Pórovo syrová omáčka k rybe

Táto omáčka sa podľa mňa najviac hodí k rybe, pretože obsahuje rozmarín, no určite bude výborná i k inému bielemu mäsu, alebo hoci aj k cestovinám či zelenine.
Postup je opäť primitívny.

Potrebujeme (na jednu porciu):

• polovicu póru (pridajte bielu aj zelenú časť)
• maslo
• 40 - 50 g krémového syra (ja som dala Philadelphiu)
• rozmarín
• prípadne soľ a korenie na dochutenie

Na plátku masla osmahneme nadrobno nakrájaný pór. Zalejeme vodou tak, aby bol tesne ponorený pod vodou a varíme, kým sa takmer všetka tekutina neodparí. To si regulujte podľa seba v závislosti od toho, či máte omáčky radi hustejšie alebo redšie.Vmiešame krémový syr a dochutíme rozmarínom. Pre gurmánov odporúčam ešte pokvapkať trochou citrónovej šťavy. Všetko premiešame a podávame s rybou. V mojom prípade so sleďovým filetom. Dobrú chuť!

Thank God it's Friday!

7 DAYS.. TILL GOING HOME!! 

Áno, všetci ostatní počítajú dni, ktoré zostávajú do Vianoc, iba ja som osobitná a počítam odchod na Slovensko nie na dni, ale snáď na minúty. Neviem sa dočkať, kedy sa už konečne stretnem s mamkou a sestrou, veď som ich nevidela celé dva mesiace :(

Tento týždeň bol pre mňa celkom náročný, pretože som strávila niekoľko frustrujúcich hodín počas troch dní behaním po polke Brna a zháňala darčeky pre mojich drahých, mala zápočet z nemčiny (bleh.. Deutsch macht mir nicht Spaß!), stále riešila dilemu okolo diplomky a kopec iných vecí.. 

Preto aj celá tá predvianočná atmosféra akosi ide tento rok mimo mňa. Na byte nie je žiadna výzdoba, na trase škola - izba tiež nie (chvalabohu) a jediným znakom pripomínajúcim najkrajšie sviatky v roku je tento stromček, ktorý máme na fakulte. 

Túto sezónu ho dokonca vyzdobili skôr, ako predminulé roky, ale mojej duše sa to i tak nedotklo a hoci obvykle si nákupy darčekov celkom užívam, teraz je to pre mňa skôr utrpenie. Nakupovanie ako také príliš rada nemám (teda nerátam jedlo ☺), ale keď mám obšťastniť niekoho iného, to je druhá pesnička. Vtedy sa na to teším a špekulujem, čo by dotyčného mohlo potešiť najviac. No teraz? Pohroma :( Nejak nemám náladu a energiu, na prednáškach tiež sedím už iba ako zombie a snažím sa to pretrpieť. Posilňujem sa aspoň tradičnými krabičkami, pretože (klasika, na čo iné sa vyhovoriť), nie je až tak veľa času variť. Teda logicky i príspevkov je pomenej, (ale mám pre vás niečo v zálohe). 

čaj Pickwick Karamelizovaná hruška, mrkva, moravské údené, syrovátkový syr, biely jogurt a mandle

Je mi jasné, že tým, že nepublikujem každý deň, nemôžem očakávať prevratnú sledovanosť, ale zamrzelo ma, že od septembra sa počet zobrazení zredukoval o viac ako polovicu :( Som si vedomá, že moje recepty nie sú nejaké obrovské terno, že teraz radšej čítate o cukrovinkách a koláčoch na sviatky. Že každý si radšej pozrie estetické fotky dokonalej torty, či muffiniek.. Že návod na udusenie zeleniny nepotrebujete a hľadáte radšej sofistikovanejšie pokrmy. Lenže moje príspevky sa v tomto jednoduchom zeleninovom a tak-trochu-clean duchu nesú už prakticky celé leto, preto neviem, kde je problém.

Preto sa obraciam na vás, tých pár ľudí, ktorí to so mnou nevzdali, či má tento blog vôbec zmysel, alebo sa na to mám, s prepáčením, vykašľať a nechať písanie zodpovednejším. Či mám pokračovať v nastavenom trende, alebo sa aspoň trochu pokúsiť zmeniť obsah článkov. O čom by ste radi čítali? 

Mňa písanie baví, primárne to robím pre radosť, ale príde mi, že blog smeruje k úpadku a to zamrzí. Rada by som sa stále zlepšovala a písala o niečom, čo zaujíma nielen mňa, ale aj vás, aby ste z toho niečo mali. Preto uvítam akékoľvek podnety, návrhy, kritiku, nebojte sa vyjadriť svoj názor!! Komentujte, zasypte ma hoci aj nadávkami, zo všetkého sa človek poučí a posunie ho to ďalej.  

Myslím, že to je všetko, s čím som sa dnes chcela podeliť, no istá si nie som, v hlave mi víri kopec myšlienok, ktoré slovami neviem vyjadriť a najlepšie nápady a postrehy mi aj tak napadnú až päť minút po funuse. 

