Thank God it's Friday!

Posledný týždeň pred tým, než do toho hupsnem rovnými nohami. Veru, prišiel na psa mráz a je to tu. Od pondelka začína stará známa tortúra: back to school. Vôbec sa mi do toho nechce, najmä po uplynulom ťažkom týždni. Bol fakt náročný, najmä pre moje sedacie svaly, pretože som v podstate väčšinu času presedela v autobuse.

Ale pekne po poriadku. Víkend bol ešte vskutku idylický a príjemný, slniečko svietilo a tak ma nalákalo vziať knižku a obsadiť lavičku v parku. Ešteže som to využila, pretože potom to šlo s počasím dole vodou :(

Tretie pokračovanie trileru o Giordanovi Brunovi

No a utorkom to všetko začalo. Vstávanie o štvrtej ráno, 7 hodinová cesta na Slovensko, ubolený zadok a stŕpnutá krčná chrbtica. Raňajky i desiata v buse.. Ešteže ten deň po príchode domov čiastočne vylepšila teplá zeleninová polievka od mamky.

Raňajky: jogurt, jablko, lieskovce
Desiata: vajce natvrdo a eidam

Streda, rovnaký scenár. Budík o piatej, zase ďalšie krabičkovanie, ktoré ani nemám zdokumentované (btw. mamka mi urobila zeleninové placky, fakt výýýborné!) :D a smer Košice, takmer trojhodinová cesta kvôli očnej kontrole, ktorá trvala maximálne 15 minút. Hneď na otočku naspäť, ďalšie 3 hodiny a 15 minút v Karose, ktorá navyše meškala, pretože mladý šofér sa zaúčal jazdiť trasu.

Štvrtok bol pohodovejší, to som vstávala až o siedmej, no príjemný pocit zo stretnutia sa s kamarátkami, ktoré som sto rokov nevidela mi pokazila návšteva zubárky :( A just som si v čokoládovni dala jednu šáločku výbornej čokolády! Je to dobré na nervy. Lenže ani to nebolo úplne dokonalé, pokazil sa im stroj na miešanie horkej čokolády (mojej obľúbenej!!) a tak mali len mliečnu alebo bielu. Nuž, biela čokoláda podľa mňa ani nie je čokoláda a tak som stavila na mliečnu s banánom a šľahačkou..

Nuž a dnes, konečne piatok, záver tohto pracovného týždňa, zavŕšil celú cestovateľskú odysseu. Ďalších viac ako 7 hodín na sedadle Žltého autobusu (pozdravujem pánov colníkov, že ďakujem za zdržanie :/) a môj zadok už nutne potrebuje plastickú operáciu. Mimochodom, nenašla by sa nejaká dobrá duša, ktorá by sa chopila môjho stuhnutého chrbta a urobila s ním nejaký zázrak?