Peeling Banana Nemehlo v kuchyni

utorok 8. októbra 2013

Paleo "kuskus" na zeleno

K realizácii tohto experimentu ma priviedli dve veci. Prvou bol karfiol, ktorý smutne čakal na balkóne na svoju veľkú príležitosť. Tou druhou fakt, že kuskus som si chcela kúpiť už minimálne tristokrát, ale vždy ma odradila cena a to, že pri mojej spotrebe príloh by zapadal prachom v krabici poriadne dlho. Lenže na blogoch sa to len tak hemží zaujímavými receptami na rôzne pokrmy z kuskusu a tak som zaimprovizovala a zabila dve muchy jednou ranou.

Vo výsledku sa toto jedlo podobá skôr na nejakú kašu, ako samotný kuskus, ale to bolo jednoducho tým, že som neodhadla množstvo vody, v ktorej ho uvariť. Nabudúce budem zase o niečo múdrejšia. Tentokrát mám pre vás variáciu na zeleno. Potrebujeme (na 1 porciu):

  • dve väčšie ružičky karfiolu
  • dve hrste mrazeného hrachu (ja som mala ešte domáci od starkej ♥) 
  • pol hrste petržlenovej vňate
  • dve hrste póru, zelenej aj bielej časti
  • (pol kocky gervais, tj. 30 g -- ak pridáte syr, už to nebude striktne paleo recept, preto ak na tom trváte, zameňte ho kokosovým krémom alebo napríklad avokádom)
Karfiol nastrúhame najemno. Nebojte sa, normálne na strúhadle na tých malých dierkach. Ide to bez problémov. Potom ho zalejeme vodou a privedieme k varu. Pridáme hrášok, pór nakrájaný na kolieska a pretžlenovú vňať. Chvíľku povaríme a na záver zahustíme krémovým syrom. Kto chce, dochutí soľou, korením, bylinkami, čímkoľvek na čo má chuť. 


 

nedeľa 6. októbra 2013

Sugo Bolognese = Boloňská omáčka

Pozor! Niekoľko Talianov pri čítaní tohto článku môže utrpieť vážnu ujmu na zdraví! Minimálne si od zúfalstva nad tým, čo budem vydávať za boloňskú omáčku vytrhajú vlasy (a kuchár Emanuele možno dostane aj infarkt).

Okej, bolo to takto. Chcela som pripraviť naozaj poctivú pravú Sugo Bolognese, dokonca podľa samotného Manu Ridi, lenže bol to jeden z takých tých spontánnejších nápadov a tak som po ruke nemala všetky potrebné ingrediencie. Teda z pôvodného plánu vzišlo a zase raz som to musela nejak okabátiť. Ale nebojte sa, raz príde aj na tú pravú! Zatiaľ sa uspokojíme s fake verziou.

Na 2 - 3 porcie potrebujeme:

  • 300 g mletého bravčového mäsa
  • mrkvu strednej veľkosti
  • červenú cibuľu
  • lyžica olivového oleja
  • sparené a olúpané paradajky, respektíve lúpané paradajky z konzervy, v horšom prípade paradajkový pretlak (a úplne barbarsky: kečup! Ale keď barbarsky, tak štýlovo - domáci kečup)
  • oregáno, provensálske bylinky, mleté čierne korenie, muškátový oriešok
  • vývar (voda)
Na oleji orestujeme nadrobno nakrájanú cibuľu a nahrubo nastrúhanú mrkvu. Pridáme mleté mäso a opekáme, kým sa trochu nezatiahne. Vznikajúcu omáčku podlejeme vývarom/vodou a pridáme paradajkovú zložku (jednu z verzií, ktorú ste si vybrali, alebo hoci aj kombináciu niekoľkých). Dochutíme oregánom a korením a pod pokrievkou dusíme, kým sa väčšina tekutiny nevyparí a mäso nie je mäkké (zhruba 20 - 30 minút). Chvíľu pred odstavením nastrúhame trochu muškátového orieška. 


