Arašidová Chmichurri omáčka je veľká delikatesa a mohla by som ju pokojne vyjedať samotnú. Ale no.. Zeleninu treba, nech nie sme za úplných barbarov.
A keď vravím zeleninu, tak to myslím vážne. Mrkva, ružičkový kel, kari karfiol a tuniak vo vlastnej šťave ako bonus.
Uf, bolo to už dávno, takže vám neprezradím, aký špeciálny týždeň v Lidli prebiehal, podstatné je, že som v ňom ukoristila tento bombastický kozí syr v slanom náleve. A nebudeme trochárčiť, rovno v obrovskej konzerve. Mimochodom, tá má praktické veko, takže ju môžete používať ďalej ako dózu. A nekrčte nosom, že kozí syr vám nevonia, tento bol naozaj výborný.
Zelená vec je ešte pistáciová pomazánka, o ktorej som písala už v ktovie ktorom staršom príspevku. Napokon som nedbala na to, že má sladkú príchuť a kombinovala to pokojne so syrom cottage, orieškovými maslami a mrkvou. Divné? Asi. Dobré? Stopercentne! A ak si takúto hostinu urobím raz za tri - štyri týždne, nikomu to neublíži.
Ďalší nákupný prehľad: na rozdiel od predošlého tipu, toto rozhodne odporučiť nemôžem. Arizona čaje sú na mňa príšerne sladké, skôr niečo ako džúsik, jedine zelený s gejšou na obrázku bol ako-tak znesiteľný. Pointou môjho nákupu bolo rozšíriť si zbierku umeleckých fliaš, pretože uznajte, vypadajú naozaj štýlovo!
Čudné červy rezance sú v skutočnosti klíčky mungo a prekvapili ma, pretože na prvé ochutnanie som z nich bola nadšená. Príjemne chrumkavo vylepšili moju Buddha Bowl s ružičkovým kelom, mrkvou, kvakou/tuřínom a cícerovou pomazánkou s červenou repou ako dipom.
Myslím, že nasledujúce jedlo bol môj prvý obed v novom byte. Opekaná cuketa, mrkva, sušené paradajky a avokádo!
Keď mám chladničku plnú zvyškov, aj vtedy som schopná vytvoriť plnohodnotný pracovný obed: brokolica, cvikla, olivy, niva a hummus.
Nálož Omega-3 mastných kyselín --> rybu poprosím! Už ani neviem, čo bolo toto za druh, buď lososovitý pstruh alebo tolstolobik, ale ruku do ohňa za to nedám. Hlavne, že bola výborná a keď ju párujem s avokádovo-paradajkovou salsou, mám dvojnásobnú radosť.
A posledná prasačina na záver: čokoládovo-banánové mlieko?! Panebože, toto som nemala vidieť. Hneď, keď na tejto fľaške spočinul môj zrak, letela do nákupného košíka a výčitky svedomia boli hen-tam. Je pravdou, že naposledy som ochutené Müller mlieko mala niekedy, hmmm, v lete? Na jeho začiatku? Už to, že si nepamätám, je znakom, že to bolo dávno. Chvalabohu, že som si na nich nevypestovala závislosť, lebo zvádzajú k všelijakým hriechom (aj spolu s ďalším papuľo-lepičom, príchuť lieskový oriešok tuším).
Na dnes nám stačilo, netreba to zase preháňať. Ale že by som vám dala definitívne pokoj, to asi nehrozí, stále mám poriadne preplnenú zložku s fotkami čakajúcimi na publikovanie. Neviem kedy, ale budete sa môcť tešiť na ďalšie pokračovanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára