Dusené hovädzie v garam masala paradajkovej omáčke so stonkovým zelerom

Mala som v pláne ozvať sa oveľa skôr. Ale.. z práce chodím tento týždeň ešte o niečo neskôr, ako zvyčajne, nejak sa toho nakopilo a mňa pomaly, ale nebezpečne začínajú transformovať na nedobrovoľne dobrovoľného workoholika. Toto nekresťanské pracovné nasadenie je treba podporiť výživnou stravou, preto sa snažím do seba dostať kvalitné pokrmy. Občas dokonca vykročím zo svojej komfortnej zóny a na tanieri mi pristane niečo vôbec prvýkrát. Ako stonkový zeler. Viem, viem, som milión rokov za opicami, ale lepšie neskoro, ako nikdy a tak vám môžem predstaviť tento čosi ako guľáš z hovädziny.

• 250 g hovädzieho stehna
• 1 veľkú cibuľu
• trochu kokosového oleja
• 1 vrchovatú ČL garam masala korenia
• 1 ČL údenej papriky
• trochu mletého čierneho korenia a bylinkovej soli
• 1 PL balzamikového octu
• 1-2 ČL sladkej čili omáčky
• (takmer) celý balík stonkového zeleru
• 1 konzervu (400 g) lúpaných paradajok v celku 
• 1 pohár domácich sterilizovaných hríbíkov (u mňa václavky [podľa wiki >> podpňovky..<<])

Mäso umyjeme, zbavíme blán a nakrájame na kocky s veľkosťou sústa. Cibuľu nasekáme nadrobno a na kokosovom oleji v dostatočne hlbokom hrnci speníme do sklovita. Pridáme pochutiny: garam masalu, údenú papriku, soľ, korenie, ocot, čili omáčku a premiešame, kým sa nerozvinie vôňa. Do hrnca pridáme hovädzinu a zo všetkých strán opečieme. Stonkový zeler nakrájame na zhruba centimetrové kúsky a pridáme k mäsu. Na miernom ohni dusíme, kým zeler trochu nezmäkne, následne vlejeme celú konzervu lúpaných paradajok (môžeme prekrojiť na menšie časti) a dusíme, kým mäso nie je mäkké a poddajné a omáčka hustá, podľa vlastných preferencií. Na záver vlejeme dnu sterilizované hríby, poriadne premiešame a odstavíme zo sporáka. Servírujeme, alebo delíme do misiek.

Ako to u gulášov často býva, myslím, že na druhý deň sú ešte lepšie, ako ten prvý, pretože všetky ingrediencie získajú dostatok času na to, aby sa naplno rozvinuli a prejavili. Osobne som trošičku prestrelila s garam masalou, ale ako veľkému fanúšikovi východnej kuchyne mi to zas extrémne neprekážalo (len záha si o tom myslela svoje..) a čo sa týka premiéry stonkového zeleru: všetky palce hore. Chuť je obyčajná, normálna, proste "zelerová", no pridružil sa k nej vítaný bonus v podobe chrumkavosti a to my zajkovia máme nesmierne radi.