Od posledného vydania tejto rubriky uplynulo už čosi vyše mesiaca, tak som si povedala, že je načase zase to tu zapratať nejakými fotkami mojich misiek a tanierov. Niektoré jedlá preto pochádzajú ešte z obdobia môjho úporného snaženia sa naliať si do hlavy trochu rozumu, aby som na štátniciach nebola za totálneho magora.
Chcela som dnešný článok začať nejako pútavo, so zaujímavou témou, niečím, nad čím by sme sa mohli zamyslieť a podiskutovať, alebo naopak, niečím odľahčeným na pobavenie. Chcela som písať o všetkom bežnom a zároveň o momentoch, ktoré sú skôr výnimočné. Skrátka, mala som v pláne oživiť strohé popisky obrázkov, ale.. inšpirácia neprišla. Nič zlomové, čo by zachytilo moju pozornosť sa neudialo. Neťaží ma nič na duši, na druhej strane, nie je ani nič radostné, čomu by stálo za to obetovať pár riadkov.
Dúfala som, že keď už konečne pominie všetok ten stres zo školy, vráti sa mi naspäť moja inšpirácia, kopne ma múza a ja budem opäť schopná tvoriť. Jednak čo sa písania týka a po druhé, najradšej by som bola, keby sa mi vrátil elán do kreslenia. Tomu som sa posledné dva tri roky nevenovala až na pár výnimiek vôbec a veľmi ma to mrzí. No čo už, nie je každý deň nedeľa, hoci dnes to tak paradoxne vyšlo. Snáď ju máte príjemnú a doprajete si aspoň trochu oddychu. Napríklad aj pri prehliadaní týchto bleskoviek.
Doping pred učením: jogurt, jablko a vlašské orechy v mede
Zase jeden z rýchloobedov, gurmánska zeleninová zmes s tuniakom
Dve žltučké volské oči s kopcom pekinskej kapusty
A vajcia aj spolu s mrkvou
V hlavnej úlohe celozrnná tortilla s tvarohom a orieškovými maslami: kešu a pekanovým s javorovým sirupom
Alebo tvaroh vymeniť za (kari) hummus a prestriedať zeleninu
Hurá, konečne mám čas na čítanie beletrie!
Lovec drakov je opäť z prostredia blízkeho východu: odohráva sa v Afganistane a Pakistane a mapuje život jednej obyčajnej rodiny prostredníctvom niekoľkých generácií. Naozaj pútavé čítanie, od ktorého som sa ťažko vedela odtrhnúť, no miestami smutné, až z toho mrazilo.
V miske je opäť jogurt, jablko a kešu oriešky
Z iného súdka je Silmarillion od Pána spisovateľa Tolkiena. Z rodokmeňov jednotlivých vystupujúcich postáva som mala hlavu ako nie jeden, ale rovno dva melóny, preto som sledovanie vzťahovej línie jednoducho odignorovala a čítala to proste ako epickú báseň. Pojednáva vlastne o tom, čo predchádzalo vytvoreniu prsteňov moci, o vzniku sveta a o tom, ako sa Sauron postupne dostal k moci.
Mimochodom, zase jogurt, zelené jablko a obľúbené para, ktoré som zistila sú v našom malom zapadákove takmer podpultový tovar.
Aktuálne mám rozčítanú knihu od Kathy Reichs, z ktorej pera vyšla známa forenzná antropologička Temperance Brennanová zo seriálu Kosti. Knižná Tempe nemá s tou z telky okrem mena spoločné vôbec nič, je ľudská, dokonca v knihe niekoľkokrát plače, veľmi sa jej dotkne strata kolegyne.. myslela som si, že tvorcovia seriálu sa aspoň trošičku snažili o podobnosť, ale tá je teda na hony vzdialená a úplne jej postavu pretvorili. Preto treba knihu a seriál vnímať ako úplne odlišné veci. Dej sa číta dobre, akoby sám od seba, taká klasická detektívka a som zvedavá, ako to nakoniec dopadne.
Mimochodom, príťažlivého agenta Bootha v knihe nenájdete. Vyšetrovanie spolu s ňou vedie príslušník kanadského! zboru a ten nemá rovnaké dokonca ani len to meno.
Občas jogurt vymením za zákys, jablká striedam s banánom a oriešky nesmú chýbať
Stále som zamilovaná do avokáda! A ružičkového kelu. Tu ešte spolu so sušenými paradajkami.
No a kel s praženicou, keď sa mi fakt nechce variť.
Pretŕhame cieľovú pásku! Ako vidíte, viac-menej som verná klasike, ale prečo meniť to, čo zbožňujem? Kreatívna som skôr pri tvorbe obedov, teda ak je čas. Lenže väčšinou sa mi samej sebe pripravovať netradičné chody nechce, iné by to bolo, keby som mala na starosti niekoľko hladných krkov. To ale rozhodne ešte nadlho nehrozí.
A čo vy? Varíte iba pre seba? Alebo musíte zabezpečovať obsah žalúdka rodine či priateľom?
