Pečená kvaka s fazuľou v paradajkovej omáčke

Milí moji, mám pocit, akoby môj život šliapal na hyperpohon a porušoval všetky fyzikálne zákony. Žmurknem v pondelok ráno a hneď mám piatok večer. Šialené, ako to letí. Najmä keď si človek uvedomí, že nemá čas na to, čo by mu bolo milé a musí sa venovať častokrát otravným nevyhnutnostiam. Asi ste si všimli, že blog úplne neprekypuje aktivitou, je mi to chvíľami ľúto, ale musím si svoje priority nastaviť úplne inak. A teraz je pre mňa absolútny top práca. Zhon nervy, stresy, no nie je to vždy iba takéto čierne, rozhodne sa nájdu príjemné momenty, za ktoré som o to radšej a úprimne sa z nich teším. Takže v samej podstate, to že konštatujem, ako nestíham, nie sú ponosy a výhovorky, beriem to s vedomím, že život to tak chcel. Preto sa náramne hodí mať po ruke jednoduché recepty, ktoré si žijú bez výraznejšieho pričinenia a ja tak mám čas venovať sa popri vareniu iným veciam. I keď, občas sa nevypláca riešiť pracovné e-maily, keď máte v rúre kvaku. Nuž, trooooošku sa pripiekla, ale nič katastrofálne, chutná bola tak či tak. Hlavne vďaka fazuli v paradajkovej šťave, ktorá ju obalila omáčkou a zjemnila. Jasné, použiť konzervovanú nie je niečo, čo by som chcela propagovať, bolo by lepšie pripraviť si vlastnú, ale polotovary sú niekedy proste nutné zlo. Verím, že to chápete a máte to podobne. No a už bez ďalšieho zbytočného tárania, poďme k primitívnemu receptu.

• ½ buľvy kvaky (tuřínu/bielej repy)
• 2 ČL domácej vegety 
• trochu kokosového oleja
• 1 konzervu pečenej fazule v paradajkovej šťave
• 50 g Cheddaru

Kvaku očistíme, nakrájame na kolieska/plátky a rozložíme na plech s papierom na pečenie. Posypeme vegetou, obložíme kokosovým tukom a dáme do vyhriatej rúry piecť na 30 minút, kým nie je zlatistá a na povrchu chrumkavá (aspoň raz v priebehu pečenia obrátime). Kvaku preložíme do pekáča, rozložíme na dno, pokryjeme celou konzervou fazule a posypeme strúhaným Cheddarom. Pekáč vložíme späť do rúry a necháme asi 10 minút dopiecť, kým sa syr neroztopí a omáčka prejde varom. Preložíme do misky a okamžite konzumujeme.

Mimochodom, použitie fazule nie je úplne náhodné. Nechala som sa inšpirovať služobnou cestou do Kongsbergu, kde sme si vo firemnej kantíne mohli naberať z bufetu vo forme švédskych stolov po čom nám srdce pišťalo. A okrem iného, nechýbala miska s červenou fazuľou. Tak som si spomenula, že zaradiť ju častejšie do jedálnička vôbec nie je na škodu. 

Premýšľala som o tom, že by som zosmolila kratučký článok o ceste do Nórska, ale napokon som si to rozmyslela. Vlastne nie je veľmi o čom písať. V každom prípade, o dojmy úplne neprídete, ak sa konečne zmôžem na súhrnný príspevok do Bleskoviek, jedna či dve fotky by sa tam mohli objaviť. Len kedy to bude, ani srnky netušia.. 😀😆