Kuracie pečienky pražené na cibuli

Týmto príspevkom si asi znepriatelím polovicu prípadných čitateľov. Na druhej strane, možno to priláka iných, ktorí zatiaľ nemali dôvod na tento blog nakuknúť. Nechcem povedať, že mi je to jedno, ale mám predsa právo jesť veci, na ktoré mám chuť a nemusím nikomu nič vysvetľovať. Ako malá ||Jar||-ôčka som zbožňovala super hustú omáčku z pečienok, ktoré mamina vždy pripravovala pre otca. Vtedy som sa vnútorností ani nedotkla (bŕŕŕ), ale v hojných naberačkách som do seba pchala práve tú šťavu len tak s chlebom. Nuž, už i v minulosti sa mi stalo, že som na ňu neustále myslela a vraždila by som za ňu. Napadlo mi, že mi tým chcelo telo signalizovať nedostatok nejakého vitamínu či minerálu, ťažko povedať - asi nízka hladina železa. Tak som sa naposledy naštvala a povedala si, že mu dám o čo toľko prosí. Bolo mi jasné, že bez pečienok ako takých to nepôjde a napodiv, predstava, že by som ich mala konzumovať sa mi vôbec nehnusila. Preto som sa pokúsila zrekonštruovať mamkin recept a hoci napokon nebol jeho identickou kópiou, i tak som si pochutnala, preto neváham a delím sa s ním i s vami.

• 500 g kuracích pečienok
• 3 obrovské cibule
• 1-2 PL kokosového oleja
• (údená) mletá paprika, od oka
• mleté čierne korenie, od oka
• soľ, od oka
• (vegeta) - mamka dáva, ja nemám
• 2-3 hrnčeky vody

Cibuľu pokrájame na drobno, na roztopenom kokosovom oleji speníme a ochutíme paprikou, korením a soľou. Poriadne premiešame a dusíme, kým nezmäkne. Do panvice pridáme umyté a na menšie kusy nakrájané pečienky a poriadne opražíme. Keď zosvetlejú/zosvetlia (ja viem, dávam tomu slovenčinovi zabrať..), podlejeme ich veľkým množstvom vody. Zmiernime plameň a pod pokrievkou dusíme 30-45 minút, kým sa takmer rozpadajú a veľká väčšina vody sa zredukovala. Šťava musí byť hustá!

Otec ich jedával tuším s ryžou, ja s chlebom, ale teraz som si k nim nakrájala surovú mrkvu a použila ju ako lyžicu. Pre čo sa rozhodnete vy, nechám na vás!

Ak ste dočítali až do konca, ďakujem a nie, nebojte sa, na milovanú zeleninu a "libové" mäso som nezanevrela, ale život by sa ideálne mal riadiť heslom: všetko s mierou. Aspoň sa nás o tom snažia presvedčiť všetci možní poradcovia a odborníci. Aký je váš názor?