Ako určite všetci dobre viete, omáčka sa hodí k akýmkoľvek cestovinám: linguine, špagetám, tagliatelle, fetuccine, lasagniam.. Ale výborná je aj v tortille, či len tak s nejakým listovým šalátom. 

Moja omáčka je trochu menej červená ako som čakala, ale dávam to za vinu tomu, že kečup mäso nezafarbí natoľko, ako povedzme paradajkový pretlak. Nech je to akokoľvek, chuťovo vás určite nesklame.





sobota 5. októbra 2013

Vysokoškolák testuje

Prajem príjemný sobotný deň!
V dnešnom článku by som vám chcela predstaviť niekoľko noviniek, ktoré sa objavili v mojom nákupnom košíku. Pravdepodobne s nimi už všetci máte skúsenosti, pretože sú to úplne bežné potraviny, no ja som sa s nimi doteraz nezoznámila.

Väčšinou je to tak, že po takýchto potravinách siaham, keď sú momentálne v nejakej akcii, pretože bežne sú pre mňa nie celkom cenovo prijateľné a chcem si nimi urobiť takú malú radosť.

☆☆ Mandľové mlieko od Alpro ☆☆
Videla som ho už na mnohých blogoch, niekde vychvaľované do nebies, inde zatracované a tak som si o ňom chcela utvoriť vlastný názor. Takže keď bolo v Tescu v akcii, šup s ním do koša!


Čo naň teda hovorím? Ja som bola spokojná. Prilievala som si ho najmä k tvarohu, ale pokojne som pár pohárov vypila len tak samotné. Akože.. chuť mandlí tam naozaj nečakajte, je to taktiež niečo úplne iné ako kravské mlieko, ale na spestrenie jedálnička mi prišlo fajn. Ideálne napríklad pre vegánov. 

☆☆ Arizona Tea ☆☆
O Arizona čajoch sa tiež už čo to popísalo a, samozrejme, ja som tvor zvedavý, veľmi ma lákalo vyskúšať ho. Nevedela som však, kde ho hľadať, pretože ako som z mnohých diskusií pochopila, zháňa sa pomerne ťažko. Nakoniec som naň natrafila taktiež v Tescu. 


Siahla som po poslednej (!) fľaške tohto zeleného čaju s medom. Priznávam, hlavne kvôli tej úžasne roztomilej fľaši ☺. Nuž, čaj ako každý druhý, s obsahom cukru a iných pridaných vecí, ale vôbec nie zlý. Radšej dám však prednosť čaju sypanému (alebo môjmu obľúbenému Mistralu). Fľaška mi však robí spoločnosť na každej prednáške a plánujem si ju nechať do konca života, pretože je proste krásna ☺.

☆☆☆ Jogurtové experimenty ☆☆

☆☆ Jihočeský jogurt čoko-oříšek ☆☆
S týmto jogurtom to bolo tak.. Vôbec, ale vôbec netuším, ako sa mi dostal do košíka. Bola som zrejme strašne zamyslená a nejakým nedopatrením som ho tam vložila a uvedomila si to vlastne až pri pokladni, keď som ho vykladala na pás. Podozrievam z toho moje škaredé zlé JA, ktoré malo pravdepodobne maškrtnú náladu. Ide o to, že ja si ochutené jogurty zvyčajne nekupujem, nevidím dôvod, načo zbytočne pchať do tela cukry, keď aj tak do každého jogurtu pridávam čerstvé ovocie, ktoré je nepomerne zdravšie. Nuž ale stalo sa, jogurt bol v akcii (zase ), a tak som ho vyskúšala.


A viete čo? Som za to moje zlé ja vďačná, pretože inak by som nikdy neobjavila ten takmer najlepší jogurt na svete! Čokoládová zložka mi veľmi nešla, bola taká nakyslastá, ale to bolo tým, že je taký celý jogurt. Dostala ma však tá biela časť, ktorá bola famózna! Taká hustá, že lyžička v nej stála ako v betóne. 


Dala som si ho s banánom a mandľovými hranolčekmi. Mňam ♡. 

