Vegánsky, prirodzene bezlaktózový mrkvový koláč

Moja nová spolubývajúca má intoleranciu na laktózu. Nemala by som to o nej takto verejne prehlasovať, avšak, myslím si, že to nie je niečo, za čo by sa človek mal hanbiť. Najmä v dnešných dobách, kedy sa mi zdá, že čoraz častejšie sa potýkame s rôznymi alergiami na najrôznejšie druhy potravín. Ja, ako dobrá spolubývajúca, som chcela pripraviť niečo, čo by bez obáv mohla okoštovať aj ona. Tak som podnikla malý internetový prieskum a naďabila na koláč, ktorý sa mi ihneď zapáčil, pretože obsahoval kopec zdravých, ale zato chutných vecí. V prvom rade mrkvu a potom zmes rôznych korenín, ktoré možno do koláča bežne nepcháte, ale sem určite patria. A ak sa radíte medzi tých šťastlivcov, čo nemusia zápasiť so žiadnymi obmedzeniami, pokojne vezmite klasické suroviny, prípadne vyskúšajte aj vegánsku verziu a obohaťte svoj jedálny lístok.

• 2,5 hrnčeka múky (dávala som napol polohrubú a hladkú, skvelá by bola aj celozrnná)
• 1 PL škorice
• 1 1/4 ČL prášku do pečiva
• 1 1/4 ČL jedlej sódy
• 1 ČL soli
• 1/2 ČL mletého muškátového orieška
• štipka mletých klinčekov
• 450 g mrkvy
• 3/4 hrnčeka kryštálového cukru
• 3/4 hrnčeka trstinového cukru
• 1 kopcovitá PL medu
• 4 "ľanové vajcia" = 1/4 hrnčeka mletých ľanových semienok + 3/4 hrnčeka vody
• 3/4 hrnčeka rastlinného oleja

Predhrejeme rúru na 180 °C. Mleté ľanové semienka zmiešame s vodou a dáme odstáť do chladničky minimálne na 15 minút. Podobne ako chia semienka, aj tieto po čase nabobtnajú a vytvoria hmotu podobnú rôsolu, respektíve rozšľahaným vajciam. A to je to, o čo nám ide. (Poľahky možno nahradiť vajciami skutočnými).

Do veľkej misy preosejeme múku, prášok do pečiva, sódu, škoricu, muškátový orech, soľ a klinčeky a dobre premiešame. Mrkvu očistíme a na veľmi jemno nastrúhame (prípadne nasekáme pomocou kuchynského robota. Áno, mám k dispozícii, tak som testovala). Mrkvu pridáme k múčnej zmesi. V ďalšej mise zmiešame oba cukry, med a ľanové vajcia pomocou mixéra. Popri tom stálym prúdom k hmote prilievame olej. Vyšľaháme do ľahkej nadýchanej konzistencie. Mokrú zmes potom pridáme k múke a dobre premiešame, aby v ceste neostali žiadne hrudky. V tomto bode možno do cesta prihodiť napríklad aj nasekané orechy. 

Cesto vlejeme na plech vymazaný a vysypaný múkou, alebo vyložený papierom na pečenie. Klasický veľký by bol príliš, najlepšie by sa na to asi hodila 22 cm tortová forma. (Ja som použila sklenenú zapekaciu misu, aby bol koláč dostatočne vysoký, vyskočil však možno aj viac ako bolo pôvodne v pláne a preto sa piekol dlho, predlho). Vložíme do rúry a pri 180 °C pečieme 35 minút (čo bolo v pôvodnom recepte), ja som však piekla 1 hodinu a 10 minút. Takže vrelo odporúčam kontrolovať a koláč podrobiť špajdľovému testu. Je hotový, keď vyjde čistá a oddelí sa od stien plechu. Necháme ho pokojne odpočívať vo forme až kým nevychladne, až potom ho servírujeme. Pred podávaním poprášime cukrom.

Radosť som chcela urobiť nielen dievčatám v byte, ale, ako inak, aj kolegom v práci, preto druhá časť putovala pekne do misky. Dúfam, že sa po ňom zajtra zapráši. Snáď im nebude vadiť, že je až "príliš" zdravý.

Na záver chcem dodať už len jediné: toto rozhodne nie je suchý dusivý koláč, je veľmi hutný a skôr vlhký, najmä vďaka veľkému množstvu mrkvy. Tradičný mrkvový koláč, ako ho mnohí iste poznajú z nemenovaného reťazca ponúkajúceho kávu, obsahuje navyše ešte polevu z krémového syra, ktorá sa takisto dá modifikovať do vegánskej podoby (je toho plný internet), avšak mne sa páčila viac takáto nahá verzia. Obsahuje plnú škálu chutí, od mrkvy, medu, škorice, po zvyšok iných korenín, takže potláčať ju ešte výraznou polevou by už bolo príliš. Navyše, ak ste sa rozhodli zamiešať dnu trebárs orechy, či hrozienka, brusnice a podobne, nevedeli by ste, čo si skôr vychutnať. Takže či už ako dezert k popoludňajšej káve alebo niekoľko kúskov na raňajky ku kakavku (nostalgia z detstva), určite skúste!