Viete čo tu už dávno nebolo? Veru tak. Bleskovky! A že sa mi ich nakopilo požehnane.. Dokonca to stále nie je všetko, posledná fotka je tuším niekedy z konca septembra. A čo dnes máme? November! Ja som hovorila, že tu s dobrotami od leta budem strašiť ešte v zime ☺Ale nemohla som vás o ne ochudobniť. Dnes síce bez sprievodného obkecu, ale popisky sú na fotkách.. a je ich MEGA veľa, niektoré dokonca celkom estetické ☺. Tak si ich vychutnajte, pretože tým ďalším to už asi nehrozí. V prítomnosti spolubývajúcej sa mi s aranžovaním príliš nechce hrať a Mr. Olympus zo seba nedokáže za nepriaznivého počasia a skorých ranných hodín vyprodukovať kvalitu, s ktorou by som bola stopercentne spokojná.. Nuž, všetko nemôže byť dokonalé ☺.
Mamka varí..
Raňajky na brigáde u tety
Niekedy mám stavy kreativity..
Toto je najväčšia mňamka pod slnkom
Mamka opäť rozmaznáva..
Tak a to je všetko priatelia, pekný štvrtkový večer!
Včera ráno som vypadla z prednášky, valila to smerom domov a cestou som úporne premýšľala nad tým, čo na obed. Kam sa hrabe Shakespeare s jeho bytím a nebytím; čo pod zub, to je otázka! Snažila som si spomenúť, aké suroviny obsahuje moja chladnička a niekoľko krabíc. Napokon ma osvietilo. Dala by som si nejakú polievku na zahriatie!
Voľba padla na šošovicu, pretože som si spomenula, že v októbrovom vydaní Albert magazínu bol recept, ktorý sa mi celkom pozdával. Samozrejme, sú v ňom nejaké tie obmeny a tak vám ho dnes budem prezentovať v podobe, akej som ho napokon realizovala.
Potrebujeme:
50 g šošovice, predom namočenej (moja stála asi hodinu a pol)
Na troche olivového oleja orestujeme cibuľu a pridáme nahrubo nastrúhanú mrkvu. Chvíľu opekáme a potom vsypeme scedenú šošovicu a nadrobno nasekaný cesnak. Dobre premiešame a zalejeme vodou. Môžeme pokojne aj zeleninovým vývarom, ako káže pôvodný recept, ale ja som na rozdiel od neho do polievky pridala huby, ktoré majú svoju vlastnú chuť a tak som to nechcela príliš kombinovať. Pridáme dubáky sparené vo vriacej vode, ochutíme koreniami, prípadne soľou a varíme 20 - 30 minút, ale pokojne menej či viac, záleží od množstva pridanej vody a požadovanej konzistencie. Podávame s petržlenovou vňaťou.
Polievočka padla výborne, síce sa mi podarila pomerne hustá (vyvarila som skoro všetku vodu ☺), ale to mne vôbec neprekáža, a jedla som ju takmer vriacu, čo potešilo v tomto sychravom nečase. Dúfam, že urobí radosť aj vám.
Kuracie štvrte sú, myslím si, jedno z mála druhov mäsa, ktoré sa nedá nejak zásadne pokaziť. Jasné, stačí ich zabudnúť na pár hodín v rúre a katastrofa je na svete. Ale inak sú vhodné práve do vysokoškolskej kuchyne, pretože ich príprava je vskutku jednoduchá. A ak sa s nimi trošku pomaznáte, môže to byť dokonca luxusná lahôdka.
Na dve porcie potrebujeme:
2 kuracie štvrte
1 strúčik cesnaku
2-3 dcl pretlaku - tento raz som ho naozaj chcela kúpiť. Napísala som si to dokonca na lístok. Hádajte čo. Papierik so zoznamom som zabudla doma.. a pretlak nekúpila. Nahradila som ho kečupom. Klasika.
1 PL paradajkového pesta
2 dcl vývaru/vody
1 ČL oregána
1 ČL tymiánu
soľ, mleté čierne korenie
mrkva
Kuracie mäso umyjeme, osolíme okoreníme a na panvici trochu orestujeme. Preložíme do pekáča. Do výpeku v panvici pridáme nadrobno nakrájaný cesnak a osmahneme, kým nezavonia. Následne zalejeme pretlakom (u mňa domácim kečupom) a vývarom/vodou, pridáme lyžicu pesta a dobre zamiešame. Dochutíme oreganom a tymiánom a necháme zredukovať na hustejšiu omáčku.
Tú potom prilejeme do pekáča k mäsu. Doplníme očistenou mrkvou. Ak neviete, čo s načatou hlávkou cesnaku, šup s ňou k mäsu! Pečieme pri 180 °C takých 45 minút, treba to kontrolovať.
Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, ale tie proste lepšie nebudú. Ad 1) vonku panuje také pľuhavstvo, že je nutné zaviesť celodenné svietenie a pod umelým svetlom nič nevyzerá dobre.. Ad 2) aranžovanie a estetika tiež musí ísť bokom, pretože už tu mám spolubývajúcu, ktorá tak či tak na mňa divne pozerá, keď si fotím jedlo, nieto aby som ho navyše aj nejako stajlovala. Bojové podmienky, čo vám budem hovoriť.
