Piknikujete? ..a trochu rečí o sladených nápojoch

Dobré ránko sa praje!

U mňa celkom netradične, ale dnešný príspevok sa vôbec nebude týkať jedla (dobre, kecám, zase to bude aj o papkaní, ale len tak okrajovo :D), pretože mám náladu sa jemne vyrečniť. Ale naozaj len jemne, nemusíte sa báť, že by to bola slohová práca na niekoľko strán.

Včera som sa bola slniť a chytať trochu vitamínu D na Monte Boo (pre Nebrňákov na Kravej hore) a napadlo mi povliecť so sebou aj foťák, takže vám priblížim tú idylickú atmosféru. Slnko pálilo, ale vetrík to teplo občas veľmi spríjemňoval, no čo viac si priať. Už by to chcelo iba šumenie mora a fešáka, ktorý by bol ochotný natrieť vám chrbát opaľovacím krémom. K tomu moru.. ak by vám to nutne chýbalo k pocitu najväčšej slasti, na Kraváku je bazén, takže ako náhrada to určite poteší :) S fešáčiskom si to už nejako budete musieť vyriešiť sami..

Príliš veľa ľudí sa tam nenachádzalo, možno to bolo tým, v akom čase som sa tam vybrala, ale aspoň tam nebolo príliš veľa očumovateľov. Nieže by sa bolo na čo dívať, ale ja nie som práve typ, ktorý sa rád vystavuje na verejnosti. Rozprestrela som si deku, vytiahla knižku, zhodila tričko a poďho chytať bronz (respektíve u mňa skôr fľakatý ružový náter, ja sa dohneda fakt nikdy neopálim :D). No a čo k tomu chýba? V čase olovrantu niečo na zahryznutie a samozrejme, nezabúdajme na pitný režim ;) Chodíte takto do prírody na piknik? Alebo máte to šťastie, že sa môžete vyvaliť na záhradke?

Tradičný olovrant: biely jogurt, lieskovce a kešu oriešky

Vydržala som sa opekať asi hodinku a pol, bála som sa, že sa spečiem, pretože opaľovací krém nemám :D Radšej som to teda zabalila, rakovina kože nie je práve to, čo by som na pikniku chcela stretnúť :D

Stretla som ale niekoho iného. Cestou domou ma zastavili dve slečny, propagujúce Colu bez cukru. Strčili mi do ruky brčko, či uhádnem, ktorá verzia sa ukrýva v plechovke. Tipla som to na Zero a mala som pravdu, takže mi ju vrazili do ruky a zdrhli preč. Zostala som zaskočená. Tieto cukrové vody som nepila už najmenej rok!! Ak si dobre spomínam, tak naposledy minulé leto tuším čapovanú kofolu. Naozaj sa im snažím vyhýbať, pretože sú to len prázdne kalórie, ktoré smäd vôbec nezaženú. Radšej mám čistú vodu alebo čaje.

Pôvodne som bola skalopevne presvedčená, že ju ponúknem doma niektorej zo spolubývajúcich, ale ako som zliezala dole kopcom, nakoniec som tú 1 a pol decovú plechovku do seba kopla. Preto, lebo bola príjemne vychladená, vôbec nie preto, lebo by mi podobné sračky žbrndy chutili, nedajbože chýbali. Ale bolo teplo. A povedzme si narovinu, z tých 150 ml cukrovej vody človek nepriberie, no nie?

Čo som tých chcela vlastne povedať? Nebojím sa, že by mi z toho narástla druhá hlava, ale ide o to, že mi takto nanútili niečo, čo som vlastne ani nechcela a musela som tak poprieť moje zásady. Jasné, mohla som odmietnuť, poviete si. Samozrejme, napadlo mi to minútu po tom, čo odišli. Slečny ma trochu zaskočili a v danom momente mi to nenapadlo. Mohla som ju napríklad vyhodiť, môžete poznamenať. Mohla. Ale to by bolo plytvanie jedlom (vodou v tomto prípade). Čo by ste vlastne robili na mojom mieste? (Aj keď si myslím, že v prvom rade by ste to neriešili toľko ako ja a pustili to za hlavu :D čo už, som osoba, ktorá všetko rozpitváva :D)

Nuž a to je na dnes všetko. Končím s prianím krásneho rána a celého dňa, bodaj by aj dnes bolo tak krásne. A vlastne celý zvyšok leta :)