A ešte preliate jogurtom.. esteticky nič moc, chuť ☆☆☆☆ 
☆☆ Jihočeský jogurt biely ☆☆
Po tejto skúsenosti som šla do obchodu na biely jogurt od tejto značky cielene. Je naozaj výborný, kyslejší, ale nie príliš, pre mňa tak akurát. A tá hustota.. ach, dala by som si.. ♡♡♡ Nie je však z tých najlacnejších a preto si ho doprajem pri nejakej najbližšej akcii. 


Tu s banánom, brusnicami a lieskovcami v horkej čokoláde
☆☆ Gazdovský jogurt Hollandia čokoládový ☆☆
Hollandiu si kupujem bežne v jej bielej verzii, ale nedávno mali v akcii (ja viem, už som s tým trápna) tie ochutené a tak som sa rozhodla, že na porovnanie s juhočeským jogurtom si kúpim čokoládovú. Nalákala ma na ňu okrem iného aj spolubývajúca, ktorá má presne túto v chladničke vždy na kartóny. 

 
Síce ma to prekvapilo, ale v tomto jogurte mi čokoládová časť chutila viacej ako u juhočeského konkurenta. Hollandia je tiež skvelá, mám túto značku naozaj rada, siaham po nej tiež vždy, keď ju niekde vidím zlacnenú. 

S banánom a sekanými lieskovými orechmi

☆☆ Gazdovský jogurt Hollandia španielska marhuľa ☆☆
Pri tej istej príležitosti som zhrabla aj marhuľovú, jednoducho preto, že marhule zbožňujem. Aj tento jogurt mi veľmi chutil, marhuľová časť bola takmer ako domáci lekvár a nebola až tak strašne cítiť chémiou ako som predtým očakávala. Takže palec nahor. 



Hruška, hrozno, mandľové hranolčeky a spomínaný marhuľový jogurt

☆☆ Natural jogurt Creamfields ☆☆
Posledný do zbierky je tento biely jogurt, po ktorom som siahla čiste preto, lebo to bol stav núdze. Ako jediný mal 500 g, všetky ostatné boli vypredané (nerátam tie, ktoré by ma finančne zruinovali). Cene však zodpovedá aj kvalita. Bol strašne riedky a kyslý. Kyslosť mi u jogurtov neprekáža, no toto už bolo príliš. Takže: neodporúčam. 


Záver: Radšej zostanem pri klasických bielych jogurtoch, ktoré si môžem prispôsobiť na svoj obraz a pohádzať do nich ovocie, oriešky a vločky od výmyslu sveta, hoci netvrdím, že raz za čas si nejaký ten ochutený nekúpim. Ak už, tak rozhodne tie od Hollandie. Čo sa týka bielych jogurtov, juhočeský v skle všetkými desiatimi, ale len ak bude v nejakej tej akcii ☺. Predsa len, pri mojej spotrebe jogurtov by ma to čoskoro priviedlo k bankrotu. Mimochodom, ak by vás to zaujímalo, môj bezkonkurenčne najobľúbenejší jogurt je ten obyčajný z Lidla, krémový 3% Pilos. A stojí len 5 korún (v 150 g verzii). Je pomerne hustý, tuku má celkom dosť (rozhodne to nie je nejaká nízkotučná brečka) a jeho chuť mi maximálne vyhovuje. 

☆☆ Vonná sviečka Tindra z Ikey ☆☆
Posledná novinka, s ktorou sa s vami chcem podeliť nie je priamo z kuchyne, ale z mojej izby. Ale ako inak, nebola by som to ja, keby aj vonné sviečky nemali aspoň čo to dočinenia s jedlom. Táto je s arómou tuším ríbezlí, brusníc či nejakého podobného lesného ovocia. Váhala som ešte nad jablkovo škoricovou a keď tak nas tým uvažujem, asi po ňu čoskoro do Ikey pobežím.   