Posledný obrázok chcel ilustrovať, že omáčky sa urobilo celkom dostatok, to jen ja neviem deliť dvomi.. Samozrejme, pre rodinný obed množstvá vynásobte! Ale to myslím je úplne jasné.. Dobrú chuť!
Z minulého týždňa vám dlžím ešte jeden krabičkový obed, ktorý som so sebou ťahala do školy. Opäť v ňom bude figurovať ružičkový kel, ktorému som prišla na chuť. A to stále nekončíme! V chladničke sa pár kusov tejto výbornej zeleniny ešte nájde, takže čoskoro čakajte ďalší príspevok.
Teraz ale k samotnému šalátu. Na 1 porciu potrebujeme:
niekoľko ružičiek kelu (7-10 ks)
pár plátkov šunky, slaniny či salámu
asi 50 g eidamu
1 ČL paradajkového pesta (u mňa Pesto Rosso z Lidlu)
slnečnicové semienka
Kel uvaríme v osolenej vode na skus (asi 5 minút). Prekrojíme na štvrtiny (či polovice, to už nechám na vás) a zmiešame spolu s ostatnými ingredienciami. Napríklad kúskami šunky, anglickej slaninky.. Ja som použila trochu opekanej bravčovej panenky. V zástupe bielkovín nemôže chýbať na kocky nakrájaný syr, trebárs eidam, ale hodil by sa aj balkánsky či syr s modrou plesňou. Namiesto zálievky som ako dresing zvolila paradajkové pesto a na záver už len posypala slnečnicovými semienkami. Všetko dobre premiešame a hotovo, obed na cestu je pripravený!
Dnes bol naozaj pekný deň, ale mne to náladu nezlepšilo. Bolo krásne slnečno, no ja som to nejak ignorovala. Bol ďalší nádherný deň a ja stále bojujem so svojimi vnútornými démonmi. Ale hlavne, je piatok a ja som tu zase s novým otravným príspevkom. Navyše, je NOVEMBER! To to zase ubehlo, všakže?
November pre mňa znamená dve veci:
vyťahujem zo skrine kabát a čižmy bez toho, aby som sa cítila divne, keď sa klepem zimou.
štartujem obdobie raňajkových kaší. Áno, áno, prvá tohto sezónna ovsená je v pláne už na nedeľu ☺
A čo sa viac hodí k zahájeniu novembra ako príjemná hudba? Síce z rokov dávnejšie minulých, ale to len svedčí o jej kvalite. Dámy a páni, započúvajte sa do skvelých Guns N' Roses - November Rain..
V minulom TGIF článku som spomínala, že sa chystám domov. Tak sa aj stalo a tým pádom je vysvetlená absencia receptových príspevkov za uplynulý týždeň. Pretože som sa nechala napchávať mojou skvelou a drahou maminkou, ktorú zbožňujem najviac na svete a týmto ju pozdravujem ♡♡♡. Dokonca vám ani nebudem tajiť, čo všetko dobré sa dostalo do môjho bruška, no ešte predtým by som sa chcela trochu vyžalovať.
Ako som tiež zmieňovala, minulý pondelok ma čakala návšteva zubárky. To už samo o sebe je jeden veľký horor, ale, samozrejme, to by som nebola ja, keby sa to ešte viac neskomplikovalo.
Dorazím tam a čo sa nedozviem: Od 8:00 do 10:00 odstávka vody. Hádajte čo. Bola som objednaná na 9:30. Nuž som si povedala, že to už tam tú polhodinu prečkám, keď som sa už pracne kvôli nej doterigala z Brna. Lenže voda nič.. Sestrička každých 10 minút chodila von referovať aktuálny stav s vodou a nemala dobré správy. Už to vypadalo, že žiadne vŕtanie sa konať nebude a ja si celú otravnú procedúru budem musieť zopakovať o štvrť roka. A dovtedy, nech mi zub hoci aj zhnije. Chvalabohu, (divné, že človek sa napokon do toho zubárskeho kresla už potom aj tešil, to by mi teda nikdy nenapadlo..), vodu nakoniec pustili. Po pol dvanástej!! Ale hneď som sa dostala na rad, zub je ošetrený, sem-tam síce pobolieva, ale snáď budem mať na dlhé obdobie zase pokoj. A budem si tak môcť vychutnávať všetky dobroty ☺.
Napríklad tieto:
Kuracie mäso na čínsky spôsob s dusenou kapustou, kukuricou a hráškom.
Pre mňa neobvyklé, ale kombinované slano/sladké raňajky: knäck s domácou Lučinou a avokádom posypaným bylinkovou soľou, jogurt s banánom a škoricou.
Top favorit na najobľúbenejšie jedlo poslednej doby: bravčový dusený plátok s pečenou Hokkaido tekvicou♥♥♥ s cesnakovým olejom a petržlenom, k tomu paradajkový šalát. Na druhý deň som si dala repete, ale namiesto paradajok bola dusená brokolica ♡
A tu už máme krabičkový obed do autobusu na cestu späť do Brna. Ružičkový kel, opekané kúsky bravčovej panenky a cherry paradajky..
