tuniaka. Mäsko bolo poctivé, naozajstné filetky tuniaka, ničím nedochucované, len v oleji. Majú preto široké využitie v kuchyni a je len na vás, ako ich použijete. Môžete sa inšpirovať napríklad mojím receptom na
tuniakovo-avokádové rezance.
Dúfam, že som vás príliš neotrávila a že ste sa dostali až na koniec tohto siahodlhého článku. Snáď som niekoho inšpirovala ku kúpe, či možno práve odradila, to už nechám na vás. Majte sa!