Hmm, dosť nanič fotka, ale lepšie to nešlo..
Píšu, že by mala vydržať až 30 hodín. Odstopované to nemám, ale tých 20 - 25 by som tomu pokojne dala. Spríjemňovala mi atmosféru niekoľko dní, pričom jeden som ju mala zapálenú naozaj nonstop. Rozvoniavala po celej izbe a milým bonusom je, že po vyhorení vosku vám ostane šikovný pohárik. 

Nateraz to bolo z košíka všetko. Ja sa s vami s prianím krásneho víkendu lúčim a možno budem v dohľadnej dobe schopná už aj niečo ukuchtiť, tak uvidíme. Rada by som sa vrátila k publikovaniu receptov v takej miere ako tomu bolo v septembri, bohužiaľ, škola, nechuť a preplnená kuchyňa nepustí, takže dúfam, že mi to odpustíte. Majte sa! ♡♡ 

piatok 4. októbra 2013

Thank God it's Friday!

Príjemný piatkový večer všetkým!
Po uplynulých siedmich dňoch sa cítim ako vyflusnutá a následne prejdená prinajmenšom kamiónom, ak nie rovno dvomi. Najradšej by som sa zahrabala do perín a celý víkend prespala. Ešteže to počasie mi robilo radosť. Aspoň som využila svoju nedávno kúpenú sukňu a nebolo mi tak ľúto investície.

Ako som spomínala už minule, tentokrát sme poctivo naplno zarezávali v laviciach a tak na nejaké kuchtenie vôbec nebol čas. Pondelky, štvrtky a piatky trávim podstatnú časť dňa v škole, takže to istia verné krabičky. A keď prídem domov, po prvé sa mi nechce vymýšľať nič zložité, čo by som vzala pod zub, takže to istí zelenina a syry a po druhé, nejak ma opustila inšpirácia. Vôbec neviem s čím novým by som prišla. Snáď tento stav čoskoro prejde.

Nebolo to však so mnou úplne márne a musím sa s vami podeliť o jeden experiment, ktorý som vyparatila. Konečne mali v obchode schopné avokádo, ktoré ma cenovo nezruinovalo a tak som ho šupla do košíka. Lenže väčšinou využijem na prvý raz iba polku z neho a tá druhá mi v chladničke do druhého dňa úplne očernie. Jasné, jesť sa to dá, na chuti sa nič nemení, ale nevypadá to práve pekne. Preto som googlila nejaké finty, ako na to. Našla som niekoľko rád a nakoniec skombinovala snáď všetky dokopy:

  • kôstku z avokáda nevyberáme 
  • reznú časť pokvapkáme citrónovou šťavou
  • celé ho pozorne zabalíme do potravinovej fólie, aby sa k nemu nedostal vzduch a neprebiehali tak reakcie spôsobujúce zmenu jeho farby
  • nakoniec ešte aj s fóliou zabalíme so sáčku a uskladníme v chladničke
Musím povedať, že experiment sa vydaril. Moje avokádo si v tomto stave pobudlo v chlade 4(!!) dni a vypadalo takto:


Okej, nie je nádherne zelené, ale vážení, to boli štyri dni! Takto väčšinou predtým nevypadalo ani na ten druhý..

Toľko k mojim hókusom-pókusom v kuchyni. 

Rada by som prešla ešte k jednej téme, ktorá sa jedla vôbec netýka. Ako som už natešene načrtla, bolo naozaj krásne, slniečko svietilo a robilo mi skvelú náladu, ale zima bola teda poriadna. To ma inšpirovalo k tomu, aby som sa poobzerala po pár kúskoch, ktoré by obohatili môj šatník. Zatiaľ teda iba virtuálne, pretože nejak momentálne nemám náladu vymetať obchody. Takže nasleduje taký môj wishlist, respektíve nápoveda pre mamku.. 

Tak teda, milý Ježiško..


Do kosy, ktorá panuje vonka nie je nič lepšie ako hrejivé svetríky. Akurát si ešte vybrať ten správny..


Červený, alebo žltý? To je otázka!!

