Hlásim sa vám po štyroch dvanástkach (hovorím o smenách, nie o pive.. i keď vyflusnutá som asi veľmi podobne) a jednej poobednej. Pôvodne som nemala tento týždeň pracovať toľko hodín, ale šéf mi nečakane zmenil plány a ja som nemala čas poriadne si variť do práce a takmer ani skočiť na nákup. A tak to vypadalo v štýle čo kuchyňa a špajzo-krabica dala. Preto mám pre vás dva veľmi rýchle tipy, čo pribaliť do tašky. Tentokrát dokonca, dúfam, poteším aj jedincov bez možnosti využitia mikrovlnky.
V stredu som teda pripravila čosi ako šalát, pozostávajúci z:
- väčšej konzervy tuniaka
- dokonale zrelého avokáda
- jednej na masle restovanej mrkvy
- pohárika vlastnoručne nazbieraných sterilizovaných hríbikov
- bylinkovej soli
Jediná ingrediencia vyžadujúca tepelné spracovanie je mrkva, no aj naozaj nemáte času nazvyš, pokojne ju pridajte hoci aj nastrúhanú a problém vyriešený.
Okrem toho so mnou do roboty cestovali tradične ešte banán na desiatu a jogurt s orieškami na olovrant.
Vo štvrtok bola potravinová kríza ešte väčšia, avšak situáciu zachránil skvelý hummus z červenej šošovice, o ktorom som básnila v predošlom príspevku! Neváhajte, pripravte si ho do zásoby a budete mať po starostiach. Okrem toho, stále viac sa zamilovávam (hm.. je toto vôbec slovo? Znie mi to nejako čudne..) do cuketových rezancov. Pripravené na kokosovom oleji sú úplne božské, vrelo odporúčam!
Takže čo do krabičky?
- veľkú cuketu
- 1 kopcovitú ČL kokosového oleja
- bylinkovú soľ a čerstvé bylinky: tymián, bazalku, medovku a oregano
Cuketu pomocou hrubého strúhadla po dĺžke narajbeme na rezance a na kokosovom oleji chvíľku opekáme, kým nepustí prebytočnú vodu. Potom pridáme nadrobno nasekané bylinky a hotovo! Už len zmiešame so šošovicovým hummusom.
Keďže banány sa minuli, na desiatu som pribalila jablko, zvyšok je už tradičný.
Na dnes sa lúčim, asi to zabalím veľmi skoro a túžobne vleziem pod perinu. Dúfam, že sa mi cez víkend podarí trochu dohnať spánkový deficit, i keď tomu príliš nedávam šancu, pretože som ranné vtáča. Hoci sa všemožne presviedčam, že si môžem dovoliť ešte aspoň hodinu v posteli, nedarí sa mi oklamať oči a len sa zúfalo prehadzujem.
Ako ste na tom vy? Patríte medzi spachtošov, či ste skôr ranostaji?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára