-------------------------- chvíľka napätia ------------------------
Baklažán!! Zatlačte oči späť do jamôk, čítate dobre. To je niečo pre mňa! Baklažán na akýkoľvek spôsob --> sem s ním. Pravda, verzia na sladko je už extra level podivínstva, ale dala som mu šancu. A urobila som dobre. Čuduj sa svete, ono to bolo vážne chutné. A tak som si, možno na dlhú dobu posledný, letný kúsok zeleniny pripravila takto. Pretože sme sa však už prehupli do ďalšieho ročného obdobia, vniesla som do pokrmu kúsok jesene. Siahla po škorici a doplnila ho dusenými jabĺčkami.- 1 veľký baklažán
- 1 vajce
- 1 hrnček mlieka
- 1 ČL škorice
- {1 ČL sladidla: cukor, agáve, med, javorový sirup - kto potrebuje}
- 2 menšie jablká
- trochu kokosového oleja
- ďalšiu dávku škorice
- {škoricový cukor - pre rozmaznaných}
- {javorový sirup - pre fajnšmekrov}
Baklažán nakrájame na asi centimeter hrubé kolieska, osolíme (!) a necháme 20-30 minút odležať. Soľ je dôležitá, pretože na povrch vytiahne všetku horkosť. Baklažány potom poriadne osušíme, ak nemáme v pláne pridávať do cesta sladidlo, odporúčam ešte prepláchnuť pod studenou vodou a opäť vysušiť. V miske rozšľaháme vajce s mliekom, pridáme škoricu {a sladidlo} a jednotlivé kolieska baklažánu dobre ponamáčame. Ideálne je nechať ich všetky ponorené v mise ďalších 15 minút, aby poriadne nasiakli.
Potom máme dve možnosti: smažíme ich klasicky na panvici, alebo upečieme na plechu. Druhý spôsob je ďalšou odchýlkou od tradičného francúzskeho receptu, ja som však toasty piekla v rúre, pretože sa mi nechcelo stáť nad sporákom a smažiť niekoľko dávok v panvici (pretože všetky naraz by sa mi dnu nepomestili ani náhodou - takú panvicu ešte nevyrobili, či?). Smažíme z oboch stán do zlatista, respektíve pri 180 °C pečieme 25-30 minút, kým nie sú dokonale mäkučké.
Finálne zostavenie: kolieska naukladáme na seba do vežičky, na vrch uložíme kôpku ovocia, ak chceme posypeme škoricovým cukrom alebo prelejeme javorovým sirupom a okamžite podávame.
Predsudky bokom, toho musíte vyskúšať! Francúzske baklažány prekvapili a dávam im 12 ☆☆ z 10. Teraz sa mi do mozgu zaryla myšlienka v blízkej budúcnosti ich pripraviť ako klasický chlieb vo vajci (určite poznáte, bola to naša klasika so sestrou v nedeľu na raňajky - ponoriť do kečupu a zababrať sa až po uši..). Čudujem sa, že mi to na um neprišlo už dávno. Ale ako seba a svoju náklonnosť k baklažánu poznám, tento nedostatok hravo napravím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára