Naozaj je dnes posledný februárový deň? A čo sa, preboha, stalo so všetkými predchádzajúcimi? Nieže by som sa sťažovala, aspoň sa konečne blížime k teplejším a dlhším dňom, ale akosi extrémne rýchlo sme sa prehupli cez prvé dva mesiace. Nuž, plakať veru nebudem, ako som už napísala, nech žije jar a slniečko! Nebaví ma tá všadeprítomná bezfarebnosť a ponurosť, keď to už inak nejde, snažím sa
niekedy prepašovať iskru do mojich obedových misiek. Ono to
ne-varenie nie je žiadnym uľahčením, pretože sa pristihnem pri tom, že ešte viac premýšľam o tom, čo spáchať, aby bol žalúdok spokojný. A navyše, keď je prepchatá chladnička, ani to napokon nevyznie ako výhoda. Pretože Murphyho zákon funguje bez jediného zaváhania, začnú sa kaziť a podliehať neželaným procesom všetky potraviny naraz. Nie, načo postupne, keď môžu z ešte nezrelej fázy transformovať rovno do záverečnej a ja aby som potom od radosti nevedela, čo skôr zlikvidovať? Proste, problémy
krabičkomaniakov a
akciílovcov. Nepoučím sa, ale vo výsledku je to možno dobre pre vás. Som nútená experimentovať, vymýšľať, kombinovať a keď sa podarí, môžem zase raz niečo spísať na web a podeliť sa. Takže tu to máme, dneska ďalšia z preplnených misiek určená do pracovného kolotoča.
- 2 vajcia - 1 natvrdo, 1 namäkko (nie je podmienkou, proste to tak vyšlo 😁)
- 1 pôsobivo obrovský plátok moravského údeného
- kúsok camembertu
- hniezdo klíčkov mungo fazule
- dusená brokolica - na kokosovom oleji s plátkami čerstvého cesnaku, balzamikovým octom a korením
Postup nie je treba. Proste všetko naplníme do misky, môžeme prípadne nejako naaranžovať a dúfať, že nám to niekto nezje cez noc alebo pred obedom niektorý z lačných kolegov.
Čo hovoríte na takéto misky? Uvítali by ste ich na blogu viac, na nazbieranie inšpirácie? Alebo je to zbytočnosť a uprednostníte menej príspevkov, ale keď už, tak s regulárnym receptom? Potrebujem nejakú spätnú väzbu, inak budem trepať do vetra a ťažko zistím, či ste už totálne znechutení. Takže píšte!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára