I just blogged to say I love you

Prvý marcový príspevok až piateho?! Ospravedlňujem sa, že je tu tak mŕtvo, ale momentálne som doma a viete ako to chodí. Doma je vždy čo na práci. Doma je vždy všetko zaujímavejšie, dá sa nájsť toľko vecí, ktoré odrazu treba urobiť.. len nie sa učiť. Takže čas na blogovanie by aj bol, keďže nemusím všetky drahocenné hodiny presedieť na nezáživných prednáškach, horšie je, že nie je chuť.

Vysokoškolák je teraz totiž všemožne inde, len nie v kuchyni. Tú oveľa užitočnejšie využíva drahá mamka a ja sa jej do tejto záslužnej činnosti veľmi nechcem miešať. Pretože jej to ide oveľa lepšie. A možno ju to i viac baví. Ktovie.

Nechcela som vás dokonca otravovať ani len "vtipnými" kvízami, pretože verím, že máte školy po krk, ale nebojte sa, ja v budúcnosti určite niečo spácham, budem vás otravovať aj naďalej. Ale nie dnes. Blogovanie na klinec určite nevešiam, len sa mu budem intenzívnejšie venovať asi zase v čase, keď sa v Brne budem strašne nudiť (rozumej, keď budem mať najviac úloh a povinností.. prokrastinácia vládne!)

Čo som týmto vlastne chcela povedať? Aha.. už viem. Zmyslom celého tohto veledôležitého článku bolo len informovať vás o tom, že ešte stále žijem. Recepty budú, na nejaké sa totiž chystám len neviem kedy. A možno si to dovtedy ešte osemstokrát rozmyslím.

Zatiaľ vám teda všetkým prajem krásnu stredu. Nech na všetkých svieti slnko, nech pučia kvety, zelenejú stromy, vtáčiky čvirikajú.. Lebo ja už si želám jar. Skutočnú jar, s hrejivými lúčmi slnka, prírodou prekypujúcou životom a zeleňou. Jar, ktorá by znamenala svetlejšie výhliadky do budúcnosti. Jar a obrodenie tela i mysle.. Ehm.. to už som príliš patetická poetická a mala by som prestať. Tak teda naozaj na záver: príjemný deň!!