A keďže minulú zimu sa mi kompletne rozpadli obľúbené čižmy, budem musieť aj túto sezónu do nejakých investovať. Lákajú ma tieto fešandy, je to presne taký môj rebelský štýl, no do snehu to vôbec nie je praktické a radšej by som si priala nejaké vysoké do kolien. A hlavne vypchaté kožušinou. Ale na také som zatiaľ ešte nikde nenarazila..




No a najhoršie na tom je, že môj milovaný čierny kabátik mi je veľký a vypadám v ňom ako sirota, preto sa zrejme budem musieť buchnúť po vačku a splašiť nejakú náhradu. Ja by som chcela znovu nejaký kabát v čiernej farbe, pretože sa to dobre nosí, je to také univerzálne, ale mamka by si na mne predstavovala takú tú michellinovskú vetrovku, ktoré mne absolútne nerežú. Celkom by sa mi ešte pozdávalo niečo takéhoto typu, ale stále váham..


Čo k životu nutne nepotrebujem, ale padlo mi do oka, sú tieto doplnky! Áno, ja to jedlo zakomponujem snáď všade..

Okrem toho sa mi nedávno zapáčili multi náhrdelníky, jeden som videla na kamarátke a vypadá to úžasne. 


Tak to by bolo o mojich momentálnych túžbach a tichých prianiach. Čo sa týka tých, ktoré sa dajú konzumovať, o tom sa radšej ani rozpisovať nebudem, to by bol stráááááášne dlhý článok ☺.
Týmto sa teda s vami lúčim, majte krásny večer. Vyrazte si niekam s priateľmi napríklad, ja idem trochu relaxovať pri seriáloch a dobrej večeri pravdepodobne ;)

streda 2. októbra 2013

Rímsky šalát s vajíčkom a mrkvou

U týchto receptov/nereceptov mám vždy nekonečný problém, ako ich vlastne pomenovať. Vypisovať už v názve zoznam všetkých surovín je hlúpe, ale nejde nenapísať tam nič. Človek by z neho mal hneď vedieť o čo sa jedná. Máte aj vy takéto ťažkosti? 

Tento týždeň sa mi škola rozbehla naplno a tak to s varením nebude príliš slávne. Preto to zachraňujú krabičkové obedy a zásoby z mrazáku. Teraz vám predstavím jednu z variácií, ktorú som si so sebou povliekla na prednášky. Potrebujeme:

  • rímsky šalát
  • vajce uvarené natvrdo
  • mrkvu uvarenú na skus
  • červené reďkovky
  • pár kvapiek citrónovej šťavy
  • arašidový olej na zálievku
  • zmes talianskych byliniek pre chuť
  • (slnečnicové semienka.. mala som v pláne pridať ich na záver tesne pred odchodom do školy, ale, samozrejme, keďže moja hlava je deravejšia ako ementál, zabudla som.. určite by celý šalát skvelo doplnili, preto vy tento drobný detail nevynechajte)
Všetky suroviny ľubovoľne nakrájame, pokvapkáme citrónovou šťavou, zalejeme trochou oleja, zasypeme bylinkami a dobre premiešame. Vtesnáme do mištičky a môžeme vyraziť do lavíc.


nedeľa 29. septembra 2013

Šalátové závitky s tuniakovou plnkou

Spolužiaci či známi, ktorí to na mňa vedia, sa ma občas pýtajú, či mi nechýba pečivo. Že s čím jedávam šunku, syr a pomazánky. Nevedia si predstaviť, že oni by sa chleba, rožkov, buchiet, bagiet a podobného jedla mohli vzdať.
Podľa mňa je to preto, lebo majú nedostatok fantázie. Jasné, nehovorím, že už nikdy v živote do úst nevložím nejakú celozrnnú bagetku, slnečnicovú kocku, plnený croissant.. Ale nutne to k životu nepotrebujem. Existuje predsa toľko rozmanitých náhrad!