Majte sa krásne, dajte sa do pohody, pite dobrý čajík s vôňou škorice a poslúchajte! Síce zostáva už iba pár dní, ale ktovie, možno to Ježiška ovplyvní v rozhodovaní, či si nejaké prekvapenie pod stromčekom zaslúžite, alebo nie. 

Teplý rybí šalát

Tento rýchloobed poteší najmä milovníkov všetkých možných rýb. Teda mňa nevynímajúc.

Zistila som, že v poslednej dobe som nejaká pretuniakovaná a tak som naposledy klasickú konzervu (nuž, keď s čerstvými to nie je také jednoduché..) tuniaka vo vlastnej šťave vymenila za sleďové filety (že neuhádnete odkiaľ.. Lidl!). Tuniaka mám naozaj rada, vždy siaham radšej po verzii, kde nie je olej, no v tom prípade je to trochu suchšie mäso. Teraz som mala chuť na niečo tučnejšie a mäso zo sleďa túto požiadavku spĺňa. Jasné, bola by som najradšej, keby i táto konzerva obsahovala iba vlastnú šťavu ryby, ale to sa myslím nikde nepredáva. Nevadí, ľudské telo potrebuje prirodzene aj tuky.

Nuž a ako skončili teda rybky? Na panvici!
Potrebujeme:

• sleďové filety v oleji (paradajkové fakt nemám rada, neviem prečo)
• dve hrste zmesi mrazenej zeleniny
• lyžičku kečupu
• 30 g výraznejšieho syra, odporúčam nivu

Na panvicu dáme trochu oleja z konzervy a prihodíme mrazenú zeleninu. Počkáme kým sa zohreje, vmiešame na kúsky nakrájanú rybu a kečup a dobre zmiešame. Preložíme na tanier a posypeme nivou na horúci šalát, aby sa trochu roztopila. Rýchle, ale chutné, bohaté na bielkoviny a zdravé tuky (a možno i na omega-3 mastné kyseliny..).

Fusilli col Rancetto / Vretená so slaninou (moravským údeným mäsom)

Tento cestovinový pokrm originálne pochádza z oblasti Umbria, situovanej v centre Talianska. Obvykle sa pripravuje so špagetami. Povinnou prísadou je slanina, v miestnom dialekte nazývaná Rancetto, ktorá už začína mierne tuchnúť. Ďalšou ingredienciou, bez ktorej by sa tieto cestoviny nezaobišli je majoránka.

Ako ale iste viete, s cestovinami je to tak, že recepty sa región od regiónu líšia a rôzne sa prispôsobujú. Preto mi, dúfam, odpustíte, keď som to i ja vzala trochu po svojom. 

Originálny recept (pre 4 osoby) + {moja verzia}:

• 400 g špagiet {u mňa 30 g celozrnných vývrtiek}
• 4 PL olivového oleja {stačí kvapka}
• 1 cibuľa {polka}
• 200 g slaniny {1 plátok moravského údeného}
• 800 g lúpaných paradajok {ja 6 cherry paradajok}
• 1 ČL majoránky, soľ a mleté čierne korenie
• Pecorino Romano na posypanie {asi 30 g srvátkového syra}

Najprv si dáme variť cestoviny podľa návodu na obale. Na olivovom oleji osmahneme nadrobno posekanú cibuľu. Pridáme slaninu {na pásiky nakrájané moravské údené} a paradajky. Ochutíme majoránkou, soľou a korením, dobre premiešame a opekáme asi 5 minút. Keď sú cestoviny al dente, aj s trochou vody, v ktorej sa varili, ich prihodíme na panvicu a necháme prehriať a zmiešať chuť. Podávame posypané syrom. 

 

{Mami, tak som sa prekonala..}

Omeleta ako wrap s krémovým syrom a sušenými paradajkami

Dnes to bude opäť jeden jednoduchý a rýchly tip napríklad na sýte raňajky alebo bielkovinovú nálož pred či po tréningu. Študentské jedlo ako vyšité.

Potrebujeme iba:

• dve vajcia
• na dochutenie: soľ, korenie (ja som dala talianske bylinky)
• maslo
• krémový syr (použila som Philadelphiu, ktorú som si kúpila vôbec prvýkrát {ako inak, bola v akcii})
• sušené paradajky (v tomto prípade domáce od mamky naložené v olivovom oleji s bylinkami a cesnakom, takže kto má rád, cesnak k nim môže prihodiť dodatočne)

Ďalej to určite poznáte: vajcia rozšľaháme s bylinkami, vylejeme na panvicu s rozpusteným maslom a opekáme, kým nie je omeleta hotová. Preložíme na tanier, namažeme poriadnou dávkou syra, do ktorého sme zamiešali nadrobno nakrájané paradajky. Zvinieme do wrapu a zalizujeme sa i za ušami. 