.. ešte teplé hojne zasypať syrom a môžeme vyraziť!
Ako inak, nesmel chýbať koláč: čakal na mňa šarišský jablčník, aaale ten zmizol skôr, ako mi napadlo zvečniť ho foťákom.
Momentálne sa neviem rozhodnúť, ktorá z dua Hokkaido | kel to u mňa vyhráva, ale asi sa skôr prikláňam k tej tekvici. Naozaj, bola famózna. Mamka je božská kuchárka! I keď, karty ešte môže zamiešať cvikľa, ktorej kúpu mám v pláne a v mojom TO DO liste figuruje na popredných miestach.
S návštevou rodného mesta sú vždy okrem tých nepríjemných povinností spojené i tie rozhodne príjemnejšie. Nákupy! Ide totiž o to, že som príliš nerozhodná, čo sa kúpy oblečenia týka a ak si raz neviem vybrať, radšej si nekúpim nič. Blbá vlastnosť. A tak so sebou radšej beriem mamku, ktorá mi vie poradiť (rozumej: väčšinou totálne násilne dotlačiť, aby som si niečo vzala). Preto som do Brna prišla zase s niekoľkými kúskami navyše.
Pre predstavu.. V niektorom z podobných nezmyselných vykecávacích článkov som sa sťažovala, že nemám žiadnu slušnejšiu blúzku či košeľu, ktorá by sa mi hodila na skúšky. Nuž, tak táto fatálna záležitosť je už vybavená, konečne som v NY objavila kúsok, ktorý sa mi páčil a ako tak na mne sedel. A je v bordovej farbe, čo je bonus navyše! Že prečo? Dozviete sa o malý moment..
Okrem iného, potrebovala som nejaký čierny svetrík. Ja som strašne zimomravá a musím na sebe vždy mať milión niekoľko vrstiev svetrov a pulóvrov, aby som bola aspoň trošku v teple. Môj starý je už príliš vyťahaný a tak potreboval náhradníka. Pôvodne som si tento z Takka vôbec nechcela kúpiť. Prečo? Vlastne vôbec neviem, lebo je to presne taký štýl, ktorý mám rada. Jednoduché, pohodlné a navyše s hviezdičkami (ak by ste to nevedeli, som posadnutá čímkoľvek hviezdičkovým!). Teda viem, som žgrloš.
Ale mamka zavelila a bol v košíku. Hlavne preto, lebo v Takku prebiehala práve taká tá nálepková akcia. Nakoniec som s ním veľmi spokojná, už som ho aj testovala. Mimochodom, v Takku ja nakupujem zásadne v detskej sekcii. V dámskom oddelení mi do oka väčšinou nič nepadne a keď už, aj najmenšie čísla sú príliš veľké. Aj vy to tak máte?
V rámci akcie som si musela kúpiť aj tieto štucne/návleky na nohy, veď ako inak by som mohla nosiť moju ťažko zohnanú sukňu, ak by som nemala nohy v teple?! ☺
Nuž, takže som sa cítila, akoby nastali skoré Vianoce!
Maminka je úžasná a nakupuje darčeky už v predstihu (niekedy dokonca v auguste, všakže? ☺), ale často sa jej stane, že to do decembra nevydrží a dá nám ich už dopredu.
Napríklad teraz.. stala sa mi taká nemilá vec. Cez internet som si objednala legíny s nórskym vzorom, ktoré sa mi vždy strašne páčili a teraz mali vzorku, presne takú, akú som si vysnívala. Lenže ma kompletne osraliodžubali oklamali a tovar mi do dnešných dní neprišiel. Bola som taká sklamaná, nahnevaná a frustrovaná, že mamka sa už na mňa nemohla pozerať a vytiahla z tajných zákutí skrine (alebo kde to vlastne tie darčeky schováva) bombastické pančuchy so sobíkmi a vločkami! Sú dokonalé a ja z nich nemôžem. Keď ich predo mňa položila, myslela som si, že od samého dojatia budem plakať. Naozaj som skoro nemala slov. Písanie mi ide o čosi lepšie a preto ti, mami, touto cestou ešte raz ďakujem, si fantastická a ja si vôbec ale vôbec nezaslúžim, čo pre mňa robíš (a teraz nehovorím len o pančuchách..) ♥
Dnes som ich mala prvýkrát na sebe a cítila som sa v nich výborne.
A teraz k tomu detailu, prečo mám všetky veci ladené do bordovo-fialova. Potrebovala som ich zladiť s týmto najsamfantastickejšieúplneúžasnedokonalým šálikom vlastnoručne upleteným mamkou. Je huňatý, načechraný ako obláčik a tak krásny, že mi dochádzajú slová.
Uuuuf, to je to zase nejaké rozvláčne, mala by som skončiť. Kto došiel až sem, tomu úprimne blahoželám. Nečakala som, že sa to tak natiahne.. Preto sa s Vami už iba rozlúčim, zaželám všetkým krásny víkend, detiská, užívajte si ešte prázdniny a do skorého čítania nabudúce!