Tak napríklad, nátierky riešim nasledovne: vyjedám ich rovno z mištičky pomocou mrkvy namiesto lyžičky. Alebo s kalerábom. Alebo si na krúžky nakrájam uhorku a nakôpkujem pomazánku na ne.
Veľmi dobrý spôsob, ako konzumovať pomazánky, je natrieť ich na niečo, čo sa dá zrolovať, aby nevytiekli von. Trebárs do vajíčkovej omelety, šunky, plátkového syra.. alebo akéhokoľvek listového šalátu. A o tom bude aj dnešný recept. 

Na tuniakovú plnku potrebujeme:

  • konzervu tuniaka vo vlastnej šťave (väčšiu plechovku, moja mala tuším 185 g)
  • červenú cibuľu
  • trochu masla (hmm.. 30 g? Netuším, v tomto mám naozaj zlý odhad )
  • požehnanú lyžicu mandavy (alebo iného krémového syra: lučina, gervais, almette, philadelphia..)
Okrem toho:
  • listy šalátu (ja som zvolila rímsky)
  • inú zeleninu ako prílohu
Tuniaka, posekanú cibuľu, syr a nadrobno nakrájané maslo spolu zmixujeme klasickým ručným mixérom na čo najhladšiu zmes. Tú potom kladieme na šalátové listy a zvinieme ich do rolky. 





Rolky sa podľa mňa celkom hodia na nejakú oslavu, ak chcete stolovníkov prekvapiť a pripraviť niečo iné, ako klasické jednohubky alebo chlebíčky. A keďže šalát nezasýti natoľko ako chlebík, ostane viac miesta na iné veci.. napríklad na koláče . Dobrú chuť a príjemný zvyšok nedele!

sobota 28. septembra 2013

Šampiňónová polievka so zeleným tajomstvom

Ako sa schyľuje k mrazivému obdobiu, stále viac ma láka dať do bruška niečo hrejivé a poriadne zasycujúce. Na túto príležitosť sa ideálne hodia husté krémové polievky. Nerobí mi problém jesť ich aj v lete, ale vtedy ide skôr o ich studené varianty. Dnes si teda dajme jednu v horúcom prevedení, dokonca so špeciálnou ingredienciou.

Na jednu poriadnu porciu:

  • 5-6 veľkých šampiňónov
  • 2-3 hrnčeky vody
  • cibuľu
  • strúčik cesnaku
  • 1 PL arašidového oleja
  • dubákové korenie
  • 1-2 PL termizovaného syra (lučina, mandava, gervais, philadelphia..)
  • 1/2 avokáda! 
Áno, čítate dobre, tento nápad som prevzala z RAW kuchyne, kde sa polievky či omáčky zahusťujú práve avokádom (alebo orieškami.. ale tých mi príde ľúto len tak vhodiť do polievky). 

Postup je vskutku jednoduchý. Na oleji osmahneme cibuľu a cesnak a pridáme na plátky nakrájané šampiňóny. Restujeme ich asi 5 minút a potom zalejeme vodou. Dochutíme korením a varíme zhruba 10 minút. Polievku odstavíme z ohňa a až potom pridávame na plátky nakrájané avokádo a krémový syr. Všetko dobre premiešame, niekoľko šampiňónov si necháme na ozdobu a polievku rozmixujeme ponorným mixérom. Vlejeme do taniera/misky a doplníme odloženými šampiňónmi. 


Prvú cenu v súťaži krásy táto polievka zrejme nevyhrá, ale inak je fantastická. Ak by ste sa obávali, že v nej bude cítiť chuť avokáda, ubezpečujem vás, že ju dostatočne prebijú hríby a syr. Polievka je však nádherne hustá a našľahaná, nadýchaná takmer ako pena a to práve vďaka tomuto skvelému ovociu. A to sa mi ju mojím šrotom mixérom ani nepodarilo zmiešať úplne nahladko. Pre všetkých milovníkov húb určite odporúčam! Dokonca aj pre nemilovníkov ☺. A aj pre odporcov avokád. Keď im nepoviete, čo polievka obsahuje, garantujem, že nezistia žiadnu neplechu. A aspoň na nich môžete vybaliť potom, čo dojedia, akú zdravú dobrotu vlastne ochutnali ☺.