Paradajky schované v chlebe

Neviem ako to cítite vy, ale mne zmena času pripadá, ako by na mne niekto páchal podvod. Pri zmene v zime mám z toho zmiešané pocity. Jasné, vždy sa hodí hodinka navyše, môžete toho stihnúť viac (najmä si dlhšie pospať), lenže je to neklamný znak toho, že prichádza zima, dni budú krátke a počasie hnusné.

Pri zmene naspäť je to horšie, zrazu mám pocit, že na nič nemám čas, proste tých 60 minút akoby sa stratilo niekam preč, len tak vyhodený čas von oknom. Obvykle to zachraňuje ten krásny pocit, keď aj večer je vidno a vy viete, že onedlho bude leto. Ale dnes?! Toto má byť to globálne otepľovanie? Neviem o tom, že by rátalo s 20 centimetrami snehu..

Takže ako inak, spravme si náladu aspoň nejakou dobrotou. V chladničke mi, napočudovanie, ešte ostal zvyšok sušených paradajok z Lidlu a tak som sa rozhodla, že konečne urobím chlebík podľa Terky, na ktorý sa chystám už nejaký ten týždeň a bola to výborná voľba.

Podstatu veci som zachovala, ale chlieb prešiel drobnými úpravami, preto tentokrát poskytnem celý recept.

• 250 g špaldovej múky
• 200 g hladkej múky
• 3 dcl vlažnej vody
• instatntné droždie (môj balíček mal 10 g a stálo na ňom, že by mal postačiť na 1 kg múky.. balíčky napr. od Oetkera majú po 7 g, preto som dala nakoniec 3/4 balíčka)
• necelá lyžica soli
• necelá lyžica cukru
• asi 5 paradajok v oleji (tie z Lidla sú skvelé a cenovo mi prídu najvýhodnejšie)
• 3 lyžice oleja z paradajok 

Lyžicu múky, droždie a cukor zmiešame s časťou vody a necháme vzísť kvások. 

Mal by hádzať bublinky, môže to trvať 5 až 15 minút.

Kým čakáme na kvások, paradajky pokrájame na malé kúsky.

Všetky ostatné ingrediencie zmiešame v mise, pridáme kvások a vypracujeme cesto. 

Do cesta napokon primiešame paradajky a necháme na teplom mieste kysnúť asi hodinu. 

Hmotu vtrepeme do formy a pečieme pri plnom ohni 5 - 10 minút, potom zhruba trištvrte hodinu na malom (aspoň moja rúra takto poslúcha :D). Podľa ľubovôle môžeme pridať semienka, či strúhaný syr.

Necháme ho vo forme chvíľku vychladnúť a potom ho prenesieme niekam, kde úplne schladne.

Chlebík mal štruktúru na nerozoznanie od toho z obchodu, pravdepodobne je to vďaka hladkej múke, ktorej som tam na moje pomery dala dosť, ale ja mu to odpustím, pretože bol skvelý. Vláčny, mäkučký, voňavý.. možno do neho nabudúce pridám oregáno, spolu s tými paradajkami to bude veľmi pripomínať pizzu :D Prvý koštovací kúsok som jedla samotný, ani ho nebolo treba ničím natierať. Veľká časť chlebíka putovala do mrazničky, takže som zvedavá, ako sa bude tváriť, keď ho odtiaľ vytiahnem. Dobrú chuť!