Ospravedlňujem sa sa megabrutálne neestetické fotky! To máte tak, keď neviete nájsť svoju panvicu, o ktorej viete, že má stopercentne nepriľnavý povrch a musíte použiť nejakú erárnu. Omeleta sa roztrhla, preto sa mi do rolády celkom zvinúť nepodarila, ale snáď mi to odpustíte. Aspoň vidíte, že nikto nie je dokonalý a vysokoškolák v kuchyni už vôbec nie!

Gaštanový krém

Hneď na úvod chcem čestne prehlásiť, že pripraviť gaštanový krém som mala v pláne ešte skôr, ako som včera večer zazrela tento príspevok od Lucie!! Už som mala dokonca uvarené gaštany odložené v chladničke, aby som dnes mala menej práce! To len aby ste vedeli, že nie som kopírka ☺.

A teraz ešte mini story s gaštanmi. Zálusk som mala na ne už snáď začiatkom novembra. Lenže vtedy som sa k nim v žiadnom obchode nemohla dopátrať. A tak som to odložila až na vianočné trhy, kde som vedela, že určite budú mať aspoň tie pečené. Ako decko, keď sme ešte mali k dispozícii jedlé gaštany z voľnej prírody, sme si ich takto na jeseň varili ako večernú pochúťku a mňa zaliala vlna nostalgie.

Až konečne, teraz ich mali v Tescu, dokonca v akcii! Musela som si ich jednoznačne kúpiť. A za takú dobrú cenu aj trochu viac, ako len na ochutnanie, takže som sa rozhodla, že ich spracujem aj do nejakého jedla. Voľba padla na polievku (respektíve v tomto prípade brutálne hustý krém), pretože v tomto zimnom počasí sa náramne hodí niečo horúce a tekuté do žalúdka.

Mimochodom, dnes už aj v Brne odštartovala zima v takom tom pravom zmysle slova, za oknami sa zabelelo ☺. 

Ale teraz už poďme k receptu (na dve porcie):

• 15 kusov varených gaštanov (tie varíme nasledovne: gaštany si narežeme do kríža a vo vode varíme asi 20 minút. Potom čo najrýchlejšie ošúpeme, pretože keď vychladnú, už to ide pomerne ťažko)
• kúsok zeleru
• maslo
• mleté čierne korenie, majoránka

Na plátku masla osmažíme na malé kocky nakrájaný zeler, aby chytil trochu farby. Zalejeme vodou, dochutíme mletým čiernym korením a majoránkou (pokojne i inými bylinkami, ale ja som chcela, aby čo najviac vynikli práve gaštany) a varíme 10-20 minút, kým zeler nie je polomäkký. Potom pridáme gaštany a varíme ešte 10 minút. Odstavíme zo sporáka a rozmixujeme ponorným mixérom. 

Môj krém bol spočiatku tak hustý, že som vlastne vyrobila gaštanové pyré a tak som doliala ešte trochu vody, preto nechávam na vás, s akou konzistenciou budete spokojní a dajte vody podľa vlastného uváženia. Ja mám tento typ polievok rada naozaj hustých, aby v tom aj lyžička stála ☺. 

Taktiež som sa obávala, aby tam toho zeleru nebolo príliš veľa a neprebil chuť gaštanov, ale strach bol zbytočný, bolo ho tam tak akurát a krém bol príjemný nasladkastý gaštanový, presne taký, ako som si predstavovala.  

Zeler zapekaný s nivou

Dúfam, že sa nenahneváte, keď budem pokračovať v nastavenom trende a zásobovať vás týmito jednoduchými zeleninovými receptami, ktoré nenáročnosťou prípravy skúsených kuchárov môžu snáď i uraziť. Lenže ja nie som žiadny skúsený kuchár, ale obyčajný študent a tak ocením jedlo, s ktorým sa netreba dlho babrať a navyše je veľmi chutné.

Aj taký obyčajný zeler, ktorému mnoho ľudí nevenuje pozornosť možno so správnymi ingredienciami pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Takže ako na to?

• 1 buľvu zeleru
• pár plátkov masla
• mleté čierne korenie, sladká paprika
• asi 50 g nivy (alebo iného syra s modrou plesňou)
• hrsť vlašských orechov

Zeler očistíme, nakrájame na tenšie plátky a tie na drobnejšie kocky. Rozložíme do pekáča, posypeme paprikou a korením a navrch pokladieme plátky masla. Dáme piecť do rúry rozohriatej na 180° a pečieme zhruba pol hodinu. Občas premiešame, aby zeler náhodou neprihorel. Potom nastrúhame syr, prihodíme za hrsť vlašských orechov a zapekáme ešte 5 - 10 minút, kým sa syr neroztopí. 

Myslím, že k nive sa vlašské orechy hodia dokonale, je to taká tá tradičná kombinácia, no a v spojení so zelerom to určite nemôže byť krok vedľa. Vyskúšajte!